Kto bol vrah? Odpoveď bude v horúcom svete zložitá

Hľadanie pravdy bude už o pár desaťročí ťažšie ako dnes. Hoci technológie napredujú úžasným tempom, pre policajných vyšetrovateľov bude oveľa náročnejšie odhaliť meno vraha. A archeológom sa môžu ešte viac zahmliť veľké záhady minulosti. Príčina? Globálne otepľovanie.

10.08.2015 08:00
vedec Foto:
Vedec pripravuje lebku na rádiokarbónové datovanie.
debata (2)

Jednou zo špeciálnych metód, ktorá pomáha kriminalistom a archeológom vyriešiť delikátne prípady, a ktorá je kvôli globálnemu otepľovaniu v „ohrození“, je rádiokarbónová analýza. Datovanie pozostatkov ľudí a zvierat pomocou uhlíkovej stopy. Veľmi zjednodušene ide o to, že vedci zrátajú a zanalyzujú vo vzorke atómy uhlíka a podľa toho určia vek.

Táto metóda pomohla kriminalistom uzavrieť odložené prípady. V roku 2005 mohli policajti po takmer 40 rokoch ukončiť prípad utopeného dievčatka v Kanade. Analýza zohráva dôležitú úlohu aj pri historických artefaktoch. V roku 1988 rozvírila pochybnosti ohľadom pravosti Turínskeho plátna, do ktorého bolo údajne zabalené telo Ježiša Krista po ukrižovaní. Výsledky z troch rôznych laboratórií naznačovali, že plátno vyrobili o niekoľko storočí neskôr…

Rádiokarbónová analýza sa spolieha na prirodzený kolobeh uhlíka v prírode. Uhlík sa z atmosféry dostáva do rastlín a z nich zas do živočíchov. Nuž a háčik je v tom, že celý kolobeh čoraz viac narúša človek, najmä emisiami oxidu uhličitého do atmosféry. Expertka na fyziku atmosféry Heather Graven z elitnej londýnskej univerzity Imperial College of London tvrdí, že ak bude ľudstvo vypúšťať skleníkové plyny rovnakým alebo väčším tempom ako doteraz, rádiokarbónová analýza môže zrazu prinášať rozporné výsledky.

Tisícročný starec

Ak sa emisie neznížia, tak v roku 2050 bude všetok „čerstvý“ organický materiál pri použití tejto metódy vyzerať oveľa starší, dokonca až o tisíc rokov. „Toto zistenie má silný a stále nepreskúmaný dosah pre mnohé oblasti a naznačuje, že rádiokarbónové datovanie už neposkytne jednoznačné výsledky pre vzorky mladšie ako 2-tisíc rokov,“ uvádza autorka v štúdii, ktorú koncom júla tohto roku publikoval magazín Národnej akadémie vied USA.

Môže sa tak napríklad stať, že policajti objavia kostru astrofyzika, ktorého niekto zavraždil v roku 2049. Vzorky kostí pošlú do laboratória, aby si svoje podozrenie overili. No dostanú mätúcu odpoveď. Kosti môžu byť z roku 1049. A namiesto kostry vedca to zrazu vyzerá na kostru stredovekého kupca zo začiatku milénia. Takýto záver sotva vnesie viac svetla do policajného vyšetrovania.

Na rádiokarbónovú analýzu sa okrem polície dnes spoliehajú aj archeológovia. Ale tiež špeciálne zložky, ktoré bojujú s pašerákmi sloních klov a iných vzácnych zvieracích trofejí. Takisto aj odborníci, ktorí pomocou tejto analýzy dokážu stanoviť ročník najvzácnejších a najdrahších whisky alebo vín. Tí všetci budú mať sťažené hľadanie pravdy kvôli globálnemu otepľovaniu a emisiám.

Atómová bomba

Problémy s presným datovaním v budúcnosti pripustil aj český expert Ivo Světlík, výskumník z Ústavu jadrovej fyziky Akadémie vied Českej republiky. Českí aj slovenskí vyšetrovatelia využívajú služby rádiokarbónových laboratórií zatiaľ len veľmi výnimočne, no aj im tento nepriaznivý vývoj kolobehu uhlíka v prírode môže skomplikovať prácu. „Je to pre nich okrajová záležitosť. No v špecifických prípadoch by mohla táto metóda zásadne pomôcť pri vyšetrovaní,“ naznačuje.

Rádiokarbónové laboratóriá pritom majú starosti s presnosťou už dnes, najmä ak skúmajú relatívne „mladé“ vzorky pochádzajúce z 20.storočia, odkedy sa zásahy človeka do životného prostredia začali výraznejšie prejavovať. Britská polícia sa obrátila na rádiokarbónové laboratórium v roku 2008, keď objavila ostatky pod bývalým detským domovom Haut de la Garenne na ostrove Jersey, kde malo v rokoch 1960 až 1986 dochádzať k zneužívaniu chovancov. Výsledky analýzy jednej z kostí vyšetrovateľom situáciu vôbec neuľahčili. Záver znel, že je pravdepodobné, že obeť zomrela v roku 1960, no takisto je pravdepodobné, že obeť zahynula v roku 1650!

