Foto: Dějiny československého komiksu 20. století. Akropolis 2014
Na Slovensku je komiks či obrázkový seriál ešte stále považovaný za úpadkový druh umenia, ktorý ponúka ľahkú, často vulgárnu zábavu, pričom hlavnými postavami v komiksoch sú väčšinou superhrdinovia bojujúci v dramatickom príbehu proti superzločincovi.
Nepochybne, takýchto komiksov je vo svete množstvo, no medzi nimi sa objavujú, a nie je ich málo, i komiksové texty, ktoré čitateľovi prinášajú silný estetický zážitok a ich hodnota je porovnateľná s kvalitnými dielami literatúry, filmu, výtvarného umenia či divadla.
Dehonestujúci pohľad na komiks je na Slovensku určite motivovaný neznalosťou problematiky (veď komiksov u nás veľa nevychádza), ale aj niekoľkodesaťročným vplyvom „odborníkov“, ktorí šírili názor, že komiks je produktom zahnívajúceho kapitalizmu a ako taký nemôže čitateľovi prinášať žiadne umelecké hodnoty.
Ideu zahnívajúceho kapitalizmu sme už zavrhli, ale názor na úpadkovosť komiksu pretrváva, a tak vzniká akási zacyklenosť názoru, podľa ktorého sa komiksy neoplatí čítať a vydávať, pretože sú a priori zlé, no keďže ich nečítame a nevydávame, nemáme ani možnosť presvedčiť sa o opaku.
Oveľa osvietenejšia atmosféra akceptujúca komiks ako umenie, ktoré môže byť aj hodnotné, vládne v susednej Českej republike. Nemožno sa preto čudovať, že produkcia komiksov (domácich i zahraničných) je tam omnoho vyššia než u nás (ak sa u nás vôbec dá o nejakej produkcii komiksu uvažovať) a rovnako aj záujem odborníkov o výskum komiksu je u susedov podstatne systematickejší.
Štyria autori, dva diely a register
Českí „komiksológovia“ sa nevenujú len teoretickým otázkam týkajúcim sa axiológie a štruktúry komiksu, ale zaoberajú sa aj výskumom dejín a vývinu, predovšetkým, domácej komiksovej tvorby. Popri rôznych parciálnych štúdiách, monografiách zaoberajúcich sa vybranou problematikou z dejín komiksu a komiksových encyklopédiách sa s touto knihou v roku 2014 na trh dostali momentálne najväčšie a najúplnejšie dejiny mapujúce vývin česko-slovenského komiksu v rozmedzí sto rokov.
Dielo štvorice autorov (Tomáš Prokůpek, Pavel Kořínek, Martin Foret a Michal Jareš) Dějiny československého komiksu 20. století na takmer tisíc stranách ponúka čitateľovi relatívne kompletný prehľad vývinu komiksu na území Česka a Slovenska. Kniha je rozdelená, predovšetkým z polygrafických dôvodov, do dvoch častí.
Prvá časť sa venuje rokom 1900 až 1964, kým druhá časť sa začína rokom 1964 a končí sa na prelome tisícročia. Rozdelenie publikácie však nie je čisto mechanické, pretože rok 1964 predstavuje politický medzník v dejinách spoločnosti, ktorý sa výrazne prejavil aj v tvorbe a vo vydávaní komiksu v ČSSR, a tak ho možno vnímať ako prirodzený historický i publikačno-kreatívny predel.
Osobitný zošit, ktorý je súčasťou publikácie, tvorí register obsahujúci edičnú poznámku, chronologické tabuľky, zoznam literatúry týkajúcej sa komiksu, použitej literatúry, zdroje použitých obrázkov i menný a názvový register.
Na začiatku samotného mapovania dejín komiksu sa autori pokúšajú vymedziť predmet svojho výskumu. Hoci prvé protokomiksy (obrázkovo-slovné útvary vykazujúce znaky komiksu) sa na území Česka a Slovenska vyskytujú v humoristických časopisoch už koncom 19. storočia, „skutočné“ komiksy sa – na rozdiel od USA a západnej Európy – u nás objavujú až oveľa neskôr.
Zostavovatelia dejín teda vo svojom diele pracujú s dvoma základnými termínmi odrážajúcimi dve najvýraznejšie formy obrázkového seriálu. Termínom komiks označujú „cykly pracujíci s promluvovými bublinami (a dalšími specifickými prostředky dynamické ,řeči obrazu‘)“, zatiaľ čo ako komentované seriály sú označované tie útvary, v ktorých sú jednotlivé obrazové polia len „doprovázena komentářovými popiskami veršem či prózou“.
Vďaka takémuto širšie koncipovanému pohľadu na kreslené seriály môžu autori opísať aj začiatky, korene, z ktorých sa v Česku a na Slovensku komiks zrodil.
