Objavovanie vesmíru. Pre USA, Rusko, Čínu... Aj Slovensko

NASA pripravila vzrušujúcu víziu - návrat človeka na Mesiac do roku 2020 a prípravu ľudskej návštevy Marsu. Oznamuje veľkolepú novinku v článku o budúcnosti vesmírnych letov časopis National Geographic.

sondy, Zem, vesmír
Pohľad na Zem zo slovenskej stratosférickej sondy.
Autor:

Akurát, že sa píše rok 2004. Odvtedy prešlo desaťročie a globálna kríza i nová americká vláda spôsobili, že ak sa prieskumu vesmíru nezaradila spiatočka, tak sa prinajmenšom presmeroval na druhú koľaj. Nebola to však stratená dekáda. O čo menej sa spomínal v súvislosti s vesmírom predtým dominantný americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), o to viac sa diali veci inde. A aj u nás!

V sobotu sme si pripomenuli 53. výročie Gagarinovho letu do vesmíru, a preto zároveň aj Svetový deň letectva a kozmonautiky. Po viac ako polstoročí od jeho letu je ľudstvo na začiatku novej éry vesmírneho prieskumu. Éry, v ktorej nebudú dominovať už len Američania a Rusi, ale kde sa významnými hráčmi stanú aj Číňania, Indovia a tiež – Európania. Práve cez plánované členstvo Slovenska v Európskej vesmírnej agentúre (ESA) sa na tejto novej kapitole objavovania môžu podieľať aj slovenskí vedci, konštruktéri i súkromné firmy. Ako vznikal moderný vesmírny výskum u nás a aká bude jeho budúcnosť?

Máme dlhú tradíciu

Vesmírny výskum na Slovensku nevznikol v posledných rokoch. Predovšetkým Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach, Endokrinologický ústav v Bratislave, ale aj iné pracoviská sa mu venujú už dlhé roky. Až približne pred desaťročím sa však na Slovensku začali cez internet kontaktovať rôzne skupiny nadšencov prieskumu vesmíru, ktorí sa v roku 2009 zjednotili pod hlavičkou Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity. Okrem zámeru dostať Slovensko – ako jednu z posledných nezapojených európskych krajín – do ESA bola ich cieľom aj popularizácia kozmonautiky u nás.

Pre väčšinu Slovákov sa totiž kozmonautika začínala niekde pri Sputniku a končila sa pri Challengeri. Akoby symbolicky, s explóziou raketoplánu Challenger v roku 1986, sa rozpadol aj záujem verejnosti o vesmírne cesty. Človek na Mesiaci bol dávno minulosťou, Mars bol nesplneným snom a vzrušenie z vesmírnych pretekov medzi USA a ZSSR v 60. rokoch opadlo. Kdesi v 80. rokoch ustrnulo aj povedomie spoločnosti o objavovaní kozmu. Značná časť populácie si ďalej myslela, že jediný, kto dokáže vesmírne projekty financovať, sú vlády, aj to len tie sídliace vo Washingtone a v Moskve.

Komu sa toto vnímanie podarilo narušiť? Súkromným vesmírnym spoločnostiam, Číne (o nich neskôr), no v našom priestore aj práve Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity. Už rok po svojom vzniku totiž do „predsiene vesmíru“ (slovami jedného zo zakladajúcich členov organizácie Alexandra Kutku) vyslala stratosférické balóny. „Za hranicu vesmíru sa síce považuje výška nad sto kilometrov nad Zemou a naše balóny leteli len do výšky asi 35 až 40 kilometrov, no tie podmienky sú už veľmi podobné tým vo vesmíre,“ hovorí predseda organizácie Jakub Kapuš.