Šéf poľského Rádiokarbónového laboratória v meste Poznaň Tomasz Goslar dopĺňa, že napríklad aj vzorky z rokov 1630, 1760 a 1950 vykazujú po analýze rovnaký vek. „Je to sčasti kvôli fluktuáciám v slnečnej aktivite v minulosti a sčasti aj kvôli spaľovaniu fosílnych palív,“ vysvetľuje. Veľké výkyvy spôsobili aj skúšky jadrových zbraní od roku 1945. V roku 1963 vzrástla koncentrácia rádioaktívneho izotopu uhlíka 14C v atmosfére dvojnásobne. Vedcom nezostáva nič iné, len so všetkými týmito odchýlkami počítať. V prípade datovania ľudských ostatkov sa dá podľa Goslara spoľahnúť ešte na to, že sa datujú vzorky nielen z kostí ale napríklad aj z vlasov, v ktorých sa uhlík obnovuje oveľa rýchlejšie. A porovnaním oboch analýz sa dá dopracovať k presnejším výsledkom.

Takže, áno, bude tu určitý problém, ale slovenskí, českí ani poľskí odborníci to zatiaľ nevidia až tak tragicky. „Podobne ako to bolo už v minulosti, pomocou vhodných korekcií bude možné tento problém vyriešiť. Takže to rozhodne nebude znamenať koniec rádiouhlíkového datovania,“ mieni profesor Pavel Povinec z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

Prvý svedok? Hmyz

Globálne otepľovanie však postupne vnáša „chaos“ aj do práce forenzných entomológov, špecialistov na hmyz. Tí začínajú tam, kde iní končia. Zatiaľ čo súdny lekár dokáže presne určiť dobu smrti zhruba do štyroch dní od úmrtia, a to na základe teploty, zosychania rohovky a ďalších zmien na tele, entomológ dokáže stanoviť dátum smrti do dvoch mesiacov s presnosťou plus-mínus jeden deň.

Hmyz sa zvyčajne dostaví na miesto činu ako prvý a experti dokážu podľa štádia vývoja lariev a podľa vyskytujúcich sa druhov v niektorých prípadoch určiť dokonca presnú hodinu, kedy obeť zomrela. Alebo vedia povedať, či sa s telom hýbalo, či bolo prevezené z jednej časti krajiny do druhej.

Forenzná entomologička so vzorkami hmyzu. Aj... Foto: Profimedia
vedec, vzorky, Forenzná entomologička so vzorkami hmyzu. Aj týmto špecialistom sťažuje prácu globálne otepľovanie.

Zatiaľ čo rádiokarbónová analýza sa objavila až v polovici 20. storočia, kriminalistické metódy využívajúce hmyz siahajú až do 13. storočia. Čínsky sudca Sung Ts'u opisuje v knihe z roku 1235 aktivitu hmyzu na ostatkoch a tiež relatívne presné načasovanie hmyzej invázie. A spomína dokonca prípad, v ktorom muchy jednoduchým spôsobom pomohli odhaliť vraha obete, ktorú niekto zabil kosákom. Podozriví mali vyložiť svoje náradie pred seba a hoci boli všetky kosáky dobre poumývané, na jeden z nich si posadal hmyz, pretože zacítil mikroskopické stopy po krvi. Vrah sa priznal.

V Paríži v roku 1855 čelili podozreniam z otrasného činu mladí obyvatelia jedného domu, do ktorého sa čerstvo nasťahovali. Počas rekonštrukcie v ňom bolo objavené mumifikované telo dieťaťa. Lekár však na základe analýzy nájdeného hmyzu určil, že dieťa zomrelo v roku 1848, čiže ešte predtým, než sem mladý pár prišiel a tak polícia obrátila svoju pozornosť na predchádzajúcich obyvateľov, ktorých aj zadržali a odsúdili za vraždu… Metódy využívajúce hmyz odvtedy výrazne pokročili. Lenže dnes sa na mnohé známe a stovkami rokov overené poznatky experti už viac nemôžu spoliehať. Aj v hmyzom svete sa všetko s postupujúcou klimatickou zmenou dramaticky mení.

Aj muchy majú svoje muchy

„Tým, že je teplejšie, hmyz urýchľuje svoj vývoj. Kým doteraz mali mnohé druhy hmyzu na Slovensku za rok len jednu generáciu, dnes môžu mať aj dve a viac,“ vysvetľuje expert Andrej Kunca, vedúci Lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici. To znamená, že odborníci môžu skúmať nejaký hmyz v domnení, že ide o generáciu, ktorá sa tradične objavuje v máji, a pritom to môže byť už druhá generácia, ktorá nastúpila o niekoľko mesiacov neskôr.

