Písal sa vtedy rok 1965, éra kozmických pretekov bola v plnom prúde a predstava roku 2000 bez lietajúcich áut bola nemysliteľná. Prvý ladný aeromobil však napokon svetu predstavil až koncom októbra 2014 slovenský dizajnér Štefan Klein. Aká bola cesta k lietajúcemu autu a čo všetko ich prípadné rozšírenie so sebou prinesie?
Nalejme si však najskôr čistého kerozínu. Prvé lietajúce auto nevzniklo tento rok. Ani v sci-fi predstavami opantaných 60. rokoch minulého storočia. Fordov Model T, vozidlo, ktoré sprístupnilo automobilizmus masám, neoslavoval ani desiate narodeniny, keď v roku 1917 od zeme odskočilo jeho dvojča s krídlami. Odskočilo je ten správny výraz, keďže Autoplane amerického konštruktéra Glenna Curtissa nikdy poriadne nelietal. Dokladuje však, že koncept lietajúceho auta je starý takmer sto rokov. Prečo teda minulý týždeň oslavovali slovenský AeroMobil ako prvý svojho druhu na svete?
Predstava o lietajúcom aute sa síce počas 20. storočia menila, no v základných kontúrach ľudia očakávali klasicky vyzerajúci automobil, ktorý bude schopný bez nejakých manuálnych konštrukčných úprav vzlietnuť a pokračovať v ceste vo vzduchu. K tomuto ideálu sa všetky nasledujúce pokusy len približovali (a stále približujú). Charakteristické pre vývoj lietajúceho auta je, že ho sprevádzal vždy až príliš veľký optimizmus. V roku 1940 americký autokonštruktér Henry Ford prognózoval: „Kombinácia lietadla a automobilu prichádza. Možno sa mi smejete, ale je to tak.“
Foto: Modern Mechanix, Washington State Archives
O sedemnásť rokov neskôr, desať rokov po Fordovej smrti, pracovníci jeho firmy pri vývoji futuristicky (aj na dnešné pomery) pôsobiaceho lietajúceho auta už s väčšou pokorou skonštatovali, že „deň, keď bude aeromobil v každej garáži, ešte neprišiel“. V druhej polovici 20. storočia sa však pod vplyvom kozmických letov a popularity sci-fi stalo, že predstavy o lietajúcich autách sa od reality vzdialili ako nikdy predtým a nikdy potom. Kým ľudia snívali o aeromobiloch tvaru lietajúcich tanierov ako z animovaného seriálu Jetsonovci, najzaujímavejší reálny model vyzeral ako okrídlený poľský fiat.
Aerocar vznikol ešte v roku 1949 a na lietadlo sa nemenil stlačením gombíka, ale tvrdou prácou. Krídla si totiž viezol na kolieskach za sebou, pred letom ich bolo potrebné k autu manuálne primontovať. Na ceste dokázal vyvinúť rýchlosť 100 kilometrov za hodinu, vo vzduchu až 160. Vyrobili sa z neho len štyri modely a nikdy sa nedostal do komerčného predaja, hoci jeho predajná cena už bola stanovená na 25-tisíc dolárov. Pred dvomi rokmi sa prvý model (z rúk súkromného zberateľa, stále funkčný a schopný letu) pokúšali predať v aukcii za takmer milión eur.
AeroMobil je prvý pekný
Aerocar bol však na dlhý čas posledným modelom, ktorý ako-tak spĺňal vizuálne predstavy laikov o lietajúcom aute. Armádne pokusy zo 70. a 80. rokov pripomínali skôr hybridné helikoptéry. Ako sa blížil rok 2000, vo svete zľudovela fráza „Kde je moje lietajúce auto?“, ktorá vyjadrovala všeobecné sklamanie z nenaplnených sci-fi predstáv o živote v 21. storočí. V skutočnosti sa však éra dostupných lietajúcich áut práve naplno rozbiehala. Za oceánom jej v roku 2004 pomohlo aj uvoľnenie leteckej legislatívy. „Cesty sú plné, treba ísť do vzduchu,“ písalo sa v zdôvodňujúcej správe k zákonu.
