Keď Ruská federácia anektovala ukrajinský Krym, koľká čiarka v poradí to už bola? V chaose európskych dejín to vari ani nie je možné zrátať. Interaktívna mapa Centennia, ktorá zaznamenáva zmeny na Starom kontinente od 11. storočia, sa napríklad skladá z viac ako 9-tisíc obrázkov, pričom každý predstavuje minimálne jeden posun hranice. Táto dynamika však nefascinuje len historikov. Samostatným fenoménom je aj tvorba máp Európy budúcnosti.
Tento rok zaujala verejnosť mapa Európy, ktorá vznikla pred dvomi rokmi, no opisuje situáciu v roku 2035. Vyšla v ruskom bulvári Express Gazeta a údajne je zostavená na základe informácií z amerických i ruských tajných služieb, inštitútov, ale aj podľa prác známeho amerického futurológa Alvina Tofflera. Článok z roku 2012 by určite upadol do zabudnutia, keby nepredpovedal anexiu Krymu. A napríklad aj oddelenie Škótska. To síce nenastalo, ale podľa mnohých bolo referendum len začiatkom škótskej cesty k nezávislosti.
Slovensko má mať podľa prognóz Express Gazety aj v roku 2035 rovnaké hranice ako dnes, no iných susedov. Ukrajina síce nezanikne, ale príde o početné územia – medzi novými samostatnými štátmi bude aj Karpatská Rus. Podľa predpovede sa scvrkne aj Poľsko, prekvapujúco najmä v prospech Nemecka, ktoré okrem západnej časti Poľska získa naspäť aj Východné Prusko. Na severovýchodnej hranici Slovenska zase vznikne nová provincia nazvaná podľa poľského mesta Chełm. Ruský sen pokračuje anexiou častí území pobaltských republík.
Zmeny sa podľa ruského bulváru udejú aj na západe a juhu Európy. Škótsko získa samostatnosť, Írsko sa zjednotí. Nezávislosť budú mať Katalánci aj Baskovia, ktorí okrem španielskeho územia odhryznú aj časť Francúzska. Na juhu krajiny galského kohúta navyše vznikne malý islamský štát. Belgicko sa rozdelí podľa jazykového kľúča, Taliansko sa rozpadne na severnú a južnú časť. O hodnovernosti zdrojov ruského bulváru možno silno pochybovať, mapa však môže pekne prezrádzať chúťky a predstavy súčasného ruského vedenia.
Slovák budúcnosťou nikoho nepohoršil
Rozruch tento rok vyvolali aj mapy mladého slovenského dizajnéra a digitálneho umelca Martina Vargica. O mape internetu slovenského maturanta informovali svetové médiá ako Daily Mail, Independent, Fox News či Russia Today. Menej sa vie o tom, že okrem svojho najznámejšieho diela sa 16-ročný Vargic venuje aj výrobe máp z rôznych časových období vrátane budúcnosti. „Koncept máp z budúcnosti sa mi zdal zaujímavý, najnovšiu mapu, kde odhadujem geopolitický vývoj v Európe, som vydal pred necelými dvoma týždňami,“ prezradil autor.
Slovensko je na mape opäť zachované v súčasnej podobe, mapa však odráža aktuálne dianie (ruský Krym, vznik Novoruska, samostatný Islamský štát ISIS). Ako samostatné ukazuje aj územia, ktoré sa od svojich súčasných materských krajín snažia dlhodobo odtrhnúť – Katalánsko, Škótsko, no nezávislosť predpovedá napríklad aj ostrovom Korzika či Sardínia. „Mapy sveta v budúcnosti prekvapujúco nevyvolali žiadne výrazne negatívne reakcie, kritika sa skôr objavila pri mapách zmeny klímy. Od odporcov klimatickej zmeny,“ dodáva.
Práve svojou mapou o klimatických zmenách pripomína, že napriek súčasnej napätej geopolitickej situácii môžu mapu Európy „formovať“ v budúcnosti aj iné vplyvy. Na jeho mape, ktorá zobrazuje Európu na začiatku 22. storočia, sa pod vodou ocitá Hamburg, Amsterdam, Štokholm a napríklad i celé Dánsko. Vargic síce vychádzal z odhadov klimatológov, mapa je však viac zaujímavým varovaním, než prognózou. V tvorbe máp Vargic hodlá pokračovať, na budúci rok mu má vyjsť vo veľkých svetových vydavateľstvách kniha Atlas of Everything.
OSN zaujímajú skôr klimatické zmeny
Rôzne prognózy týkajúce sa budúcnosti majú aj svetové organizácie, v 21. storočí sa často spomína napríklad projekt Milénium Organizácie Spojených národov. Predpovede sú však skôr spísané ako výzvy, ktorým čelí svet v súčasnom zložení a pri aktuálnych hraniciach. Medzinárodné organizácie ani prognostické ústavy si, samozrejme, nedovolia kresliť mapy budúcnosti, kde by posúvali v súčasnosti platné hranice, keďže by to bolo prinajmenšom politicky nekorektné. Napriek tomu, mapy budúcnosti nájdeme aj v niektorých dokumentoch OSN.
