Jej autora to ale nemusí mrzieť – už preto, že aj po 30 rokoch patrí farebná kocka k najpopulárnejším hlavolamom.
Po nástupe počítačových hier a konzol na prelome 80. a 90. rokov sa síce zdalo, že mechanickým hračkám ako je Rubikova kocka odzvoní, začiatkom 21. storočia však aj vďaka internetu chytil tento na prvý pohľad jednoduchý hlavolam druhý dych. Na videoserveri Youtube sa začali objavovať záznamy s rôznymi stratégiami pre skladanie Rubikovho rébusu. O znovuobjavenie kocky sa zaslúžil aj film Šťastie na dosah z roku 2006, v ktorom mal hlavolam v rukách Willa Smitha významnú úlohu.
Skromný génius
Zložiť Rubikovu kocku pritom nie je nič ťažké, pri troche trpezlivosti to môže zvládnuť napríklad aj päťročné dieťa. „Aby ste boli schopní zložiť kocku, musíte byť do istej miery obdarení vedeckým spôsobom myslenia,“ povedal jej autor, ktorý dnes venuje svoj čas propagácii svojho najslávnejšieho vynálezu – a tiež stráženiu patentných práv. Kocka sa totiž už od svojho uvedenia na svetový trh v roku 1980 stala nielen terčom žalôb pre porušenie patentov, ale aj vzorom pre výrobu neautorizovaných kópií.
Na druhej strane je ale pirátstvo dôkazom úspechu maďarského hlavolamu. „Rubikovu kocku je možné použiť pri výučbe inžinierstva, pri výučbe matematiky, ale aj ako ukážku vzťahov medzi dizajnom, prácou inžinierov, matematikou a kreativitou,“ ocenil pred nedávnom Rubikov vynález šéf vedeckému múzea Liberty Science Center v New Jersey. „Za to, že bola kocka úspešná, ja nemôžem, to sa jednoducho stalo. Sila úspechu tkvela v kocke samotnej,“ povedal – možno až zbytočne skromne – jej autor.
Rekord v skladaní drží robot
Skladanie 54 farebných štvorčekov tak, aby vzniklo šesť rovnako farebných stien, sa pre niektorých ľudí stalo životnou výzvou. Matematici napríklad spočítali, že akokoľvek rozloženú kocku možno zložiť maximálne na 20 ťahov. Často sa tiež organizujú súťaže v rýchlosti skladania a aktuálny rekord z vlaňajšieho marca je neuveriteľných päť a pol sekundy. Teda v ľudskej kategórii; robot postavený z lega a ovládaný smartfónom to nedávno dokázal dokonca za tri a štvrť sekundy.
„Vážim si všetkých ľudí, ktorí ku kocke pristupujú s láskou a radi ju potom skladajú… Vďaka tým, ktorí chcú súťažiť, je ale kocka populárnejšia,“ zveril sa Rubik, ktorý ale nezatracuje ani ďalšie svoje vynálezy, hoci väčšinu z nich poznajú najmä zapálení fanúšikovia hlavolamov. „To samozrejme neznamená, že tie ostatné nie sú dobré. Ak sa dobre pozriete, zistíte, že aj ony sú stále na trhu. Ale kocka ich všetky zatieňuje,“ dodal muž, ktorý vynašiel napríklad aj kedysi populárneho hada.
Konštruktérom po otcovi
K technike mal rodák z Budapešti blízko odmala, jeho otec bol uznávaným leteckým konštruktérom a na konte mal napríklad veľmi úspešný klzák. „Keď som bol malý, mal som rád manuálne práce, šachové a matematické úlohy. Veľa vecí som odkukal od svojho otca,“ povedal raz. Vyštudoval architektúru a interiérový dizajn a začiatkom 70. rokov sa pokúšal uplatniť ako architekt. Nakoniec však zistil, že lepšie mu ide učenie a začal na Vysokej škole umeleckopriemyselnej prednášať o konštrukciách a priestore. Narazil ale na „priestorovú slepotu“ študentov. Aby im pomohol trojrozmerný svet lepšie pochopiť, zostrojil kocku. Akademickú pôdu Rubikova učebná pomôcka čoskoro opustila a v roku 1978 – po troch rokoch príprav – sa objavila na maďarskom trhu, kde spôsobila senzáciu. Naozajstný boom ale zaznamenala, až keď sa výroby a distribúcie ujala americká firma Ideal Toy. Len v rokoch 1980 až 1982 sa vo svete predalo okolo sto miliónov kusov hlavolamu, ktorý z Rubika urobil slávneho a bohatého muža.