Tlačí sa po vrstvách na základe počítačovej predlohy, ktorú možno nadizajnovať, prípadne stiahnuť z internetu ako hotový 3D model. Znie to perfektne a lákavo. Namiesto toho, aby človek vyhodil starý spotrebič, dá si od výrobcu poslať súbor s náhradným dielcom, v pohodlí domova si ho vytlačí a funguje ďalej. Lenže prax je trochu iná.
Svoju skúsenosť so súčasnými 3D tlačiarňami napríklad pekne opísal technologický redaktor britského denníka Guardian Stuart Heritage. Pred Vianocami si požičal domov novú 3D tlačiareň s úmyslom vytlačiť v nej darčeky pre príbuzných. Hneď na úvod sa priznal, že podobne ako väčšina svetovej populácie, ani on sa nikdy nenaučil tlačiť ani len na obyčajnej tlačiarni. Mal preto obavy… A oprávnené. Prvým šokom pre človeka rozmaznaného „user-friendly“, teda ľahko ovládateľnými, spotrebičmi bolo, že bez návodu sa človek nikam nepohne. Prvé pokusy boli príšerné a akákoľvek snaha vytlačiť niečo sofistikovanejšie než povedzme vázičku zlyhal. Výsledok bol taký, že mu byt zaváňal spálenou umelou hmotou a vytlačené darčeky vyzerali, akoby ich kúpil v poslednej chvíli na benzínke. Za 50 centov.
Zbraň a NASA
Samozrejme, to bol pokus amatéra. Keby sa 3D tlačiarni venoval dlhšie, dokázal by určite tlačiť a možno i dizajnovať zaujímavejšie predmety. Vari nik nespravil trojrozmerným tlačiarňam takú reklamu ako 25-ročný študent práva Cody Wilson. Ten minulý rok v máji vyrobil na 3D tlačiarni prvú funkčnú zbraň. Otestoval ju na strelnici v texaskom Austine a následne zverejnil na internete.
Z podivného zariadenia dizajnérov tak razom spravil nástroj, ktorým dokážete vyrobiť takmer hocijaký predmet – napríklad aj pištoľ. Síce kontroverzným spôsobom, ale predsa inšpiroval mnohých ďalších, aby s trojrozmernou tlačou začali viac experimentovať. Mimochodom, jeho vynálezom sa nezaoberali len médiá. V novembri Filadelfia, ako prvé mesto v USA, jeho zbraň oficiálne zakázala.
Ďalšie zaujímavé využitie našla pre 3D tlač NASA. Kým dnes treba akúkoľvek poškodenú súčiastku na Medzinárodnú vesmírnu stanicu fyzicky doručiť zo Zeme, možno už tento rok sa budú niektoré súčasti stanice posielať do vesmíru len elektronicky. Kozmonauti si ich vytlačia na vlastnej trojrozmernej tlačiarni, ktorú vlani testovali na prácu v beztiažovom stave.
NASA pritom využíva 3D tlačiarne už dlhší čas. Vyrába nimi napríklad malé satelity, náhradné dielce pre vesmírnu stanicu, ale dokonca aj časti rakiet, ktoré znesú extrémne vysoké teploty. Trojrozmernej tlači veria aj ďalší veľkí hráči. Americká spoločnosť General Electric napríklad investovala do tejto technológie miliardu dolárov a dnes na špeciálnej 3D tlačiarni vyrába časti turbín.
Tlačiarne v obchodoch
To všetko však znie pre bežné použitie stále ako sci-fi. Pre vysokú cenu 3D tlačiarní a tiež pre ich komplikovanú obsluhu možno právom pochybovať, či ich domácnosti objavia už tento rok. Aspoň tie slovenské ešte určite nie. Čo je však úplne jasné už teraz, je fakt, že o nich budú bežní ľudia počúvať častejšie než doteraz.
Už nebudú skryté len v laboratóriách vysokých škôl a vedeckých ústavov či v ateliéroch dizajnérov. V roku 2014 by sa mali tlačiarne a príslušenstvo k nim viac „tlačiť“ aj do obchodov. A nielen na priamy predaj. Niektoré reťazce už teraz zvažujú, že vo svojich prevádzkach umiestnia 3D tlačiarne pre zákazníkov, ktorí si ich doma nemôžu dovoliť, ale aj pre malé firmy.
V praxi možno už tento rok teda prídete do obchodu s USB kľúčom a vrátite sa s malým objektom z plastu či keramiky, ktorý ste si sami navrhli, prípadne stiahli niekde z internetu. Cena zaň bude len poplatok za využitie tlačiarne. Už dnes existuje veľké množstvo internetových stránok, kde si ľudia môžu stiahnuť 3D modely najrôznejších výrobkov, takže využitie by mohlo byť okamžité.
S rozmachom 3D tlačiarní možno očakávať aj rôzne aplikácie a príslušenstvo. Firmy by mohli samozrejmejšie ponúkať súbory s náhradnými súčiastkami, ktoré si človek dokáže sám vytlačiť. V súčasnosti sa experimentuje aj s aplikáciou pre tablety, čo dokáže robiť takzvané 3D skenovanie, ktoré s využitím 3D tlačiarne umožňuje klonovanie objektov (jéj, aký pekný stolík, naskenujem si ho a doma vytlačím…).
Trojrozmerná tlač teda ostane stále novou a pre väčšinu populácie nedostupnou technológiou. Jej nástup by však mal byť tento rok taký zjavný, až bude všetkým jasné, že nejde o slepú uličku vo vývoji, ale o skutočnú technológiu budúcnosti.