Overiť vek Dévíovej nie je možné. Vo vidieckych oblastiach Indie sú narodené deti len zriedkakedy registrované a mnohí ľudia sami nevedia, koľko presne majú rokov.
Navín prišla na svet vďaka umelému oplodneniu, ktoré vykonali lekári na klinike v blízkosti jej dediny v severnom štáte Harijána. Ako väčšina detí, aj Navín občas hnevá a vyžaduje si pozornosť. Na rozdiel od ostatných matiek je však pre Rádžo Dévíovú ťažké za ňou behať – staroba si vyberá svoju daň. Najprv to bola únava po pôrode, potom cysta na vaječníku a napokon črevné ochorenia.
Lekár Allan Pacey z britskej Sheffieldskej univerzity hovorí, že „je samozrejme možné, aby žena po sedemdesiatke otehotnela vďaka vajíčkam mladšej darkyne“. „Je tu ale riziko týkajúce sa zdravia matky a jej dieťaťa,“ varuje.
Prečo teda Rádžo Dévíová riskovala vo svojom pokročilom veku materstvo? „Bolo to pre mňa nesmierne dôležité,“ vysvetľuje. Jej manžel, roľník Bála Rám, tak veľmi túžil po dieťati, že keď Rádžo ani po 15 rokoch manželstva nepriviedla na svet potomka, vzal si jej mladšiu sestru. Ani s ňou však dieťa nesplodil.
Foto: SITA/AP, Altaf Qadri
Ženy, ktoré nie sú schopné priviesť na svet dieťa, sú predovšetkým vo vidieckych oblastiach Indie často označované za neplodné a zaobchádza sa s nimi neúctivo. Často sa k tomuto problému viaže aj otázka dedičstva. Bála Rám hovorí, že to bol vlastne jediný dôvod, prečo sa s Rádžo rozhodli aj v takom vysokom veku pre umelé oplodnenie.
„Keby sme zomreli bez dedičov, všetok náš majetok by si rozobrali moji bratia a susedia,“ vysvetľuje. Bála Rám vlastní asi štyri hektáre poľnohospodárskej pôdy a dva byvoly. Pestuje ryžu, pšenicu a bavlnu, čo mu ročne vynáša okolo 5-tisíc dolárov (takmer 4-tisíc eur).
Pár si, pochopiteľne, prial mužského potomka, ktorý by zdedil imanie a niesol ďalej meno rodiny, zatiaľ čo dcéra by sa vydala a žila s manželom. Bála Rám ale nemal na výber. „Keď sa narodila dcéra, lekár povedal, že Rádžo je už príliš slabá, aby podstúpila ďalšie umelé oplodnenie, takže pre nás je Navín dcérou aj synom,“ hovorí.
Pri umelom oplodnení sa používajú spermie muža na oplodnenie vajíčka jeho partnerky v skúmavke. Embryo sa potom vloží do maternice ženy, kde ho budúca matka donosí. V prípade Rádžo Dévíovej a jej sestry niečo také ale nepripadalo do úvahy, pretože boli už po menopauze. Sestru Rádžo navyše neuznali lekári za natoľko zdravú, aby bola schopná embryo donosiť, takže táto úloha nakoniec pripadla jej staršej sestre. To, že sa použije vajíčko neznámej ženy, nepripadalo rodine dôležité.
„Sme teraz šťastná rodina. Dedinčania sa k nám správajú inak, a keď zomriem, sestra moje dieťa vychová,“ vyhlasuje Rádžo Dévíová.
Foto: SITA/AP, Bernat Armangue
Lekár Anurág Bišnoí prevádzkuje v štáte Harijána kliniku, kde má každoročne v starostlivosti asi tisícku žien vo veku medzi 50 a 70 rokov. „Boli časy, keď sme každý mesiac liečili viac ako stovku starších manželských párov. Prichádzali s veľkými očakávaniami, ktoré sme všetky, pochopiteľne, nemohli naplniť. Museli sme preto starostlivo vyberať a znížiť počet pacientov, ktorých prijímame,“ uviedol Bišnoí.
Bhatérí Dévíová mala 64 rokov, keď sa začala v roku 2010 liečiť u doktora Bišnoíe. Porodila trojčatá – dve dcéry a syna. Jedna z dcér niekoľko týždňov po pôrode zomrela. Ďalšie dve deti už chodia do škôlky. Jej príbeh ako by bol ozvenou skúseností Rádžo Dévíovej.
„Opovrhovali mnou a mojím manželom Dévom Singhom, pretože sme boli bezdetní, nikto sa nám nepozrel priamo do očí. Všetci sa báli, že im skazíme život a že tiež nebudú môcť mať deti,“ opisuje Bhatérí Dévíová.
Bhatérí má krehkú postavu, rovnako ako Rádžo. Na oboch sa pôrod v neskorom veku očividne podpísal, ale ani jedna si to nepripúšťa. „Telo ženy je určené na rodenie detí, a to je bez ohľadu na vek vždy náročné,“ hovorí Bhatérí.