Podobne ako Vargic aj svetová organizácia používa mapy, aby ukázala vplyvy klimatickej zmeny a ohrozené oblasti v prípade ďalšieho topenia ľadovcov. Európa má aj množstvo máp, ktoré naznačujú, ako sa v priebehu ďalších dvadsiatich či päťdesiatich rokov môže zmeniť priemerná teplota v jednotlivých štátoch či regiónoch. Populárnou témou sú aj populačné prognózy. Podľa nich by napríklad v roku 2060 už nemalo byť štátom s najviac obyvateľmi na starom kontinente Nemecko, ale Veľká Británia. Ak dovtedy vydrží pohromade…
Ale naspäť k mapám. Okrem médií, ktoré z času na čas prinesú články s mapami budúcnosti (najmä počas konfliktov), sa do prognostického kolotoča zapájajú aj stovky jednotlivcov po celom svete. Ich diela síce zďaleka nedosahujú umelecké kvality, aké majú Vargicove mapy, zato ponúkajú zaujímavý pohľad na to, ako si ľudia z rôznych krajín kontinentu predstavujú Európu o niekoľko desaťročí. V budúcnosti kontinentu sa pritom často odrážajú frustrácie z minulosti či nesplnené sny veľmocí i regionálnych mocností.
Provokuje aj 72 rokov stará mapa budúcnosti
Mnohé takéto amatérske mapy nájdete spracované ako dynamické videá meniacich sa hraníc Európy na serveri YouTube, ale napríklad aj ako obrázky na stránkach, ako je Deviantart, či v rôznych internetových encyklopédiách. Často sa tiež objavujú na rôznych nacionalistických stránkach, kde však nie sú uvádzané ako prognostické, ale skôr ako cieľ snaženia extrémistických skupín. Hoci povedzme Vargic zlú skúsenosť so svojimi mapami nemal, prakticky každá mapa, ktorá mení hranice do budúcnosti, môže byť ľahko zneužitá propagandou.
Je to aj prípad známej mapy sveta z roku 1942. Vydal ju Američan Maurice Gomberg vo vlastnom náklade a vypracoval ju ešte pred útokom Japoncov na americký prístav Pearl Harbor (december 1941), teda ešte pred vstupom Spojených štátov do druhej svetovej vojny. Mapa mala názov Náčrt povojnového sveta. Vo svetovom meradle predpokladala spojenie Kanady a USA, veľké „spojené štáty“ juhoamerických, ázijských či afrických štátov. Napriek tomu, že išlo o americkú mapu, Sovietsky zväz získal veľkorysé územia – od Kamčatky po Francúzsko!
Zväz sovietskych socialistických republík mal zahŕňať aj samostatnú Slovenskú socialistickú sovietsku republiku. Okrem skutočnej povojnovej sféry vplyvu ZSSR Američan Gomberg Sovietom „daroval“ aj Fínsko a celé Nemecko. Západná Európa sa mala zlúčiť do Spojených štátov európskych a sever do Spojených štátov škandinávskych. Ako to napokon celé dopadlo, vidíme už 72 rokov. Napriek tomu sa tento počin jednotlivca stal predmetom konšpiračných teórií o novom svetovom poriadku. Mapa teda neprežíva len ako kuriozita, ale ako stále živá provokácia.
Slovensko stále radi spájajú s Českom
A ako vníma svetová internetová verejnosť osud drobného Slovenska? Niektorí ponechávajú štát, o ktorom príliš veľa nevedia, tak, ako je. Na mnohých mapách kartografických a futurologických nadšencov sa ocitá späť v spoločnom štáte so starými známymi – buď ako súčasť obnoveného Československa, prípadne veľkého Maďarska. Prítomná je stále aj všeslovanská vzájomnosť – občas len v jednotnom štáte s Poliakmi, niekedy vo väčšom celku ešte aj s Čechmi. Zaujímavosťou je, že prežíva povedomie o Karpatskej Rusi, ktorá sa objavuje tiež v obnovenej podobe na viacerých mapách.
Okrem máp sa na internete z času na čas vyskytne aj anketa, ktorá priamo vyzýva čitateľov, aby opísali, ako by menili hranice Európy v budúcnosti. Keď takúto anketovú otázku položilo pred časom európske diskusné fórum Apreacity, jeden z diskutérov odpovedal: „Ak meniť hranice, tak len mierovou cestou alebo radšej vôbec. A keďže mierová cesta je nepravdepodobná, mali by ostať také aké sú, hoc aj nedokonalé.“
To by už však Európa asi nebola Európou. Ak si pustíte interaktívnu mapu Centennia s jej 9-tisíc zábermi, bude sa vám zdať, že ide o živý organizmus. A že zmena hraníc je pre Európu niečo také prirodzené ako dýchanie.