Obezita alebo nadváha už postihuje 2,1 miliardy ľudí. To je asi 30 percent obyvateľov zeme. Za posledných 33 rokov pritom ani jedna krajina výskyt obezity neznížila.
Aspoň tak to minulý týždeň konštatovali experti z amerického Ústavu pre zdravotnícke merania, štatistiku a analýzy (Institute for Health Metric and Evaluation, IHME) pri University of Washington v Seattli. Svoje nové poznatky zhrnuli v renomovanom lekárskom časopise The Lancet. Tím viedol Christopher Murray, prvou autorkou článku bola Marie Ng.
Premiérová analýza tohto typu má názov Výskyt nadváhy a obezity detí a dospelých v meradle globálnom, regionálnom a jednotlivých krajín v rokoch 1980 – 2013: systematická analýza ako podklad pre štúdiu Globálna záťaž chorobami 2013 (Global, regional and national prevalence of overweight and obesity in children and adults during 1980 – 2013: a systematic analysis for Global Burden of Disease Study 2013 ). Vychádza z údajov o 188 krajinách. Potvrdzuje, že obezita sa šíri pandemicky.
Prísne vzaté, nie je to choroba, predstavuje však závažný medicínsky problém ekonomicky rozvinutého i rozvojového sveta. V kocke: buď sťažuje priebeh radu vážnych ochorení, alebo priamo prispieva k ich vzniku. Analýza dokladá, že počet osôb s nadváhou a obezitou celosvetovo stúpol z 857 miliónov v roku 1980 na 2,1 miliardy v roku 2013. Asi na dvaapolnásobok za čas, ktorý o málo presahuje jednu generáciu. Obezita sa šíri pandemicky. Počet ľudí s nadváhou hravo presiahol dve miliardy a očakáva sa, že stále bude narastať. Nekontrolovane pribúda obéznych detí. Odborníci tvrdia, že celosvetový problém sotva vyriešime bez vládnych a medzinárodných regulácií. Či sa to stúpencom voľného trhu páči alebo nie.
Viac žien než mužov
Nadváhu majú osoby s indexom telesnej hmotnosti (BMI) väčším ako 25, no menším ako 30. Obézni sú ľudia s BMI od 30 vyššie. BMI sa ráta vydelením hmotnosti v kilogramoch druhou mocninou výšky v metroch. Používa sa najmä v štatistike populácií, lebo nedostatočne zohľadňuje špecifiká tej-ktorej osoby. Napríklad podiel svalstva.
Za optimálne rozpätie BMI sa považuje číslo od 18,5 až tesne pod 25. Pri hodnotách pod 18,5 ide o podvýživu. Na druhom konci sú hodnoty 40 a viac, ťažká obezita. Tieto čísla neplatia všeobecne. Niektoré etnické skupiny majú rozpätia vymedzené trochu inak.
Výskyt nadváhy a obezity dospelých ľudí v skúmanom období výrazne stúpol u oboch pohlaví. U mužov z 29 percent na 37 percent, u žien z 30 percent na 38 percent. Keď sa však údaje posudzujú podľa ekonomickej rozvinutosti krajín, obraz sa mení.
V rozvinutom svete je výrazne viac mužov s nadváhou a obezitou, v rozvojovom výrazne viac žien. Príčiny? Najmä odlišná zamestnanosť mužov a žien, nižšia pôrodnosť, vyššie príjmy a viac voľného času žien v rozvinutom svete, „spohodlnenie“ života v rozvinutom svete. Znepokojuje, že v rozvinutých krajinách sa maximálny podiel ľudí s nadváhou a obezitou posúva k mladším ročníkom.
Tučný ako Američan?
„Obezita je problém, ktorý vplýva na ľudí všetkých vekových a príjmových kategórií všade na svete. Za posledných 33 rokov ani jedna krajina neznížila výskyt obezity. Preto očakávame, že stále bude pribúdať. Zvlášť ako postupne rastú príjmy obyvateľov krajín, dosiaľ považovaných za stredno- či nízkopríjmové,“ konštatuje Murray.
