Foto: Miroslav Bellan
Okrem bežného zdobenia vajíčok majú aj celkom osobité zvyky – malé dievčatá v obci Ďurčiná chodievajú na Kvetnú nedeľu po májičku a vo Frívalde a Fačkove mali kedysi mravčiarov – mládencov, ktorí hádzali dievčatám na vydaj za hrsť mravcov…
Veľkonočné články, recepty, ozdoby a vajíčka na Velkanoc.Pravda.sk
Podľa tradície je pôstne obdobie dôležitou prípravou na príchod Veľkej noci, pripomína Vzkriesenie – Kristovo zmŕtvychvstanie. Ženy a dievčence v obciach Rajeckej doliny nosievali každú pôstnu nedeľu do kostola na hlavách čierne šatky aj odev bol smútočne, načierno, vyšitý. Pred veľkonočnými sviatkami chodievali po celej doline vápeňiari z Frívalda (dnes Rajecká Lesná) na vozoch predávať nehasené vápno. Ženičky s puťňami sa zbiehali na uliciach okolo nich a nakupovali. Vápno potom doma na gazdovstvách uhasili a pripravili na jarné bielenie domov zvonku i zvnútra.
Pôst v stredu i piatok
Charakteristickou črtou štyridsaťdňového pôstu bolo okrem čistenia, upratovania a prvých jarných prác aj odriekanie mäsa a vlastných závislostí, akými sú i dnes alkohol a fajčenie. Na mastenie jedál v tomto období pôvodne ľudia používali hlavne ľanový semencový olej, ktorý chodievali lisovať do zábojov v Rajci. V druhej polovici 20. storočia väčšina rodín dodržiavala pôst každú stredu a piatok. Vtedy sa v domácnostiach varievali bezmäsité jedlá ako kyslá polievka, fazuľa, kapusta, zemiakové placky poľesníky, obilninové a múčne kaše a tiež cestoviny s čučoriedkami, lekvárom či makom, nechýbali halušky s kapustou alebo bryndzou.
Foto: Miroslav Bellan
V období pôstu začínali prvé práce na poliach. Dobrý gazda mal mať poorané do Gregora (12. marca). Oráč si kľakol pri prvej brázde a pomodlil sa, obilie sa posvätilo a až potom zasialo. Do osiva sa primiešavali aj omrvinky zo štedrovečerného stola. Po návrate z prvej oračky gazdiné v Stránskom oblievali oráčov vodou, aby rok nebol suchý. Keď sa sialo obilie v Čičmanoch, ženy varievali šúľance s makom, aby narástli dlhé klasy a bolo v nich zrna ako maku. Obyvatelia však v týchto chvíľach mysleli aj na zvieratá zapriahané pri vývoze hnoja či orbe. Či už rodina používala kone alebo kravy, gazdovia ich pred prvými prácami najskôr pokropili svätenou trojkráľovou vodou, niekde potreli chrbty zvierat vajíčkom, aby boli okrúhle ako vajce. V domácnostiach sa stále tkalo, no do Veľkej noci bolo potrebné tieto práce ukončiť.
Cez poslednú pôstnu nedeľu, zvanú Kvetná, si kresťania pripomínajú Kristovo utrpenie čítaním pašií. Kňazi tiež posväcujú v kostoloch bahniatka micuľky, pripomínajúce Kristov príchod do Jeruzalema. Posvätené prútiky dodnes ľudia v celej Rajeckej doline dávajú za kríže alebo sväté obrázky v domoch, v minulosti ich vešali aj nad prahy maštalí ako ochranu domácností i statku pred búrkou a zlými silami. Bahňiatka ako symbol života sa používali v Čičmanoch aj pri prvom výhone dobytka, pri prvej orbe a sejbe, okiadzali nimi chorých.
V obci Ďurčiná ešte v súčasnosti chodievajú malé dievčatá v tento deň po májičku. Pri návšteve každej domácnosti zavinšujú: „Poďakujme Pánu Bohu, rozdávajme čistú chválu. Jemu, jemu Jedinému, z čistej Panny zrodenému…“ Podobný zvyk bol živý v 50. rokoch 20. storočia v Stránskom v blízkosti Rajeckých Teplíc, kde dievčatká chodievali zbierať po domácnostiach príbuzných vajíčka. Pri tom odriekali: „Chodzím, chodzím po májičku, dajceže mi po vajíčku. A vy stará matko, chovajce ma slatko, od ňedzeľe do ňedzeľe, jako holubjatko.“ V minulosti pravdepodobne takto chodievali po pítaňí dievčence z chudobnejších rodín, aby mali dostatok vajíčok na zhotovenie kražlíc pre šibačov. Niektoré gazdiné v Rajci a blízkom okolí varievali v tento deň pirohy plnené lekvárom, neskôr aj tvarohom, zvané cescenice alebo cescenáky.
Mravčence aj pre procivné dzievky
Sväté trojdnie počas veľkonočného týždňa bolo veľmi bohaté nielen na kresťanské tradície. Na Zelený štvrtok v obciach Frívald a Fačkov chodievali mládenci po mravčiarsky. Ešte v 60. rokoch 20. storočia odchádzali frívaldskí chlapci zavčasu ráno s vozom do doliny za obcou. Tam lopatami ponaberali do veľkých vriec vopred vyhliadnuté mraveniská lesných mravcov. Potom tieto úlovky odviezli do obce a nosili do domácností, kde mali dievčatá a slobodné dievky na vydaj.
