Až donedávna bola nová virtuálna mena, ktorá v januári oslávi svoje štvrté narodeniny, spájaná najmä so svetom hackerov a čierneho obchodu. Ľudia si svoje tradičné peniaze zamieňali za bitcoiny buď z technickej zvedavosti, pre pohodlné a anonymné platenie za nelegálny tovar, či pre jednoduchšie a lacnejšie transakcie s krajinami mimo západného sveta. Keď sa však koncom novembra objavila informácia, že hodnota jedného bitcoinu prekonala hranicu 1 000 dolárov, spozornela aj laická verejnosť. Je to bublina? Príležitosť? Treba brať bitcoin vážne?
Bude ich iba 21 000 000
Vráťme sa však na začiatok roku 2009 alebo pre istotu ešte o pár mesiacov skôr. Finančná kríza v roku 2008 nastolila rôzne otázky o potrebných zmenách, ktorými by mal prejsť finančný systém. A práve vtedy vznikol i nápad zaviesť novú virtuálnu menu, ktorú nebudú ovládať centrálne banky, štáty ani žiadna autorita. A ktorá bude mať zároveň konečný počet jednotiek (podobne ako zlato). Inými slovami, nebudú sa dať „dotláčať“ svojvoľne ďalšie bitcoiny, tak ako sa to deje pri súčasných uznávaných svetových menách po konci éry zmeniteľnosti za zlato.
Anonymný vývojár vystupujúci pod menom Satoshi Nakamoto teda navrhol menu, ktorá by fungovala podobne ako zdieľanie hudby, filmov a iných súborov na internete cez systém peer to peer (P2P). Zjednodušene povedané, pri takomto zdieľaní súbory nie sú uložené na nejakom centrálnom počítači, odkiaľ si ich všetci sťahujú, ale každý, kto sťahuje, zároveň v rovnakom čase aj zdieľa časť obsahu pre iných. Bitcoin teda nemá „centrálnu banku“, ale každý užívateľ, ktorý si založí virtuálnu peňaženku s bitcoinmi zaznamenáva finančné operácie celej siete.
Za menou síce stojí Satoshi Nakamoto, no ten bol len akýmsi prvým hýbateľom, nastavil pravidlá, ktoré sú nemenné, určil algoritmy, na základe ktorých budú bitcoiny postupne v sieti pribúdať, až dosiahnu konečný počet 21 miliónov. Dnes už na rozbehnutý kolos nemá žiadny vplyv. Ako to však celé môže fungovať samospádom? Veď na prevádzkovanie globálnej meny treba techniku: počítače, servery… Nakamoto myslel, samozrejme, aj na to. Využíva na to nielen princíp zdieľania P2P (každý, kto je pripojený, poskytuje svoj počítač) ale aj systém odmien.
Do obehu sa totiž postupne uvoľňujú ďalšie a ďalšie bitcoiny. Kto ich získa? Takzvaní mineri (v angličtine baníci – opäť paralela s ťažbou zlata), ktorí dobrovoľne poskytujú svoju techniku pre celý svet (nie však obyčajné domáce počítače, ale zložité servery). Systém je nastavený tak, že každých desať minút vzniká blok, kde sú zaznamenané všetky transakcie. Ide vlastne o validáciu. Výpočtovo je to veľmi náročný proces, a tak každý, kto mu prepožičia svoju techniku, dostane odmenu vo forme bitcoinov. Dnes je to naozaj náročná úloha, takže bitcoiny sú zaslúžené.
Hľadá sa stabilná mena
Znie to možno zaujímavo, ale aj neuveriteľne zložito. Prečo by sa bitcoin mal ujať napríklad na Slovensku, kde nadpolovičná väčšina obyvateľov nikdy nevyskúšala ani len akýkoľvek internetový nákup a kde šiesti z desiatich Slovákov považujú internetbanking za príliš zložitý na to, aby ho začali používať. Nuž práve preto, že keď chcete bitcoinmi platiť, teoreticky vás žiadne P2P, mineri ani akýsi Nakamoto nemusia vôbec zaujímať. Systém využíva aplikácie, ktoré si stiahnete do počítača alebo do mobilu, a ktoré sú veľmi jednoducho ovládateľné.