Foto: imdg.org
Predpoklad znel, že ľudia budú bežne lietať v autách o 25 rokov. Od ich rozšírenia nás teda delí stále asi 15 rokov. Netreba pritom zabúdať, že podobných odhadov bez výsledku už bolo v minulosti viac. O tom, že by to tentoraz mohlo byť inak, však svedčí aj posledné vyjadrenie predstaviteľov slovenskej spoločnosti AeroMobil, podľa ktorých by sa ich lietajúce auto mohlo začať predávať už v roku 2020. Mimochodom, prečo svetovú verejnosť zaujal práve slovenský model, keď prototypov je v poslednom desaťročí viacero, niektoré aj s dlhodobou masívnou marketingovou kampaňou?
Najmä preto, že vyzerá nádherne. Klein je zakladateľom a vedúcim Ateliéru Transport dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ktorého absolventi nachádzajú uplatnenie v najlepších európskych automobilkách. Aj preto AeroMobil vyzerá ako nádherný športový voz. Keď vlani predstavili jeho verziu 2.5, v mierne skeptickom článku v magazíne Flying napísali: „Prototypom lietajúcich áut chýbajú k úspechu najmä dve hlavné ingrediencie: nevyzerajú príliš dobre a lietajú ešte horšie. Slovenskému modelu sa podarilo prekonať aspoň prvý z týchto problémov.“
AeroMobil odvtedy prešiel ďalším vývojom, a tak reakcie na model 3.0, ktorý mal svetovú premiéru 29. októbra vo Viedni, už boli priaznivejšie. „Nový prototyp od minuloročného vratkého modelu 2.5 určite vyspel,“ napísali napríklad v americkom denníku Washington Post. „Slovenská spoločnosť vzlietla na špicu vývojárskych pretekov so svojím elegantným lietajúcim autom,“ písali zase v magazíne PSFK. Pretekov? Áno, veď AeroMobil nie je jediným prototypom, ktorý sa uchádza o titul prvého prakticky využívaného lietajúceho auta. Konkurenciou je najmä model Transition.
Načo lietajúce auto?
Stojí za ním americká firma Terrafugia, ktorá bola založená so smelými plánmi (ako inak – pri produkcii lietajúcich áut) v roku 2006. „Po založení spoločnosti povedali jej predstavitelia na tlačovej besede, že budú predávať stovky vozidiel v priebehu dvoch rokov. Napísali sme, že nebudú. A mali sme pravdu,“ spomínala tento rok technologická stránka IEEE Spectrum. Transition v súčasnosti hovorí o termíne 2015 až 2016. Na rozdiel od AeroMobilu, ktorý zatiaľ nezverejnil predbežnú cenu svojho lietajúceho auta, Američania chcú za svoj model pýtať takmer 300-tisíc dolárov (asi 240-tisíc eur).
Foto: TERRAFUGIA
IEEE Spectrum upozornila aj na to, že čím ďalej pokračuje vývoj Transitionu, tým viac model pripomína lietadlo ako auto. Napokon aj samotný výrobca hovorí viac o lietadle schopnom jazdiť po ceste ako o lietajúcom aute. V tomto ohľade má síce slovenský AeroMobil výhodu, no aj jeho širšiemu uplatneniu bude zrejme brániť – cena. Šéf spoločnosti AeroMobil sa totiž pre médiá vyjadril, že to nebude „ľudové vozidlo“. Bude sa teda aj v 21. storočí donekonečna opakovať otázka: „Kde je moje lietajúce auto?“ Možno. A možno ho nahradí čoraz častejšia iná otázka: „Načo lietajúce auto?“
Ak máte totiž dosť peňazí, lietajúce auto môžete mať čoskoro v garáži. Elon Musk, internetový miliardár, ktorý stojí aj za kozmickým projektom SpaceX, či za firmou Tesla Motors, ktorá vyrába elektrické automobily, sa nedávno pre britský denník Independent vyjadril, že „lietajúce auto dnes vyrobíme ľahko, ale stále neexistuje technológia, aby sme spravili dobré lietajúce auto.“ Stránka IEEE Spectrum zase poukazuje na to, že by si konštruktéri mohli konečne uvedomiť, že vývoj lietajúceho auta je ako kríženie dvoch skvelých, ale nekompatibilných živočíšnych druhov.
