Foto: Štefan Rimaj, Pravda
„Sme poctení. Je to pre nás, no najmä našich predchodcov, ktorí od sedemdesiatych rokov minulého storočia pracovali a pracujú na tom, aby táto tradícia nezanikla, veľká odmena a zadosťučinenie,“ reagoval na správu druhý cechmajster Cechu slovenských gajdošov Juraj Dufek. Gajdy, ktoré majú vo viacerých krajinách Európy hlboké korene a tradície a v súčasnosti dominujú najmä v Škótsku, prišli na Slovensko cez Balkán a Rusko v 14. storočí. "Už Matej Bel spomína vo svojich prácach gajdovanie ako vec bežnú, no špeciálnu a natoľko zaujímavú, že ju dokonca vyvážali do zahraničia. Gajdy v súhre s husľami vytvárali kompaktný celok. Dva samostatné hlasy huslí a gájd hrali viac-menej tú istú melódiu, ale každý svojím spôsobom a to vytváralo veľmi zaujímavú rytmickú hudbu, pri ktorej sa tancovalo,“ povedal ďalší z cechu Milan Rusko.
Dodnes majú gajdy a gajdošská kultúra svoje miesto v asi štyridsiatich lokalitách na Slovensku. A to napríklad v severnej, tzv. goralskej časti Oravy, v Podpoľaní, v Ponitrí, no vysoká koncentrácia gajdošov je aj v Bratislave. „V Oravskej Polhore pôsobia až tri skupiny gajdošov. Nie nadarmo má v tejto obci sídlo aj náš cech a je tam aj cechová izba,“ zdôrazňuje Dufek druhý cechmajster, ktorý na gajdách nielen hrá, ale ich aj vyrába.
O tento hudobný nástroj prejavuje záujem čoraz viac mladých ľudí. Akoby gajdovanie zažívalo renesanciu. „Áno, naše počty sa rozrastajú. Na Slovensku je aktívnych do 150 gajdošov. Väčšina z nich, asi 120, sú členmi nášho cechu,“ zdôraznil Dufek.
ZAUJÍMAVOSTI O GAJDÁCH
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
- Vyrábajú sa z kozej alebo ovčej kože, no použila sa už aj koža zo psa
- Hlava gájd sa u nás vyrába z ovocných stromov, najmä zo slivky a z hrušky
- Gajdy sa dajú vyrobiť aj za dva týždne, závisí to od ich typu či výzdoby
- Cena tohto nástroja sa pohybuje od 400 do 2 000 eur
- Na Slovensku sú najpoužívanejšie dvojhlasné gajdy
- Gajdy sú nástrojom pastierov, ale už od stredoveku aj nástrojom k tancu
- Gajdoš, ktorý si chcel vyrobiť gajdy, musel ovládať viacero remesiel. Musel byť mäsiar, potom garbiar, stolár, tokár (sústružník), klampiar a, samozrejme, muzikant
- Gajdoši bývali do 30. rokov minulého storočia prirodzenou súčasťou svadieb
- Z čoho sa skladajú slovenské gajdy: burdón (veľký huk), melodická píšťala (gajdica), hlava, piskory, hučík alebo koník, šperhák, mech (temlov), fukač (chlipač).
Gajdoši sa podľa neho držia starých cechových tradícií známych ešte zo stredoveku. „V cechu sa delíme na majstrov, tovarišov a učňov. Aby sa tovariš stal majstrom, musí najskôr vandrovať a dokázať, že hru na tomto nástroji naozaj ovláda. Že je hodný titulu majstra. Aby sa ním stal, musí zvládnuť špeciálnu skúšku, ktorá sa robí na cechovom zhromaždení, kde majstri musia pribratie nových majstrov medzi seba odhlasovať,“ vysvetľuje Dufek.
Jedeným z najmladších cechových majstrov na Slovensku je 28-ročný Hriňovčan Michal Machava. V meste je jediným gajdošom. „Hra na gajdy ma zaujala ešte na strednej škole. Túto záľubu som nededil, len ju odkukal. A keď som sa neskôr ako vysokoškolák spoznal s mojím rovesníkom Andrejom Babiarom, ktorý má podobnú záľubu, gajdám som doslova prepadol,“ zdôrazňuje Machava. Jemu aj Babiarovi vtedy ich prvé gajdy vyrobil práve Dufek a odvtedy na nich obaja hrávajú.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
„Chodím aj na sólo vystúpenia, no som aj členom viac ako desaťčlennej skupiny gajdošov. Voláme sa Spojené Haky Slovenska a vystupujeme doma aj v zahraničí. Tam sú zo zvukov gájd viac nadšení ako u nás doma, pretože tento nástroj a hru na ňom považujú za unikát,“ podčiarkuje Machava. Ten je členom Cechu slovenských gajdošov a za majstra ho pasovali vlani.
Machava si pred tromi rokmi skúsil vyrobiť aj vlastné gajdy. Odvtedy ich vyrobil zopár kusov. Ako etnológ sa aktívne zaujíma aj o tradície gajdovania na Slovensku. Zistil, že gajdy sa v dávnejšej minulosti vyskytovali takmer v každej slovenskej dedine. Nechýbali ani v Hriňovej, kde žije a pracuje. „Dnes sa o nich vie len málo. O ich existencii svedčí aj to, že "gajdoši sa stali súčasťou našich piesní, kolied, dokonca Gajdoš je aj dosť často sa vyskytujúce priezvisko,“ poznamenáva.
Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO obsahuje takmer 400 prvkov. Zapísanie do zoznamu znamená medzinárodné uznanie, ktoré výbor OSN priznáva výnimočným ľudovým prejavom. Súčasne sa týmto formám národnej kultúrnej identity poskytuje medzinárodná podpora a ochrana. Slovensko má od roku 2005 v zozname zapísaný prvok fujara a jej hudba a od roku 2013 aj Terchovskú muziku.