Ľudia sa však v súčasnosti o pozadie systému zaujímajú preto, lebo sú k nemu nedôverčiví. A kým sa systém nezmení (čo sa nezmení, keďže vopred určené pravidlá sú jeho pilierom), žiadna infografika to bežným ľuďom v troch rýchlych krokoch nevysvetlí. Princípy fungovania Európskej centrálnej banky a eura síce laikom tiež nevysvetlíte v 30-sekundovom súhrne, ale nik to ani nevyžaduje. Euro funguje preto, že mu ľudia veria, že ho využívajú masy. Ako však k masám priblížiť menu, ktorá má povesť platidla hackerov, užívateľov drog a špekulantov?
Možno práve stúpajúca hodnota bitcoinov odštartuje potrebnú debatu. „Už vyše päť rokov tlačia centrálne banky do obehu bilióny dolárov. Mnohí ľudia sa obávajú, že tieto peniaze budú mať inflačný účinok. Pri vysokej inflácii by mohli sporitelia výraznejšie stratiť. Hľadajú preto alternatívy, ako svoje peniaze držať v bezpečí,“ hovorí finančný analytik Ronald Ižip z TRIM Broker. Zároveň však dodáva, že vzhľadom na veľmi krátku dobu fungovania digitálnych peňazí by nákupy bitcoinov nehodnotil ako investíciu, skôr ako špekuláciu.
Rozdiel oproti tradičným menám vidí Ižip najmä v tom, že bitcoiny sú decentralizované. „Neexistuje žiadny politik, ktorý by dokázal manipulovať ich cenou. Kým súčasné množstvo peňazí rastie stále rýchlejšie, množstvo bitcoinov rastie stále pomalšie, až dosiahne konečnú hranicu 21 miliónov. Nákupmi bitcoinov ľudia ukazujú, že chcú stabilné peniaze. Som skutočne zvedavý, či im ich bitcoin aj ponúkne,“ uzavrel analytik. Pre niektorých možno silná motivácia, pre väčšinu populácie však chabý argument. Bitcoiny ale pomaly napredujú. Prečo?
Najdrahšia pizza na svete
Dopredu digitálnu menu ženie napríklad podpora predajcov. Zo začiatku to išlo pomaly. Mena bitcoin mala už vyše roka, keď si za ňu ktosi dokázal prvýkrát kúpiť reálny produkt. Písal sa máj 2010, keď programátor Laszlo Hanyecz zaplatil 10-tisíc bitcoinov, aby mu iný človek asi za 25 dolárov objednal a dal doručiť pizzu. Vtedy mala mena minimálnu hodnotu, dnes za jeden bitcoin dostanete viac ako tisíc dolárov. Áno, ak by si Hanyecz pred tromi rokmi pizzu odriekol a bitcoiny si nechal, dnes by mal vo vrecku 10 miliónov dolárov!
Odvtedy sa však časy zmenili. Postupne bitcoiny začínajú akceptovať stále ďalší a ďalší obchodníci. A nielen virtuálne čierne trhoviská. Naopak, tie to majú čoraz zložitejšie. Úspešný, známy a zdanlivo nezastaviteľný virtuálny obchod Silk Road, na ktorom sa dali kupovať drogy i zbrane, zavreli po dvaapolročnom fungovaní tento október. Nie že by sa už za bitcoiny drogy nedali kúpiť, no s virtuálnou menou už dokážete zaplatiť aj vo veľkých internetových službách ako je Wordpress, OKCupid či čínsky gigant Baidu (práve Čína ženie záujem o bitcoiny vpred).
Po celom svete sa zároveň pridávajú aj reálne, kamenné prevádzky. Len na Slovensku je už podľa dostupných informácií jedenásť miest, kde sa dá platiť bitcoinmi, v Bratislave napríklad aj v prevádzke s rýchlym občerstvením Subway či v Progress Bare. Nie je to risk? „Skutočné podnikanie vždy bolo a vždy bude o riskovaní. Riskovanie prináša ako zisk, tak aj straty. Zaviesť platby v bitcoinoch je dobrá a pomerne lacná reklama, ktorá sa môže oplatiť. Zvyšok bude závisieť iba na ľuďoch,“ mieni Ižip o prvých bitcoinových obchodníckych lastovičkách.
Ľudí láka aj zvyšujúca sa hodnota bitcoinu. Po dosiahnutí hranice 1 000 dolárov za bitcoin sa však začalo hovoriť o cenovej bubline. „Rast hodnoty tejto kryptomeny skutočne pripomína bublinu. Neexistuje však žiadna analýza, podľa ktorej by sa dalo povedať, akú reálnu hodnotu by mala mať. Budúca cena bude závisieť najmä od jej úspechu. Hodnota peňazí je totiž závislá od dôvery. Kľúčom k úspechu budú možno i ženy – momentálne vlastnia iba 4 % bitcoinov. Pokiaľ sa tento pomer nezvýši, táto digitálna mena nemá šancu,“ dodal Ižip.
