Le Figaro: Pešmergovia sú bojovníci, ktorí kráčajú smrti v ústrety

Kurdskí milicionári s podporou irackých vojakov a amerického letectva prinútili islamistov "vrátiť" cenný strategický bod, veľkú priehradu pri meste Mosul.

19.08.2014 16:45
debata (4)
Kurdskí pešmergovia na bezpečnostnom stanovišti... Foto: Reuters, Youssef Boudlal
Irak, Kurdi, Kurdskí pešmergovia na bezpečnostnom stanovišti v blízkosti mesta Gwer po tom, ako sa radikáli z Islamského štátu stiahli z pozícii.

Kto sú títo pešmergovia a čím sa dá vysvetliť ich odhodlanosť a úspech v boji? Francúzsky denník Le Figaro sa s týmito a ďalšími otázkami obrátil na odborníka na Irak a problematiku Kurdov Karíma Pakzada.

V kurdštine slovo pešmerg znamená ten, kto kráča v ústrety smrti. Ľudia, ktorí si takto hovoria, sú z historického hľadiska vojaci, ktorí mnohokrát povstali a čelili masakrom. Medzi pešmergami pôsobili tisíce neznámych Kurdov, ale aj tí, ktorí sa potom stali ich predstaviteľmi. Ich počet je ťažké stanoviť. Ak nastane nebezpečenstvo, chopia sa zbraní ďalší muži a stanú sa pešmergami. S určitosťou môžu zmobilizovať až 200-tisíc osôb.

Pešmergovia bojujú ako dobrovoľní vojaci v prostredí, kde viera zohráva veľkú rolu. To sa dá vysvetliť politickou históriou irackého Kurdistanu. Socialisticky orientovaná Demokratická strana Kurdistanu patrí k najstarším v oblasti. V roku 1945 ju založil otec terajšieho prezidenta Kurdov Mustafa Barzání. O 20 rokov neskôr vznikla ďalšia veľká politická sila Kurdov, Vlastenecký zväz Kurdistanu inšpirovaný marxizmom. Oba tieto hlavné politické smery sú ľavicovo orientované, pričom kurdská spoločnosť je hlboko laická. Islamské strany volí maximálne 15 percent ľudí. Islam, ktorý vyznávajú Kurdi, je umiernený podobne ako v Turecku alebo Maroku.

Postavenie pešmergov sa vyvíjalo v súlade so spoločenskými zmenami. Za vlády niekdajšieho irackého prezidenta Saddáma Husajna boli pešmergovia hlavnou bojovou silou proti nemu. Po vojne v Perzskom zálive a vzniku bezletových zón nad irackým severom začiatkom 90. rokov sa stal iracký Kurdistan autonómnou oblasťou a od invázie a Saddámovho zvrhnutia v roku 2003 je táto autonómia oficiálna.

Iracká vláda uzavrela s Kurdmi dohodu, podľa ktorej bola časť pešmergov zaradená do irackej armády s úlohou strážiť hranicu na severe a severovýchode. Zvyšní sú využití k stráženiu regiónu, fungujú teda ako polícia. Pešmergovia využili postup radikálov z Islamského štátu (IS) severom Iraku a v rámci obrany pred nimi obsadili Kirkúk. Kurdi považujú toto mesto za svoje stredisko, čo je z historického hľadiska pravda, ale Saddám Husajn sa postaral o etnické oslabenie tamojšieho obyvateľstva. Štatút Kirkúku zostával aj po roku 2003 otvorenou otázkou.

IS chcel využiť počiatočného nezáujmu sveta o svoju činnosť pochodom na Irbíl, ktorý je doterajším strediskom irackého Kurdistanu. Ide o rozvinuté mesto, v ktorom sídlia početné medzinárodné ropné spoločnosti. Hrozba, že do rúk IS padne tiež Irbíl, prebudila Američanov aj Francúzov a svet konečne pochopil, že je potrebné Kurdom pomôcť a vyzbrojiť ich.

Pešmergovia boli vždy ozbrojení vďaka svojim dohodám s irackou armádou a tiež vďaka tomu, že sú súčasťou regiónu, v ktorom o zbrane nikdy núdza nebola. Mali však ale skôr ľahkú výzbroj.

Postup IS pripomína niekdajšiu mongolskú inváziu. IS rovnako ako Čingischánove hordy ničí všetky dediny, ktoré sa odváža nesúhlasiť. IS k tomu navyše využíva moderné komunikačné technológie a ľudí zastrašuje. Kurdské mestá sú moderné a tamojšie obyvateľstvo sa o masakroch dozvedá veľmi rýchlo. Mnoho kurdských mužov každodenne sleduje postup IS a sú pripravení poslať ženy a deti do hôr a sami sa chopiť zbrane. Na otázku, či je v silách pešmergov dlhodobo vzdorovať IS, Pakzad odpovedal, že nedávne vojenské úspechy svedčia o tom, že najmä dodávky stredne ťažkých zbraní sú v tomto smere účinné.

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Sýria #boje #Irak #Kurdi #ISIL