Aj porovnanie so zahraničím
Z hľadiska ponúkaných informácií autori okrem vnútorných dejín vývoja domáceho komiksu ponúkajú aj stručné dejiny vývoja komiksu vo svete (v USA, západnej Európe, ale aj v susedných štátoch – Poľsko, Maďarsko).
Čitateľ si teda môže sám vytvoriť porovnanie a konfrontovať stav komiksu u nás a v zahraničí. Predovšetkým od 50. rokov 20. storočia, pod vplyvom nástupu komunistickej strany do vedenia republiky, sa rozdiely medzi domácou a zahraničnou produkciou začínajú prehlbovať.
Autori okrem prehľadových častí, v ktorých sa pokúšajú zachytiť čo najväčšie množstvo vytvorených a publikovaných komiksov, prinášajú i kapitoly venované produkcii najvýraznejších osobností komiksu.
Čitateľ tak chronologicky spoznáva napríklad komiksovú tvorbu Josefa Ladu, Ondřeja Sekoru, Františka Voborského, Gustava Kruma, Káju Saudka, Věry Faltovej, Františka Rolečka, Boženy Plocháňovej, ale aj Jozefa Scheka, Františka Mráza a Jozefa Gertliho-Danglára.
Okrem vývoja autorskej poetiky a techniky je možné v samostatných kapitolách sledovať aj vývoj najvýraznejších českých a slovenských komiksových postáv, ktoré ovplyvnili kreovanie domáceho komiksu, napríklad Pepina Rejholcová, Ferdo Mravec, Punťa, Rychlé šípy, Strážci či slovenský Jožinko, Bill a Mary, prípadne Kamko a Kamka.
Osobitné kapitoly prinášajú prehľad komiksov publikovaných v konkrétnych novinách a časopisoch, samozrejme hlavne tých, ktoré obrázkové seriály uverejňovali pravidelne alebo sa v neskoršom období na ne priamo špecializovali.
Foto: Dějiny československého komiksu 20. století. Akropolis 2014
Takto široko koncipovaný opis jednotlivých etáp vývoja komiksu by mal podľa autorov priniesť nielen výpočet a charakteristiku vybraných komiksových textov, ale mal by zároveň „nabídnout i usouvstažněné, propojené a logicky provázané průřezy dobovou seriálovou produkcí“.
A túto ambíciu sa autorom jednoznačne podarilo naplniť. Čitateľ, ktorý sa pokúsi a zvládne prečítať spomínaných tisíc strán informačne nasýteného textu, získa viac-menej podrobnú a štruktúrovanú predstavu o dejinách česko-slovenského komiksu.
Komiks zvyšoval náklad novín
Začiatočné kapitoly zachytávajúce obdobie pred vznikom Československej republiky (1900–1918) sa venujú predovšetkým beztextovým obrázkovým seriálom alebo komentovaným seriálom. Obdobie I. svetovej vojny (1914–1918) prináša paradoxný nárast komiksovej produkcie a nástup významných tvorcov (napríklad Josefa Ladu). Významným obdobím pre rozvoj komiksu sa stáva prvá Československá republika (1918–1938).
Vznik nových časopisov ponúka platformu pre publikovanie komiksov. Komiks začína čitateľov zaujímať natoľko, že sa vďaka nemu zvyšuje predajnosť časopisov a novín. Napríklad publikovanie komentovaného seriálu Josefa Ladu Osudy dobrého vojáka Švejka ve světové válce zvýšilo náklad novín o viac než 20-tisíc výtlačkov.
Popri bohatej dobovej českej produkcii sa v tomto období kde-tu mihne aj slovenský komiks. Zaujímavosťou je, že v tomto čase sa komiksovej tvorbe venoval i významný maliar, spisovateľ a publicista Janko Alexy. Do tohto obdobia možno datovať tiež vznik slovenského detského časopisu Slniečko, v ktorom sa objavovali komentované obrázkové seriály.
Ich autormi boli český ilustrátor Jaroslav Vodrážka a spisovateľ Jozef Cíger-Hronský. Je pomerne neznámym faktom, že kultová detská kniha Smelý zajko pôvodne vznikla ako komiks a až neskôr ju Hronský prepracoval do textovej podoby, ako ju poznáme v súčasnosti.
Komiks veľmi skoro reaguje na rôzne politické a spoločenské zmeny, tak to bolo aj v roku 1938. Začiatok druhej svetovej vojny a rozpad ČSR sa okamžite pretavili aj do sveta komiksu. Sľubne sa rozvíjajúce komiksové príbehy Rychlých šípov sú pre cenzúru zastavené, autori ako Josef Lada a Ondřej Sekora odchádzajú z redakcií. Napriek tejto problémovej dobe si však komiksy v Čechách i na Morave miesto v periodikách udržali.