Alexander Kutka a Jakub Kapuš zo Slovenskej organizácie pre
vesmírne aktivity.
Alexander Kutka a Jakub Kapuš zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity.
Autor: Ivan Majerský, Pravda

Hoci tieto sondy vynášané balónom plnili rôzne vedecké experimenty, ľudia zo spolku nepodcenili ani komerčnú stránku projektu. V spolupráci s rôznymi firmami sa im podarilo vytvoriť povedomie o slovenských vesmírnych projektoch. A ukázať, že vesmír nie je výhradným priestorom pre NASA a Federálnu vesmírnu agentúru Ruska. Prvá sonda vyletela už v októbri 2010 a dostala meno Julo 1 (podľa Júliusa Satinského). Modernejšia sonda Julo¤2 absolvovala sedem letov, až kým pri pristávaní neuviazla na takom vysokom strome, že kým ju dostali dole, zmokla a pokazila sa.

„Projekty však splnili svoj účel. Ukázali ľuďom, že máme technikov a vedcov, ktorí také čosi dokážu, a dnes to dokonca prerástlo do medzinárodnej spolupráce. Slovensko-český projekt Spoločne do stratosféry je hradený z eurofondov. Balóny plnia rôzne vedecké experimenty, časť z nich tvoria víťazné projekty súťaže pre žiakov základných až vysokých škôl,“ pokračuje Kapuš. Jeden z balónov, ktorý má odštartovať 22. apríla, bude napríklad zrejme prvým objektom na svete, ktorý v stratosfére otestuje pripravovaný európsky navigačný systém Galileo, konkurenciu k americkému GPS.

„V rámci Galilea sú momentálne na obežnej dráhe iba štyri z plánovaných tridsiatich satelitov. Aj štyri satelity však stačia na určenie polohy a akurát 22. apríla sa budú nachádzať v zornom poli nášho balóna, takže to chceme otestovať,“ vysvetľuje Kapuš. Spolupráca slovenských expertov so svetom by mohla byť na oveľa vyššej úrovni, ak by Slovensko bolo súčasťou ESA. „Už sa viackrát stalo, že sme komunikovali s európskymi kolegami, odborne sme si rozumeli, ale zastavila nás administratíva,“ dopĺňa Kapuš, ktorého organizácia sa od svojho vzniku snaží o začlenenie Slovenska do ESA.

Na ceste k slovenskej družici

Pri tejto snahe slovenskí vedci v minulosti narážali na nepochopenie užitočnosti výskumu vesmíru. Členstvo v ESA sa začína päťročným obdobím, v ktorom musí členský štát uhradiť vesmírnej agentúre sedem miliónov eur. „Vychádza to teda asi na 1,4 milióna eur ročne. Na druhej strane ESA garantuje, že až 90 percent týchto financií vráti do členského štátu vo forme zákaziek pre firmy, ktoré sa budú môcť podieľať na európskych vesmírnych projektoch,“ vysvetľuje Kapuš. Slovensko má s ESA v súčasnosti podpísanú kooperačnú zmluvu, ktorá nám priznáva len post pozorovateľa.

Ďalším krokom je uzatvorenie dohody medzi Slovenskom a ESA. Tá sa momentálne nachádza v internom schvaľovacom procese na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. „Koncom apríla bude materiál predložený na medzirezortné pripomienkové konanie a po vyhodnotení pripomienok na rokovanie vlády, predpokladaný termín je máj alebo jún 2014,“ doplnil hovorca rezortu Michal Kaliňák. Po schválení získa Slovensko štatút takzvaného európskeho spolupracujúceho štátu. Plnoprávnym členom sa stane až po pristúpení k Dohovoru o založení ESA.

S dohodou s ESA počítajú aj ľudia zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity pri svojom dosiaľ najodváženejšom projekte – prvej slovenskej družici. „Keď sme začínali, bol to skôr len sen. Dnes, aj na základe skúseností, ktoré sme za posledné roky získali pri vývoji stratosférických sond, reálne pracujeme na jeho uskutočnení,“ prezradil Kapuš. Záštitu nad projektom zobrala Žilinská univerzita, na vývoji družice sa však bude podieľať aj Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach či Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Projekt má aj štátnu podporu.