Bezpečnejšie ako kreditky, ale…
Dôvera, ktorá podmieňuje úspech meny, je najmä vo virtuálnom svete úzko previazaná s jej bezpečnosťou. Hackermi neustále a tvrdo skúšaný systém však zatiaľ odoláva. Najmä preto, že úspešná diera v systéme by ho mohla okamžite zraziť na kolená. „Bitcoin je podľa môjho názoru stále výrazne bezpečnejší ako napríklad kreditné karty. Pri bitcoine vám treba ukradnúť privátne kľúče vrátane dešifrovacieho hesla. Pri platobnej karte stačí ukradnúť pár čísel,“ mieni hacker a podnikateľ, expert na počítačovú bezpečnosť Juraj Bednár.
Pri súčasných internetových platbách prostredníctvom platobnej karty alebo cez službu ako PayPal je však prítomný nejaký prostredník, ktorý síce berie poplatok, ale aj ručí za transakcie. „Je pravda, že podvodné transakcie banka vráti, na druhej strane väčšinou len prenesie tento problém a riziko na obchodníka, ktorý platbu prijal, a tak peniaze v skutočnosti ukradnú jemu,“ mieni Bednár, ktorý dodáva, že k použiteľnosti a bezpečnosti bitcoinov prispievajú bezpečné peňaženky na platenie. Jedna vznikla napríklad v rámci česko-slovenského projektu Bitcoin Trezor.
„Hlavným problémom dnešnej bezpečnosti bitcoinu je úschova privátnych kľúčov, ktoré tvoria akési prístupové práva k bitcoinu. Tieto kľúče sa ukladajú buď na počítači užívateľa, alebo na strane servera. V prvom prípade mu kľúče môže ukradnúť vírus, v druhom útočníci, ktorí napadnú webovú službu,“ opisuje riziká jeden z autorov projektu Pavol Rusnák. Spolu s kolegom Markom Palatinusom s ním začali v novembri minulého roka. Pôvodne ho ponúkali užívateľom na predobjednávku za jeden bitcoin, prvé trezory rozpošlú zákazníkom začiatkom roku 2014.
"Náš produkt rieši problém s bezpečnosťou vytvorením špecializovaného hardvéru, v ktorom sa privátne kľúče pri štarte vygenerujú a nikdy neopustia zariadenie. To znamená, že medzi počítačovou alebo webovou peňaženkou a naším zariadením prúdia iba transakcie, ktoré sa tam podpíšu a podpísané vrátia späť. Takto vieme na sto percent povedať, že ani desktopová, ani webová peňaženka nemá priamy prístup ku kľúčom a nedajú sa tým pádom odcudziť, dodal Rusnák.
60 percent ide na gambling
Problémom pre menu môže byť aj to, že laik nevie pri správach o „zneužitých“ či ukradnutých bitcoinoch rozoznať, či ide o problém bezpečnosti meny, alebo o iný typ podvodu. Začiatkom tohto mesiaca sa napríklad objavila správa, že z internetového čierneho trhoviska Sheep Marketplace, zmizli bitcoiny jeho užívateľov v prepočte až za 90 miliónov dolárov. Užívatelia však zverili svoje bitcoiny trhovisku vopred, takže išlo o klasický podvod, čo si myslí aj Bednár:
„Zavretie Sheep Marketplace nemá s bezpečnosťou bitcoinov nič spoločné. Keď napríklad nejaká legitímna s. r. o. vyzbiera peniaze v hotovosti na predobjednávku čohokoľvek a potom zavrie obchod a zmizne, podkopáva to bezpečnosť meny euro? Podľa mňa nie,“ hovorí Bednár, ktorý považuje za súčasný primárny problém bitcoinov nie bezpečnostné otázky, ale stabilitu meny a jej použiteľnosť. Matthew O'Brien, ekonomický komentátor periodika The Atlantic, napríklad tvrdí, že bitcoin je stále viac investíciou než peniazmi.