Otepľovanie však mení najmä typickú skladbu hmyzu v rôznych častiach sveta vrátane druhov, ktoré sa využívajú vo forenznej entomológii. „V Európe sa začali nedávno rozširovať také druhy, ktoré uprednostňujú teplejšie podmienky. Objavujú sa dokonca úplne nové druhy. Z tých, ktoré sú významné pre forenzné skúmanie, je to napríklad Synthesiomyia nudiseta, Fannia pusia, Hermetia illucens… Aj tieto preferujú teplejšiu klímu, pričom posledné dva druhy pochádzajú z Južnej Ameriky. A práve výskyt úplne nových druhov a zmeny priemerných teplôt môžu zmeniť typickú skladbu nekrofágov v Európe,“ upozorňuje poľský entomológ Andrzej Grzywacz, člen Európskej asociácie forenzných entomológov.

Nové druhy môžu prebrať v hmyzích spoločenstvách dominanciu. „A to môže viesť k zmenám samotného procesu rozkladu,“ dodáva Grzywacz. Mylná identifikácia a analýza hmyzu na ostatkoch môže podľa neho viesť k závažným chybám počas vyšetrovania zločinov. Entomológ môže pod vplyvom spomínaných javov stanoviť nesprávny čas smrti, môže chybne vyhodnotiť miesto, kde došlo k vražde. „Z tohto dôvodu je veľmi potrebné monitorovať vývoj lokálnej fauny. A v obskúrnych prípadoch treba brať do úvahy názor kvalifikovaného experta v oblasti taxonómie (systém triedenia rastlín a živočíchov, pozn. red.),“ navrhuje Grzywacz.

Históriu pohltí oceán

Globálne otepľovanie však nesťažuje len riešenie prípadov z nedávnej minulosti. Ťažkosti budú mať aj archeológovia, ktorí sa snažia rozlúsknuť záhady staré stovky či tisíce rokov. Problém s rádiokarbónovou analýzou medzi archeológmi zatiaľ až taký rozruch nespôsobuje. Už dnes totiž pri skúmaní nálezov robia súbežne viacero výskumov, aby čo najviac zmenšili odchýlky v datovaní a vyhli sa chybám. Väčšie vrásky im však spôsobuje fakt, že o pár desaťročí už nebudú mať na niektorých miestach čo skúmať.

„Veľkou témou v archeológii je roztápanie ľadovcov. Rastie hladina oceánov a množstvo lokalít je práve na morskom pobreží. Týka sa to napríklad Škandinávie, kde sú už dnes mnohé náleziská len niekoľko desiatok centimetrov nad hladinou mora,“ prezrádza archeológ Tomáš Michalík. Už minulý rok varovala spoločná štúdia rakúskej univerzity v Innsbrucku a Inštitútu pre skúmanie následkov klimatických zmien v nemeckom Postupime, že ak stúpne priemerná globálna teplota hoci len o jeden stupeň Celzia, pod vodou by sa mohlo ocitnúť až 40 svetových kultúrnych pamiatok v mestách Bruggy, Neapol, Istanbul, Petrohrad, ale aj v Číne či Indii. Ak teplota stúpne o tri stupne, tak bude ohrozených 136 najvýznam­nejších pamiatok na celom svete.

Má to však aj druhú stránku, ktorá archeológov teší. Topiace sa ľadovce vydávajú svedectvá, ktoré boli zakonzervované stovky rokov. Príkladom je Ötzi, múmia človeka žijúceho pred 5¤300 rokmi, ktorého našli v alpskom ľadovci Schnalsal. „V alpských priesmykoch sa teraz objavujú pozostatky talianskych vojakov, ktorí tam bojovali počas prvej svetovej vojny. Odkrývajú sa pozostatky, ktoré boli dlho ukryté pod ľadovcom v Grónsku, z čias, keď tam prišli Vikingovia. Roztápanie permafrostu na Sibíri nám poskytne nové svedectvá o lovcoch mamutov spred 15– až 20-tisíc rokov,“ rozpráva s nadšením Michalík. Archeológ Matúš Sládok pripomína tiež pokles hladiny jazier z dôvodu sucha. Unikátne kolové stavby a prastaré člny staré vyše 2¤100 rokov sa napríklad objavujú v lokalite La¤Tène vo Švajčiarsku.

I keď ide o pozitívne príklady, aj tie sú predovšetkým dôkazom, že klimatická zmena zasiahne úplne všetky zákutia ľudskej spoločnosti.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #emisie #uhlík #určovanie veku #detektívna práca #archelógovia