„Pôjde o takzvaný CubeSat, čo je taký štandard v oblasti mikrodružíc. Jej veľkosť bude len desať kubických centimetrov. Jej hmotnosť bude do jedného kilogramu. Vynesenie kilogramu nákladu na obežnú dráhu však v súčasnosti stojí okolo 65– až 120-tisíc eur, podľa použitej rakety,“ dodáva Kapuš. Práve vynesenie družice na obežnú dráhu nie je v kapacitách Slovákov. Organizácia skúšala osloviť aj americkú súkromnú spoločnosť SpaceX, ktorá svojou raketou zásobuje Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), no radšej by využila raketu Vega, ktorú vlastní ESA. Štart je plánovaný predbežne na prvý polrok 2016.

Podobne ako v prípade členstva v ESA, aj pri družici budeme len dobiehať okolité štáty. Raketou Vega leteli už prvé družice Maďarska, Rumunska či Poľska, v tomto čase pred rokom aj prvá estónska družica. Experiment, ktorý by slovenská družica mala vykonať, by mal poskytnúť doplnkové dáta pre veľký experiment v réžii japonskej vesmírnej agentúry JAXA, ktorý sa uskutoční v roku 2017. V rámci popularizácie však nafotí aj klasické fotografie Zeme z vesmíru.

Testovanie vozidla, ktoré má skúmať Mars. Ide o spoločný
projekt ESA a Federálnej vesmírnej agentúry Ruska.
Testovanie vozidla, ktoré má skúmať Mars. Ide o spoločný projekt ESA a Federálnej vesmírnej agentúry Ruska.
Autor: SITA/AP, Lefteris Pitarakis

„Experimentom je však už aj samotná družica. Ľudia, ktorí na nej budú pracovať, sa pri tom totiž veľmi veľa naučia. Nie je jednoduché pripraviť elektroniku, ktorá má fungovať niekoľko mesiacov či rokov vo vákuu pri teplotách, ktoré sa prudko menia od plus do mínus sto stupňov Celzia a vysokej radiácii. Družicu treba navyše stabilizovať a jej veľkosť neumožňuje použiť korekčné motory, takže sa o to pokúsime pomocou elektromagnetických cievok, čo je systém, ktorý pred nami asi nik nerealizoval úspešne, takže opäť z toho bude know-how našich ľudí,“ vysvetľuje ďalej Kapuš.

Budú nové vesmírne preteky?

Na prvej slovenskej družici sa dá pekne ukázať zmysel vesmírnych projektov aj v takej krajine, ako je Slovensko. Univerzity či občianske združenie s podporou vlády vytvoria vedecké projekty, na ktorých si ľudia osvoja unikátne know-how. To potom môžu komerčne využívať, zakladať firmy a v neposlednom rade – nájsť uplatnenie vo vysokokvalifi­kovanej technickej práci aj doma na Slovensku. „Už dnes tu pôsobí viacero firiem, ktoré dodávajú časti technológií pre vesmírne projekty. Naším cieľom je pracovať na tom, aby ich bolo ešte viac,“ pridáva sa do rozhovoru Kutka.

„Toto sú však väčšinou len také ad hoc partnerstvá. My chceme aby firmy z príbuzných segmentov, teda v oblasti elektrotechniky, letectva, obranného priemyslu, dostali šancu preorientovať sa na vesmírne technológie. Je to totiž prudko rastúci biznis. Napríklad satelitné telekomunikácie aj napriek kríze rástli každoročne približne o osem percent. Nie je to teda len o nadšení, ale aj o reálnych príležitostiach,“ vysvetľuje Kutka. Svedčí o tom aj čoraz vážnejšie zapájanie sa súkromníkov do vesmírnych programov – najnovšie napríklad komerčné lety na ISS. Najbližší plánuje spoločnosť SpaceX uskutočniť práve pozajtra.