Vo svojom článku uvádza napríklad výskum Unviersity of California a George Mason University, podľa ktorého sa až 64 percent bitcoinov nikdy nepoužilo na nejakú transakciu. Z tých bitcoinov, ktoré užívatelia reálne míňajú, až 60 percent smeruje na konto gamblerskej stránky Satoshi Dice. Toľko o použiteľnosti. A o stabilite? „Prečo by ste momentálne platili menou, ktorej hodnota môže stúpnuť povedzme zo 600 na 900 dolárov doslova v priebehu niekoľkých hodín?“ Pýta sa O'Brien.
Bitcoin je teda v súčasnosti najmä experiment. Je zaujímavé pozorovať ho, je vzrušujúce, no i trochu riskantné sa na ňom zúčastniť. Ako však pripomenul Bednár vo svojej rok starej prednáške z bratislavského Univerzitného pastoračného centra, aj meny nekryté zlatom sú experimentom. Trvá síce už desaťkrát dlhšie ako ten bitcoinový, nezdá sa však, že by slávil len úspechy. Skôr naopak. Minimálne v tomto je bitcoin záslužným projektom. Že ukazuje a testuje alternatívu.
Chcem podporiť myšlienku bitcoinov. Aj keď je to riziko
Už aj na Slovensku existuje viacero prevádzok či služieb, kde môžete platiť bitcoinmi. Len pred niekoľkými dňami umožnila platbu v bitcoinoch napríklad aj slovenská spoločnosť Alaska Travel. Jej riaditeľ Juraj Kušnír pritom nie je žiadny počítačový expert. Keď sa začalo o bitcoinoch viac písať v médiách, ako laik si tému naštudoval a rozhodol sa, že možnosť platiť digitálnou menou ponúkne aj svojim klientom.
Odkiaľ ste čerpali informácie o bitcoine?
Určite som do toho nešiel bez prípravy. Pred pár mesiacmi som začal programovo sledovať články v médiách. Popritom som si pozeral rôzne prednášky na YouTube, sledoval, ako sa vyvíja kurz meny. Až som si povedal, že sa mi to páči a že tú myšlienku podporím aj ja.
Bolo zložité zriadiť si bitcoinovú peňaženku?
Práveže veľmi jednoduché. Ja som sa rozhodol pre verziu, ktorá je vlastne programom priamo v mojom počítači. Existujú však aj verzie pre mobil či webové peňaženky. Vybral som si typ, ktorý mi prišiel overený a jednoduchý. Od momentu, kedy som si peňaženku nainštaloval, až kým som pochopil, ako čo funguje, mohla prejsť taká polhodinka.
Vezmite si situáciu, že vám niekto za program naozaj zaplatí v bitcoinoch. Čo potvrdenka? Čo dane? Niektorí experti hovoria, že predaj za bitcoiny by sa dal klasifikovať ako barterový obchod. Budete to tak brať?
Aj nad tým som rozmýšľal. Ak mi niekto bude chcieť zaplatiť bitcoinom, budem požadovať bitcoinový ekvivalent k cene programu letnej práce USA Work & Travel, ktoré mám uvedené v amerických dolároch. Potom tú sumu v dolároch prepočítam podľa aktuálneho kurzu na eurá a túto čiastku zdaním. Potvrdenku vlastne ani netreba, veď všetky transakcie s bitcoinmi sú verejné a neustále viditeľné všetkým. Samozrejme, nejaké tlačivo sa na to dá tiež pripraviť. Nik mi však ešte presne nevie poradiť, ako to má byť ošetrené. Žiadna legislatíva pre bitcoiny neexistuje.
Okrem toho, že ste chceli podporiť myšlienku bitcoinov, čo boli ďalšie motivácie? Zaujímavá reklama?
Aj z marketingového hľadiska je to isto dobrá vec. Ale jednoducho chcem klientom čo najviac uľahčiť nákup. Keď niekomu vyhovuje platiť v bitcoinoch, prečo by som mu v tom bránil?
Možno preto, že tým idete do rizika?
Otvorene vám poviem, že ak mi v prvom roku zaplatia za program aspoň traja klienti bitcoinmi, budem prekvapený. A keby deň po tom, čo zaplatia, hodnota bitcoinu rapídne klesla, tak skrátka prerobím. Podnikanie je riziko. Nie všetko sa podarí. Na druhej strane, ak niekedy príde situácia, že mi bude za program platiť polovica klientov v bitcoinoch, podľa mňa tá digitálna mena už vtedy nebude môcť byť taká rozkolísaná, keďže jej bude po svete veriť toľko ľudí. Možno sa mýlim… Ale ak k tomu niekedy dôjde, budem rád, že som na ten vlak naskočil tak skoro.