Najvyšší podiel obéznych žije v USA: 13 percent. Takmer trojnásobok podielu tamojších občanov na obyvateľstve sveta. Príčiny? Celkový spôsob života, stravovacie návyky, lacné potraviny, preferovanie takých, ktoré sú pri nedostatku pohybu obezitne rizikové, a vplyvy reklamy a mediálnych vzorov. V súhrne tak spoločenský tlak zvyšuje počet „couch potatoes“, doslova pohovkových zemiakov, po našom „gaučiarov“.
Najľudnatejšie krajiny sveta Čína a India majú dokopy 15-percentný podiel na svetovej obezite. To je na rozdiel od USA „pod mierou“, keďže ich obyvatelia predstavujú vyše 30 percent ľudstva. Pomery najmä v Číne, ale aj v Indii, sa však rýchlo menia. A nadváha je tam znak blahobytu a autority.
Foto: SITA
Alarmujúca štatistika mladých
Analýza doložila celosvetový nárast obezity detí a dospievajúcich. Medzi rokmi 1980 a 2013 stúpol výskyt detí s nadváhou alebo obezitou takmer o 50 percent!
V rozvinutých krajinách vlani išlo o vyše 22 percent dievčat a takmer 24 percent chlapcov. V rozvojových takmer o 13 percent chlapcov a vyše 13 percent dievčat. Zvlášť sa to týka severoafrických a blízkovýchodných krajín a tamojších dievčat.
„Osobitne znepokojuje rast obezity u detí v toľkých krajinách s nízkou a strednou úrovňou príjmov. Poznáme vážne zdravotné účinky detskej obezity, prenášané do dospelosti. Patria sem kardiovaskulárne choroby, diabetes, mnohé typy rakoviny, chronické ochorenie obličiek a osteoartritída. Bezodkladne sa musíme zamyslieť, ako tento trend obrátiť,“ uviedla Marie Ng. Riziká spomenutých chorôb strmo stúpajú od hodnoty BMI na úrovni 23. Iba v roku 2010 spôsobili obezita a nadváha úmrtia 3,4 milióna ľudí. Zväčša v dôsledku kardiovaskulárnych chorôb. Bez protiopatrení sa to nevyhnutne premietne do poklesu očakávanej dĺžky života.
Rekordy menej bohatých
Regionálne dosiahli mimoriadne vysoký výskyt nadváhy a obezity krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky, Strednej Ameriky a ostrovy Tichomoria a Karibiku. Vyše 44 percent. Vlani bol najvážnejší stav na Blízkom východe a v severnej Afrike, kde sa nadváha či obezita týkajú vyše 58 percent mužov a 65 percent žien nad 20 rokov. Viac ako dve tretiny tamojších krajín má vyše 50-percentný podiel mužov a žien s nadváhou či obezitou.
V Strednej Amerike žije s nadváhou či obezitou vyše 57 percent mužov a vyše 65 percent žien. Najviac v Kolumbii, Kostarike a Mexiku. Na tichomorských ostrovoch je to takmer 44 percent mužov a vyše 51 percent žien. V Karibiku takmer 38 percent mužov a vyše 50 percent žien.
Geografické rozdiely
Nárast výskytu nadváhy a obezity je globálny trend. No ako to už býva pri väčšine takých trendov, prejavujú sa v ňom značné rozdiely medzi regiónmi a krajinami. V rozvinutých krajinách začal výskyt nadváhy a obezity silnejšie rásť v 80. rokoch minulého storočia. Zrýchlilo sa to v rokoch 1992 až 2002. No od roku 2006 sa rast obezity spomaľuje.
V rozvojových krajinách oproti tomu ďalej strmo pribúda nadváha i obezita. Žijú tam takmer dve tretiny obéznych sveta. Tento podiel pravdepodobne porastie ďalej. Analýza zdôraznila päť zistení.
Po prvé, vyše polovice z celosvetovo 671 miliónov obéznych ľudí žije v desiatich krajinách. Ich poradie je takéto: USA, Čína, India, Rusko, Brazília, Mexiko, Egypt, Nemecko, Pakistan a Indonézia.
Po druhé, z rozvinutých krajín pribúda najviac obéznych mužov i žien v USA, Británii a Austrálii.