„Vesmírny program bol posledných päťdesiat rokov naozaj orientovaný najmä na to – mať dopravný prostriedok, ktorý dokáže vyniesť na obežnú dráhu nejaké technológie. Momentálne sme sa však dostali do momentu, že je to už natoľko zrelá technológia, že sa oplatí aj súkromníkom. Tú takpovediac "vesmírnu kompu“ už preto vykonávajú súkromné firmy. Vládne vesmírne agentúry sa teda môžu zamerať na riskantnejšie projekty – od návratu na Mesiac až po misie na Mars," opisuje Kutka súčasnú situáciu. A tie projekty už nebudú len v réžii USA a Ruska…

Koncom minulého roka vyslala India svoju prvú medziplanetárnu sondu – k Marsu. V polovici decembra 2013 zase na Mesiaci pristál čínsky modul s lunárnym robotickým vozidlom Nefritový králik. Išlo pritom o prvé mäkké pristátie na Mesiaci od roku 1976! A predtým na Mesiac svoje stroje dopravili len Američania a Rusi. „Čína napreduje fakt raketovým tempom. Má veľmi jasný plán, ako dostať človeka na Mesiac medzi rokmi 2025 až 2030. Preto si myslím, že pri tejto misii majú v súčasnosti náskok a ďalší človek, ktorý sa postaví na našu prirodzenú družicu, bude pravdepodobne Číňan,“ mieni Kapuš.

Karty vo vesmírnom výskume zamiešala aj súčasná kríza na Ukrajine, pre ktorú sa NASA rozhodla stopnúť všetky kontakty s Rusmi, s výnimkou projektu ISS. Hoci to zatiaľ neznamená dramatické zmeny a zo strany vedcov sa ozývali skôr nechápavé reakcie, Kapuš si myslí, že to môže na druhú stranu prinútiť Američanov, aby rýchlejšie vyvinuli svoj vlastný nosič. Po skončení prevádzky raketoplánov totiž využívali ruské technológie či služby súkromníkov. Ďalšie vesmírne preteky (pretekanie sa vo vesmírnych objavoch medzi USA a ZSSR) neočakáva. A keď, určite nebudú len o dvoch hráčoch.

Dôležitým hráčom by mohla byť už aj ESA. Hoci v našich končinách je táto skratka neznáma, zatiaľ čo logo NASA pozná (aj vďaka filmom) hádam každý, niektoré technológie má ESA na vyššej úrovni než konkurencia. „ESA sa napríklad rada chváli svojim špičkovým dispečingom kozmických letov. To určite poznáte z filmov – sála plná pánov pri počítačoch, ktorí sa tešia a tlieskajú, keď to dobre dopadne,“ dopĺňa s úsmevom Kutka. ESA tiež zatiaľ neprerušila kontakty s Rusmi, navyše ju k svojim projektom zavše púšťajú aj Číňania, ktorí si inak držia od sveta odstup.

Na Mars za pol milióna dolárov

Najbližšia budúcnosť ciest do kozmu sa teda bude zrejme niesť v réžii komerčných firiem pri rutinnej doprave tovaru na obežnú dráhu či turistických suborbitálnych letoch s ľudskou posádkou. „Myslím si, že to, čo dnes robíme, je evolúcia, nie revolúcia,“ povedal minulý mesiac na margo vesmírnych programov aj zakladateľ SpaceX Elon Musk. Revolúciou môže byť využívanie rakiet na viaceré použitia, ktoré chce prevádzkovať práve SpaceX. Cena vynášania tovaru na obežnú dráhu by sa tým znížila až 20-násobne.