Na Slovensku bola situácia komiksu oveľa horšia. Slabá tradícia výtvarno-textových útvarov, ako aj politická izolácia Slovenska spôsobili, že sa obrázkové seriály z novín a časopisov vytrácajú. Čiastočné oživenie komiksu nastáva až po roku 1945, no netrvá veľmi dlho. Socialistický prevrat obnovil cenzúru a komiks, ktorý sa stal pre svoju „americkosť“ tŕňom v oku ideológov, bol z tlačených médií načas takmer úplne odstránený.
Nástup sa už nedal zastaviť
Povojnové obdobie však ešte na chvíľu prináša obrovskú popularitu komiksu Rychlé šípy, ktorý svojou témou (tzv. chlapčenské komiksy) a poetikou ovplyvnil mnohé komiksy vychádzajúce aj v neskoršej, socialistickej ére. Roky 1945–1949 sú zaujímavé tiež pre slovenský komiks, začína totiž vychádzať prvý skutočný slovenský obrázkový seriál Dozorca a väzeň.
Jeho autorom bol Jozef Babušek, ktorý v neskoršom období kvôli cenzúre používal pseudonym Jozef Schek. Do tvorby komiksu sa zapája aj Viktor Kubal, tvoriaci komiks o pánovi Mudrohlávkovi – meno postave vymyslel známy nadrealistický básnik Rudolf Fabry.
Rozvoj komiksu spojený so zmiernením cenzúry nastáva až po roku 1957. V českej časti republiky začínajú hojne vznikať obrázkové seriály pre deti, ale aj pre dospelých. Na Slovensku to s komiksom ide pomalšie, ale na druhej strane môžeme zaznamenať zrod legendárnej včielky Medušky, ktorej vizuál vytvorila česká výtvarníčka žijúca na Slovensku Božena Plocháňová.
Šesťdesiate roky, ktoré do spoločnosti prinášajú politické uvoľnenie, sa pre vývoj domáceho komiksu stali zásadnými. Onedlho sú však vystriedané rokmi sedemdesiatymi, ktoré predstavujú obdobie tzv. normalizácie.
Foto: Dějiny československého komiksu 20. století. Akropolis 2014
Hoci návrat k ideám socialistického realizmu do istej miery ochromil sľubne sa rozvíjajúcu tvorbu komiksu, úplne zastaviť ju už nemohol. Do tohto obdobia v rámci produkcie komiksov na Slovensku spadá úžasná tvorba Jozefa Scheka, Boženy Plocháňovej a Pavla Moravčíka.
Ďalší prelom nastáva koncom osemdesiatych rokov, v čase nástupu perestrojky. Komiks znova dostáva zelenú a s ním prichádzajú na scénu i noví slovenskí komiksoví autori, napríklad František Mráz, Juraj Maxon, Alan Lesyk, Jozef Kollár, Ladislav Csurma, Peter Stankovič, Jozef Gertli – Danglár a ďalší.
Nastupujúce obdobie sa tak javí ako z hľadiska komiksovej tvorby najbohatšie a najplodnejšie. Deväťdesiate roky prinášajú množstvo komiksových časopisov a magazínov, ktoré však mali len podenkový život, pretože koniec storočia prináša krízu.
Nezáujem o komiks na Slovensku, možno aj zhoršujúca sa ekonomická situácia, prípadne i rozdelenie federácie a spoločného trhu dosiahli to, čo sa žiadnemu režimu nepodarilo – takmer totálny útlm komiksu u nás.
Výčitka, ale len drobná
Toto bol len stručný prehľad informácií, ktoré sa čitateľ pri čítaní obsiahlej publikácie dozvie. V knihe sa ich však nachádza omnoho viac. Okrem oficiálne vydávaných komiksov sa totiž autori venujú aj česko-slovenskému undergroundovému komiksu, ponúkajú stručné analýzy vybraných komiksov či mapujú prekladové komiksy vydávané v Česku a na Slovensku a dobovú odbornú recepciu komiksu.
Jednotlivé kapitoly sú doplnené menšími i väčšími ukážkami z dobových kreslených seriálov, vďaka čomu môže čitateľ informácie z textu porovnať s dokladovým materiálom. Dějiny československého komiksu 20. století sú prelomovým a v tejto chvíli jedinečným dielom zaoberajúcim sa problematikou vývoja komiksu u nás.
Škoda, že súčasťou grantového kolektívu, ktorý mapoval tiež dejiny slovenských kreslených seriálov, nebol aj slovenský „komiksológ“, prípadne ako mierne negatívum vidím to, že autori len v minimálnej miere pracovali so slovenskou odbornou literatúrou venovanou komiksu. Hoci jej nie je veľa, predsa len existuje a podľa môjho názoru by vhodne doplnila teoretické zdroje.
Napriek záverečnej drobnej výčitke musím ešte raz zdôrazniť, že Dějiny československého komiksu 20. století predstavujú precízne a kvalitne vytvorené historicko-analytické dielo venované vývoju domáceho komiksu určené nielen odborníkom, ale aj bežným čitateľom.