Napriek varovaniam či nie príliš úspešným pokusom z minulosti sa však ľudia svojho sna o lietajúcom aute nebudú chcieť vzdať – rovnako ako sa ho už dve desaťročia nevzdáva Klein. Ak sa nám teda v roku 2016 nad hlavy vznesú prvé Transitiony a o štyri roky neskôr aj prvé lietajúce „športiaky“ od AeroMobilu, ako to zmení svet okolo nás? „Bude väčšia pravdepodobnosť, že vám niečo spadne na hlavu. A oblohu pokryje mnoho objektov, zmenia sa výhľady, čo nebude dobré. Ubudne však zrejme dopravných zápch, ľudia sa budú presúvať z miesta na miesto rýchlejšie,“ prognózoval Musk.
Najviac sa boja havárií
Kritici lietajúcich áut poukazujú aj na ekológiu. Aeromobily lietajú na benzín, čo prispieva k znečisťovaniu ovzdušia. Prečo riešiť dopravné zápchy v mestách lietaním a nie napríklad bicyklovaním? Aj keby sme si však povedali, že zmena v prospech bicyklov je totálne zelené sci-fi, existuje aj diabolská myšlienka z opačnej strany. Keď sa cestovanie stane vďaka lietajúcim autám rýchlejšie, nebudú zamestnávatelia využívať vynález aeromobilov na to, aby nútili zamestnancov prekonávať väčšie vzdialenosti? V konečnom dôsledku sa tak ranná cesta do práce neskráti časovo, ale len predĺži vzdialenostne.
Foto: AEROMOBIL
Hlavnou obavou v prípade lietajúcich áut je však rozhodne bezpečnosť. „Väčšina ľudí nevie ani správne paralelne zaparkovať, preto sa bojím, že v lietajúcich autách by sa ľudia pozabíjali. Keď vidím, ako ľudia šoférujú, mám skrátka strach dať lietajúce auto do rúk hocikomu,“ povedal pre magazín Economist Chris Malloy, konštruktér lietajúceho motocykla. Podľa štatistík poisťovní sa priemerný vodič za život stane účastníkom dvoch až troch dopravných nehôd. Aké následky by to malo v prípade leteckej premávky (kde sa okrem smeru doľava-doprava, treba zaoberať aj smerom hore-dole)?
Konštruktéri však dúfajú, že pokroku v tomto smere by mohol dopomôcť iný projekt, ktorý sa už vo veľkom testuje v automobiloch na zemi. Šoférovanie bez vodiča. Ak by sa podobné počítačové systémy aplikovali do lietajúcich áut, človek by nebol šoférom či pilotom, jeho úlohou by bolo byť skôr veľmi pozorným kontrolórom umelej inteligencie so schopnosťou zasiahnuť v kritickom momente. Momentálne sa však autá bez šoférov vo veľkom nepúšťajú ani do reálnej premávky na zemi, nieto ešte vo vzduchu. Na nové technológie treba opäť len čakať…
Ďalšou výzvou je odstránenie hluku. Ak by sa vyriešilo, aby lietajúce autá nemuseli vzlietať a odlietať z letísk (inak to dnes nejde), vznikol by problém, že vám v noci pri dome pristane sused na svojom hlučnom aeromobile. Výziev je teda neúrekom a možno aj práve to je motorom ľudí, ktorí lietajúcim autám zasväcujú celý život. Aeromobil je akýsi detský sen ľudskej technologickej civilizácie. O tri roky, pri príležitosti storočnice pokusov s lietajúcim autom, by už vari ľudstvo mohlo zistiť aj to, či to bol sen naivného, alebo geniálneho dieťaťa.