Raketa súkromnej spoločnosti SpaceX, ktorá v pondelok
poletí so zásobovaním k Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Raketa súkromnej spoločnosti SpaceX, ktorá v pondelok poletí so zásobovaním k Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Autor: SPACEX

Muskova vízia sa však nekončí len pri transporte tovaru. Rád by posielal na obežnú dráhu aj ľudí a jeho sci-fi cieľom je letenka na Mars za pol milióna dolárov. V riskantnejších projektoch sa však zrejme budú predbiehať veľké štáty. USA, Rusko, Čína, India a Európa môžu mať vo výhľade opätovné pristátie človeka na Mesiaci a napokon na Marse. „Netreba zabúdať, že všetky tieto projekty so sebou prinášajú aj zlepšovanie technológií či vynájdenie úplne nových. Urýchľuje sa tým technologický rozvoj ľudstva,“ uzatvára Kapuš.

Pre Slovensko môže byť v budúcnosti zaujímavé zapojenie sa do projektov ESA, ale aj sledovanie, ako sa naše firmy popasujú s príležitosťami v novom vesmírnom odvetví. O vesmír je u nás záujem, o čom svedčí nielen fakt, že po Ivanovi Bellovi sa onedlho do vesmíru pozrie druhý Slovák – Róbert Vokál, ktorý uspel v projekte Axe Apollo Space Academy, ale napríklad aj to, že slovenskí vedci sa podieľali na systéme pre európsku sondu Rosetta, ktorá by tento rok mala (ako historicky prvá) mäkko pristáť na kométe.

Pri objavovaní vesmíru sa najčastejšie spomína prirovnanie k cestám moreplavcov od 15. storočia, ktoré objavili nové kontinenty, suroviny, plodiny a začali proces globalizácie. Na marcovom výročnom stretnutí Explorer’s klubu však vystúpil aj svetoznámy fyzik Stephen Hawking s oveľa prozaickejším dôvodom, prečo by sme sa vesmíru nemali obracať chrbtom: „Vysielanie ľudí na iné planéty zmení budúcnosť ľudstva tak, ako si to dnes nevieme ani predstaviť. Ale môže tiež určiť, či má ľudstvo pred sebou vôbec nejakú budúcnosť.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Marián Maszay, kuchár, varenie

Revolúcia v kuchyni 3: Mariána Maszaya vrcholová gastronómia nezaujíma

28.03.2017 07:00

Kuchyňu grandhotelov vymenil šéfkuchár za hrnce v školskej jedálni. V nej pripravuje jedlá bez cukru a bielej múky. Priestor dostali šaláty.

Janica Lacová, kuchárka, varenie

Revolúcia v kuchyni 2: Janica Lacová varí sezónne

27.03.2017 07:00

Janica Lacová sa nenarodila ako kuchárka, veď gastronómia ju začala zaujímať až okolo tridsiatky. Roky práce v kreatívnej oblasti poznačili aj jej smerovanie.

Martina Grňová, kuchárka, varenie

Revolúcia v kuchyni 1: Martina Grňová radí jesť s rozumom

26.03.2017 07:00

Jej vášňou je varenie, pečenie a presvedčenie, že zdravý život môže byť plný vychutnávania. Martina Grňová, držiteľka titulu MasterChef sa upísala gastronómii.

škola, dieťa

Školu zvládajú aj v nemocnici

29.03.2017 15:00

Práve sa skončila hodina matematiky, keď priviezli nové školské lavice a stoličky. Nie do bežnej školy, ale do nemocničnej.

ivan korčok

Korčok: Rokovania o brexite budú komplexné

29.03.2017 14:59

Britský veľvyslanec pri EÚ Tim Barrow v stredu odovzdal predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi list, podpísaný britskou premiérkou Theresou May, ktorým sa spúšťa brexit.

primacialny palac, mestske zastupitelstvo,

Obvinený bratislavský starosta Milan J. pozastavil členstvo v poslaneckom klube

29.03.2017 14:31

Obvinený starosta bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves Milan J. pozastavil členstvo v poslaneckom klube bratislavského mestského zastupiteľstva.

dane, odvody, účtovník, peniaze

Brusel zablokoval fúziu London Stock Exchange a Deutsche Börse

29.03.2017 14:31

Európska komisia v stredu zablokovala plánované zlúčenie spoločností London Stock Exchange (LSE) a Deutsche Börse.