Po tretie, za posledných 33 rokov celosvetovo najviac pribudlo obezity na Blízkom východe, v Bahrajne, Egypte, Saudskej Arábii, Ománe a Kuvajte.
Po štvrté, v šiestich krajinách Blízkeho východu a Oceánie, Kuvajte, Kiribati, Mikronézii, Líbyi, Katare a Samoe stúpol výskyt obezity žien nad 50 percent. Na Tonge je vyše 50 percent obéznych mužov i žien.
A po piate, zo subsaharskej Afriky je najviac obéznych žien – 42 percent – v JAR.
Stresy a pokušenia
„Odvrátiť sa to dá iba okamžitým a naozaj ráznym uplatnením krokov, ktoré by účinne zamedzili ďalšie šírenie tejto doslova krízy verejného zdravia a zdravotníctva,“ tvrdí spoluautor analýzy Christopher Murray.
Drvivá väčšina nadváhy a obezity nemá medicínsku príčinu. Odráža chybný životný štýl človeka. Zvlášť zloženie stravy, nezodpovedajúce výdaju energie aktívnym pohybom. Na druhej strane, pribúdajú dôkazy vplyvu fyziologických a genetických faktorov. A stále vieme málo o tom, ako sa nám v tele ukladajú a spaľujú tuky.
Popri klasickom bielom tuku, ktorý energiu prevažne ukladá, je dnes známy hnedý (nielen u bábätiek, ktorým zabezpečuje teplo, keď sú najzraniteľnejšie, ale aj u dospelých) a „béžový“, tie energiu prevažne spaľujú. Nedá sa vylúčiť, že existujú ešte iné typy ľudských tukových buniek. Ľudia s nadváhou alebo obezitou majú špecifické zloženie črevných mikróbov (asi tisíc druhov baktérií). Zatiaľ nevedno, či je to príčina, alebo následok vyššej hmotnosti. Genetická náchylnosť na obezitu patrí medzi vôbec najsilnejšie známe, hoci rozhodujú priame vplyvy rodičov a prostredia. Celkom nové pohľady prináša výskum mozgového a hormonálneho ovládania chuti do jedla a príjmu kalórií.
Riešenie či riešenia, vzídu len z kombinácie všetkých týchto poznatkov. Plošné programy v duchu „menej jedzte a viac sa hýbte“ majú obmedzený úspech.
Sľubnejšie sú programy cielené na špecifické skupiny ľudí, ktoré zohľadňujú, ako to v apríli výstižne napísal Tony Scully v úvode k špeciálnej prílohe o obezite v časopise Nature, „stresy a pokušenia reálneho sveta“. Využívajú pestrú paletu pozorovaní ľudského správania a tomu prispôsobujú metodiku.
Napokon na scénu vstupujú inovatívne farmaceutické prostriedky, využívajúce napríklad spomenutú neurohormonálnu reguláciu apetítu. A ak nepomôže nič iné, osobitne pri veľmi ťažkej obezite, je tu bariatrická chirurgia, operačné odobratie tuku.
Prohibícia? Tak trochu…
Nezastupiteľná je úloha vládnych a medzinárodných regulácií. Nech už sa na to stúpenci voľného trhu pozerajú hocako. Zdravotníctvo býva položkou číslo dva (po sociálnej sfére) v rozpočtoch krajín a významnou v rozpočtoch rodín i jednotlivcov.
Ak následky chybného správania podmnožiny osôb priveľa odkrajujú z príslušnej alokácie peňazí daňových poplatníkov, vládny zásah je namieste. Aspoň taký, ktorý podporí zdravší životný štýl či sťaží prístup k obezitne najrizikovejším komoditám. Zoznam si čitateľ ľahko doplní.
Plný zákaz zvyčajne nefunguje. Tak ako alkoholová prohibícia v USA, z ktorej sa zrodil organizovaný zločin. Ten dnes prosperuje z inej formy „hladkania mozgu“ než je prejedanie sa – z drogovej závislosti. No administratívne kroky, aby sa rizikové potravinové komodity konzumovali s mierou, prospejú veci.