„Upozornili nás dedinčania. Vo výške 1 300 metrov nad morom sme objavili táborisko a tucet albánskych zberačov v plnom pracovnom nasadení,“ hovorí Musafidis. Albánci tu vraj mali stany, zásoby na niekoľko dní a mulice na prepravu úrody.
Množstvo zadržaných byliniek bolo skutočné veľké: 4,5 tony šalvie nazbieranej za desať dní, ktorá mala byť prepravená horskými chodníkmi do Albánska. Ďalších nelegálnych zberačov byliniek zadržali v auguste v meste Tripolis na Peloponéze s kamiónom obsahujúcim 200 kilogramov divokého oregana a takzvaného horského čaju. To je rastlina, ktorá sa používa do nálevov a v Grécku je veľmi obľúbená.
Kúpia za pár centov, predávajú za niekoľko eur
Kým pašeráci veľmi dobre pochopili, aký zisk im môže plynúť z gréckych divorastúcich bylín, grécky poľnohospodársky sektor doteraz túto mannu takmer úplne ignoroval. „Máme pozoruhodnú biodiverzitu. Zo 7 500 druhov rastlín na našom území tvoria 20 percent byliny využívané v lekárstve alebo gastronómii. Zatiaľ sa pestujú len veľmi málo,“ hovorí Eleni Malupová z gréckej organizácie na ochranu biologických druhov Demeter.
Množstvo týchto bylín, ktoré Grécko exportuje, je ďaleko za európskymi krajinami, ako sú Nemecko, Francúzsko, Bulharsko, Taliansko či Poľsko. Dopyt by tu však bol: za bylinky, ktoré boli zozbierané tento rok v lete pri grécko-albánskych hraniciach, dostávali podľa Musafidisa ilegálni zberači 20 eurocentov za kilogram, zatiaľ čo priekupník v Taliansku už predával kilogram za štyri eurá.
Obchod s bylinkami, či už pre farmaceutické alebo kulinárske účely, však funguje výborne: len o niekoľko týždňov neskôr sa na tom istom mieste objavila nová skupina zberačov. Zber byliniek na obchodné účely si však vyžaduje povolenie.
„Tieto divoké úrody poškodzujú rastlinstvo, lebo zberači trhajú bylinky neopatrne,“ hovorí Malupová, ktorá na severe Grécka riadia botanickú záhradu, v ktorej sa študujú grécke byliny. „Bylinky sa predávajú bez kontroly, bez certifikátu. Napríklad len horského čaju existuje 17 rôznych druhov,“ dodáva.
„Gréckemu štátu tak unikajú peniaze, pretože bylinky bez certifikátu sa predávajú lacnejšie,“ konštatuje vedec z gréckeho Ústavu pre agronomický výskum (ETHIAGE) Kostas Ekonomakis, expert na horský čaj.
Grécky čaj pijú vo Francúzsku aj USA
Na trhovisku v Solúne pochádza podľa Malupovej polovica byliniek predávaných vo vreckách z úrod v horách. Malupová však zdôrazňuje, že situácia sa predsa len začína trošku zlepšovať. Vlani sa napríklad pestovatelia byliniek spojili do zväzu a vláda oznámila založenie národného katalógu liečivých a aromatických bylín. Tie podľa nej začínajú v stále väčšej miere pestovať mladí podnikatelia. Prvé úspechy napríklad dosiahla bylinná čajová zmes značky Anassa.
Vôňa horského čaju sa vznáša nad San Franciscom, New Yorkom a v posledných týždňoch aj nad Parížom, kde sa predáva pod názvom Tuvunu. Tuvunu zahŕňa zmes 17 druhov horského čaju, med a citrón, nič iné, ako zdôrazňuje majiteľ rovnomennej firmy Demetri Chriss.
Aby si firma zabezpečila kvalitnú produkciu, presvedčila poľnohospodárov z regiónu na severovýchode Grécka, aby namiesto tabaku pestovali bylinky. „Dnes máme dohody s 300 farmármi z celého Grécka. A odmietame tých, čo nám ponúkajú bylinky natrhané v horách,“ zdôrazňuje Demetri Chriss.