Nevidiaci kormidelníci plachetníc v Poľsku lámu predsudky

"Nemôžem sledovať plachty, ale na tom nezáleží! Na tvári cítim a tiež počujem, odkiaľ prichádza vietor, vnímam jeho silu, keď ťahám za lano." Walentyna Koziolová, ktorá je slabozraká od narodenia, sa pevne pridŕža sťažňa plachetnice.

18.10.2014 12:00
debata (1)

Na pokojných vodách jazera Siemianówka pri bieloruských hraniciach sa nevidiaci a slabozrakí učia plachtiť. Umožňuje im to poľská nadácia Imago Maris. Ich cieľ je však oveľa ambicióznejší: chcú sa plaviť po mori.

„Tu som prvýkrát nastúpil na plachetnicu,“ hovorí Piotr Sokolski, mladý obchodník z Bialystoku na severovýchode krajiny. Je takmer slepý a trpí očnou chorobou zvanou nystagmus, ktorá spôsobuje nekontrolované, rýchle a trhavé pohyby očí.

„Nevedel som, že plachetnica sa až takto nachyľuje na stranu. Pri prvom obrate som si myslel, že sa prevrátime. Potom som zistil, že je to normálne,“ opisuje svoje prvé pocity na vode. „Nevedel som ani to, že voda je tak blízko, keď sedím na boku lode, až sa jej môžem dotýkať,“ dodáva.

Po kurze teórie, kde sa dozvedeli všetko o stavbe plachetníc a o bezpečnostných opatreniach na vode, vyráža tucet nevidiacich a slabozrakých objavovať živel, ktorý vyzerá, že sa bude zdolávať o niečo ťažšie ako ich každodenné problémy. „Myslíme si, že takýmito projektami môžeme nevidiacim a slabozrakým pomáhať nájsť potrebnú odvahu a sebadôveru,“ vysvetľuje prezidentka Imago Maris Ewa Skrzeczová.

„Tvárou v tvár neznámu sa postoj týchto ľudí nijako nelíši od postojov ostatných: niektorí sú vystrašení, iní majú otvorený prístup a chcú skúsiť niečo nové. Sú takí, ktorí prišli o zrak a majú strach vyjsť z domu. Snažíme sa ich povzbudzovať a pripomínať im, že ich život sa neskončil, že môže pokračovať a že dokážu robiť zaujímavé veci,“ dodáva mladá žena, ktorá obhájila diplomovú prácu na tému námornej plavby pre nevidiacich a slabozrakých.

Reliéfová mapa, hlasová navigácia

Poľsko v tom má bohatú tradíciu. Už niekoľko rokov sa tam organizujú výlety na plachetnici po Baltskom mori, najmä v rámci projektu nazvaného Vidieť more, na trojsťažníku Zawisza Czarny. Vzdelávacie kurzy pre slepých a slabozrakých sa podľa agentúry AFP konajú takisto na Mazurských jazerách na severovýchode krajiny. Koziolová jeden taký kurz absolvovala a teraz má diplom kormidelníka.

„Teraz chceme odovzdávať naše zručnosti a tradície ďalším krajinám,“ vyhlasuje Skrzeczová. Jej nadácia organizuje od 11. do 18. októbra medzinárodnú okružnú plavbu na plachetnici po Stredozemnom mori, od Alicante cez Malorku a Ibizu až do Barcelony, na poľskom škuneri Kapitan Borchardt. Po boku poľských handicapovaných tam budú aj Nemci, Litovčania a Lotyši.

„Handicapovaní sú súčasťou posádky. To je naša hlavná zásada. Nemôžu byť považovaní len za cestujúcich. Pracujú s lanami, varia, podieľajú sa vo dne v noci na takmer všetkých činnostiach,“ zdôrazňuje Skrzeczová.

Plachetnica je pre nich prispôsobená: kormidlo má hlasový indikátor kurzu a chodu, sú tu reliéfové mapy s Braillovým písmom a zvukové GPS. „Aby sme mohli zaistiť bezpečnosť takejto výpravy, potrebujeme samozrejme pomoc ľudí s dobrým zrakom. Skúsenosti nám hovoria, že správny pomer medzi vidiacimi a nevidiacimi má byť jedna k jednej, všetko robia spoločne,“ upresňuje.

Na jazere Siemianówka počuť spev námorníkov. Walentyna ho už pozná.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #plachetnica #nevidiaci