Anglosaskú superveľmoc si podrobil strapatý, k ľavici sa hlásiaci 42-ročný parížsky ekonóm Thomas Piketty a jeho kniha o rozdeľovaní príjmov v západnom svete, napísal britský denník The Independent.
Kniha Kapitál v 21. storočí (Capital In The Twenty-First Century) a jej 685 strán sa stala bestsellerom číslo jeden na Amazone. Je to zrejme po prvý raz, čo akákoľvek kniha vydaná ctihodným nakladateľstvom Harvard University Press získala taký status celebrity. Žiadny večierok ve Washingtone či New Yorku nestojí za zmienku, keď se na ňom nevedie diskusia práve o tomto spise. Získal aj najvyššie vyznamenanie, keď sa pred pár dňami probojoval na stránku komentárov denníka The New York Times.
Možné dopady knihy prirovnávajú k Marxovmu Kapitálu
Na ľavej strane vyšiel stĺpček nazvaný Pikettyho fenomén od Davida Brooksa, ktorý je medzi komentátormi novín považovaný za rozumného konzervatívca. Na pravej strane bol názor liberálneho ekonóma a držiteľa Nobelovej ceny Paula Krugmana pod titulkom Panika okolo Pikettyho, podľa ktorého konečne niekto napadol konzervatívne ekonomické doktríny, které ruinujú Ameriku, a to z vedeckých pozícií.
Tak či onak, pred tým človekom jednoducho niet úniku. Je ospevovaný, prinajmenšom ľavicou, ako najväčší francúzsky znalec. Možný dopad diela je prirovnávaný k účinku Kapitálu Karla Marxa či Obecnej teórie Johna Maynarda Keynesa.
Ústrednou tézou Kapitálu v 21. storočí je, že kapitalistický systém – ponechaný sám na seba – rozširuje priepasť medzi bohatými a chudobnými, ako to robil vždy. Od úsvitu priemyselnej éry v krajinách ako Británia, Francúzsko a USA, bola návratnosť investícií a kapitálu vyššia než príjem z práce. Podľa Pikettyho bolo obdobie v polovici 20. storočia, keď sa tento trend obrátil, odchýlkou od normálu. Vtedy dve svetové vojny a Veľká kríza zničili mnoho veľkých majetkov a sociálnodemokratickí politici prerozdeľovaním pokračovali v tomto procese v ďalších desaťročiach po roku 1945.
Západ sa vracia na koniec 19. storočia
Teraz sa podľa Pikettyho celý model vracia do starých koľají. Disproporčný podiel bohatstva mieri ku kapitálu. Čím „dokonalejší“ trh, tým výraznejší tento trend bude. Západ sa vracia k stavu, aký panoval koncom 19. storočia v USA, keď stále väčší diel národného koláča majú stále tie isté rodiny a odovzdáva sa z generácie na generáciu. Keď sa s touto nespravodlivosťou nebude niečo robiť, prinesie sociálnu nespokojnosť a napätie, ktoré oslabí demokraciu. Podľa Pikettyho môžu tento trend zvrátiť len vládne zásahy – teda nejaká podoba zdanenia bohatstva.
Ale prečo všetok ten rozruch práve teraz? Pikettyho historický výskum môže byť mimoriadne dôsledný, ale stav, ktorý diagnostikuje, je známy celé veky. Od 80. rokov minulého storočia príjmy strednej triedy stagnovali, zatiaľ čo tí skutočne bohatí bohatli podstatne rýchlejšie.
V čom je Piketty nový?
Štúdie, o ktorých se veľa písalo, ukázali, že rozdiely v bohatstve sú väčšie než v ktorejkoľvek dobe od krachu v roku 1929. A dokonca aj spoločenská mobilita a otvorenosť príležitostí, ktorými boli Spojené štáty vždy známe, sú teraz menšie než v sklerotickej „starej Európe“.
V čom je teda Piketty nový? Prechodné pobláznenie a vlny zdvihnutého záujmu sú rovnako americké ako jablkový koláč. Nie je teda Pikettyho fenomén len ďalším v rade? Možno o pár mesiacov všetci na jeho meno zabudneme. Ale možno nie. Možno Piketty sformuloval myšlienku, ktorá je síce známa, ale ktorej čas konečne prišiel. Americkou pýchou bola vždy jej stredná trieda. Jadrom „amerického sna“ bol prísľub, že ktokoľvek ochotný pracovať sa môže vyšplhať z nuly na slnečnú výšinu stabilného zamestnania, dvoch áut v garáži a primeraného dôchodku. Nikde inde toto nebolo možné pre toľkých ľudí a počas takého dlhého obdobia ako v meritokratickej Amerike.
Staré istoty zmizli
Teraz však tento koncept žije už len v nezáživných heslách omieľaných politikmi v predvolebných kampaniach. Skutoční ľudia vedia z vlastných skúseností, že tieto staré istoty už dávno zmizli, že mnoho stratených pracovných miest sa už neobnoví, a že záleží len na peniazoch.
Ak by boli potrebné nejaké dôkazy, poskytla ich minulý týždeň štúdia v denníku The Times. Podľa nej v Kanade a mnohých ďalších vyspelých krajinách sa má stredná trieda lepšie než v USA, kde sú odbory slabé, dane nižšie a disproporčný podiel nového bohatstva mieri k tým, ktorí už ho majú veľa.
Podľa The Independent je medzi piatimi najäčšími bestsellermi aj kniha A Fighting Chanc demokratickej senátorky a hrdinky ľavice Elizabeth Warrenovej, ktorá sa stala známou ako obhajkyňa spotrebiteľov a ako metla Wall Streetu a korporátnej Ameriky. Medzi bestsellermi je aj kniha Flash Boys od Michaela Lewisa o pochybnom svete vysokokfrekvenčného obchodovania. V zásade sú všetky tri knihy o tom istom – že je systém nastavený proti obyčajným ľuďom a na prospech bohatých. Niečo sa nepochybne deje a ak sa to dá podľa amerických dejín odhadnúť, tak sa tento protest prejaví aj v politike. A pravdepodobne skôr než neskôr.