Foto: Archív Bohuslava Pekného
V každom navštívenom dome hodili za hrsť mravcov do kúta izby a ak sa im podarilo, aj pod perinu. Pri tom hovorili: „Ňeseme Vám mravčence, pre ty Vaše dzievčence…“ Ak sa však našla rodina alebo procivná dzievka, ktorá nechcela pustiť chlapcov do izby, tí šikovne nasypali mravce do šporheľa v kuchyni, pod prah domu a veru aj do topánek uložených pred dverami. Tieto úkony mali v minulosti zabezpečiť najmä hospodársku prosperitu navštíveného gazdovstva, hydina mala znášať veľa vajec.
Mravce nasypané pod perinu boli aj zárukou šikovnosti a usilovnosti slobodných dievok a zároveň aj dostatku pytačov pre ne. Ľudia v minulosti vraj veľmi radi navštevovali domy obsypané mravcami. Ak by mravčiari nenavštívili niektorú domácnosť s dievkami, rodina by sa cítila urazene a dom by nebol príťažlivý pre návštevníkov. Ako odmenu za prinesenie hojnosti do usadlosti dostávali chlapci vo Frívalde čerstvé slepačie vajíčka. Zo zvyšných mravcov mládenci večer vysypali pred kostolom kríž.
Vo Fačkove bol Zelený štvrtok aj prejavom solidarity. Majetnejší gazdovia orali políčka chudobným bez toho, aby za svoju službu žiadali peniaze. Takýmto spôsobom si však zaistili pomoc, ktorú neskôr potrebovali na svojich veľkých hospodárstvach. Vo Frívalde gazdiné vyumývali na potoku všetok drevený riad, aby v ňom neostala ani najmenšia stopa po zvieracom tuku, keďže v nasledujúci deň bol prísny pôst. V Čičmanoch po prvý raz vyháňali dobytok na pastvu. Aby zvieratá dobre rástli a priberali, pohládzal ich gazda vajíčkom a oblou časťou chleba po chrbtoch. Pre sviežosť a zdravie pastieri poháňali kŕdeľ na pašu vŕbovými prútmi posvätenými na Kvetnú nedeľu.
Vo všetkých kostoloch sa aj v súčasnosti zaväzujú kostolné zvony na znak spoluúčasti s utrpením Krista. Až do Bielej soboty zvonenie v minulosti nahrádzali zvuky rapkáčov a klepáčov. Kresťanskou podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie oltárnej sviatosti a sviatosti kňazstva. Veriaci si pripomínajú poslednú večeru strávenú Ježišom so svojimi učeníkmi a jeho modlitbu v Getsemanskej záhrade.
Mak pre dobrú úrodu
Druhý deň posvätného trojdnia, Veľký piatok, je vyvrcholením veľkonočného obdobia. V tento deň si kresťania pripomínajú umučenie Ježiša Krista, v kostoloch sa spievajú pašie a pripravuje sa Boží hrob. V kresťanských domácnostiach sa dodnes dodržiava prísny pôst a niektoré gazdinky varievajú rezance s makom. Kedysi mal tento úkon zabezpečiť dobrú úrodu maku v blížiacej sa sezóne. Ak bol na Veľký piatok ešte na pasienkoch sneh, pastieri ho hádzali kravám pod chvosty, aby nestrečkovali a držali sa celú sezónu pokope. V Rajeckej Lesnej sa štepili a presádzali ovocné stromčeky.
Foto: Miroslav Bellan
Na Bielu sobotu po Vzkriesení končil štyridsaťdňový pôst a mäso sa mohlo jesť až po návrate z kostola. Veriaci sa aj v súčasnosti chodia s rodinami modliť k Božiemu hrobu stráženému členmi dobrovoľných hasičských zborov. Rozväzujú sa kostolné zvony a v minulosti bolo prvé zazvonenie signálom pre ľudí, aby sa utekali umývať do potoka. Umývanie v tečúcej vode ich malo zbaviť rôznych neduhov. V sobotu cez deň si chlapci plietli korbáče, dievčatá ešte zdobili veľkonočné vajíčka a gazdiné pripravovali šunku, kapustu, zemiaky i vajíčka na nedeľu.
Počas Veľkonočnej nedele obyvatelia Rajeckej doliny nosili posväcovať jedlo do kostola. Zvyšky z takýchto jedál v pondelok vyniesli do záhrady alebo pod stromy, aby bola dobrá úroda. V obciach Čičmany a Fačkov chodievali ešte po druhej svetovej vojne v tento deň mládenci šibať dievčatá. Za odmenu dostávali kražlice, najesť a vypiť, dnes im dávajú čokoládové vajíčka a tým menším aj peniaze. Oblievalo sa až v nasledujúcu prievodnú nedeľu. V ostatných obciach sa v nedeľu nikam nechodievalo.
Sviatočný čas trávili rodiny spoločne doma. Dievčatá, ktoré nestihli v týždni, ešte písali kražlice. Oblievačka aj šibačka v ostatných obciach býva dodnes dopoludnia na Veľkonočný pondelok, kedysi však chodievali šibači nadránom. Každá dievčina si zvykla dávať pozor, aby ju šibači nenašli v posteli, lebo by utŕžila hanbu. Keď dievka nechcela pustiť mládencov do izby dverami, veľmi rýchlo si našli cestu oknom. Nejedna potom skončila v studenom potoku. V niektorých dedinách dievčatá oblievačku oplácali v utorok.