O okuliaroch pre virtuálnu realitu Oculus Rift sa hovorí od roku 2012, keď spoločnosť Oculus RV oznámila ich vývoj na portáli Kickstarter. Tvorcovia najskôr vyzbierali na ich výrobu 2,5 milióna, potom dostali od Marka Zuckerberga ďalšie 2 miliardy. Až v tomto roku však okuliare čaká skutočná premiéra, do predaja sa dostanú už v najbližších dňoch. Nielen preto sa očakáva, že tento rok bude prvým skutočne v znamení virtuálnej reality. Napokon cena okuliarov nie je astronomická – na Slovensku ich už teraz núkajú za necelých 300 eur.
Začínajúci sa rok bude však aj rokom hologramu. Vlani na jeseň spoločnosť Hologram USA oznámila, že v roku 2016 prebehne veľké turné speváčky Whitney Houston, ktorá zahynula v roku 2012. Hoci hologramové vystúpenia už svoju premiéru zažili – keď šoubiznis oživil rapera Tupaca alebo Michaela Jacksona, práve veľká tour populárnej speváčky má vytvoriť nový silný segment (nielen zábavy). Už teraz si spoločnosti kupujú práva na hologramy najrôznejších celebrít, chystá sa vraj aj vystúpenie Elvisa Presleyho.
Hologramy aj v medicíne
Odborníci ale upozorňujú, že hologramy Tupaca či Jacksona vlastne neboli hologramami v pravom slova zmysle. Aj preto John Textor, majiteľ spoločnosti Pulse Evolution, konkurencie Hologram USA, nehovorí o hologramoch ale o "virtuálnych ľuďoch”. Takúto budúcnosť pred časom načrtol aj film Futurologický kongres, v ktorom ukázali systém, ako hercov skenujú a zachovávajú večne mladých. V snímke z roku 2013 takýmto skenovaním prešla herečka Robin Wright (známa ako Jenny z filmu Forrest Gump), ktorá hrala vo filme sama seba.
Foto: YOUTUBE
Hoci išlo o sci-fi film na motívy poviedky slávneho poľského spisovateľa Stanisława Lema, obdobná technológia sa dnes už naozaj používa. V roku 2014 sa dal takto nasnímať Paul McCartney pre videohru Destiny. Majiteľ spoločnosti Hologram USA Alki David aj preto vidí vo využívaní hologramov pre šoubiznis len začiatok. "Predstavte si, že onedlho začne na školách študentom vysvetľovať teóriu relativity Albert Einstein,” povedal pre magazín Rolling Stones. Nehovorí do vetra. Hologramy sa v školstve využívajú už dnes.
Študenti medicíny na Case Western Reserve University využívajú pri štúdiu anatómie ľudského tela holografické obrázky. Pomáha im v tom technológia spoločnosti Microsoft nazvaná Hololens, ktorá má tiež program na simuláciu situácií, ktoré môžu nastať pri operácii. Veľké využitie môže mať aj v takzvanej telemedicíne. Ide o zdravotnú starostlivosť poskytovanú na diaľku. Môže ísť napríklad o kontrolu pacientov prostredníctvom mobilov, diaľkovú analýzu vzoriek krvi či operácie, ktoré robia chirurgovia na veľké vzdialenosti.
University of South California v októbri minulého roku rozbehla nový projekt holografických návštev doktora. Tie by v kombinácii s rôznymi zdravotnými senzormi, ktoré už teraz ľudia vo veľkom nosia, umožnili vyšetrenie na diaľku pre tých pacientov, ktorí bývajú mimo civilizácie, prípadne nemajú priamy prístup k špecialistovi. Vďaka systému holografickej teleprezencie by lekár mal vo svojej ordinácii k dispozícii nielen fotografiu či videozáber pacienta, ale celý 3D hologram, na ktorom by lepšie mohol identifikovať problém a určiť diagnózu.
Nákup v 3D okuliaroch
Skenovanie a následné 3D premietanie sa však netýka len ľudí. Podľa agentúry JWT by v roku 2016 malo zaznamenať boom aj 3D skenovanie budov či prírodných plôch. Lídrom v tomto segmente je spoločnosť ScanLAB, ktorá vlani napríklad vytvorila spolu s BBC veľký projekt Rímske neviditeľné mesto, v ktorom naskenovala a premietala v rámci relácie podzemné časti Ríma. Nedávno zase v spolupráci s londýnskym vedeckým múzeum naskenovala celú expozíciu a tým umožnila pozrieť si ju v 3D komukoľvek na svete.
Do roku 2018 by okuliare virtuálnej reality malo využívať už takmer 200-miliónov ľudí.
Tu sa už dostávame k prieniku oboch technológií. 3D skenovanie objektov sa totiž dá skombinovať aj s okuliarmi pre virtuálnu realitu. Tak ako využitie hologramov veľa ľudí vidí len v šoubiznise, okuliare pre virtuálnu realitu zase mnohí považujú len za príslušenstvo k videohrám. To je však omyl. Virtuálny svet zaujíma aj umenie. Galérie hľadajú spôsoby, ako vďaka 3D okuliarom prinášať nové umelecké zážitky. Technológia už nadchla aj popkultúru, 360-stupňový videoklip natočila vlani napríklad islandská speváčka Björk.
S virtuálnom realitou čoraz viac koketujú aj obchodníci. Ako? Predstavte si, že si módnym katalógom s oblečením môžete nielen listovať, ale sa v ňom priamo ocitnete. Razom budete tovar nakupovať v úchvatných lokalitách, kam by ste sa inak nedostali. A nielen to. Obchodníci takto môžu vytvoriť virtuálny obchod ušitý špeciálne pre vás. Okolo vás budú len výrobky, ktoré zodpovedajú vášmu vkusu. Túto technológiu už dnes za pomoci virtuálnych okuliarov Samsung využívajú obchody s oblečením The North Face a Tommy Hilfiger’s.
Foto: FLICKR/EVRYDAY VR
John Vary, manažér inovácií britskej siete John Lewis, si myslí, že práve tento rok sa začne vo väčšom nakupovať vo virtuálnej realite. "Pre obchodníkov to predstavuje obrovský potenciál. Najmä pri predaji väčších predmetov, ako je napríklad nábytok. Doteraz si ľudia nábytok vždy radšej prišli pozrieť do predajne, nekupovali ho veľmi on-line. To sa však teraz môže zmeniť.” Pre obchodníkov môže byť zaujímavá aj informácia, že do roku 2018 by okuliare virtuálnej reality malo využívať už takmer 200-miliónov ľudí.
Vznikne Matrix?
Virtuálna realita má viac zasiahnuť aj do cestovania. So zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou vo svete niektoré miesta môžu ostať pre turistov dlhodobo nedostupné. Vďaka novým technológiám si ich ale budú môcť vychutnať aj zo sedačky svojho bytu, akoby naozaj boli na mieste. Po tom, čo Google zmapoval veľkú časť sveta v rámci svojej funkcie Street View, začala firma s mapovaním adrenalínovejších miest. Už v roku 2013 napríklad Google zmapoval časť tatranských vysokohorských chodníkov. Tých lokalít odvtedy stále pribúda.
Virtuálna realita však neumožní len prechádzky himalájskymi trekmi či americkými národnými parkami, ale môže tiež nasimulovať stretnutie s rôznymi divými zvieratami. V kombinácii s hernými prvkami a obrovskou databázou nasnímaných prostredí dokáže vytvárať rôzne dobrodružné scenáre, takže virtuálna turistika môže byť pomaly dobrodružnejšia ako tá skutočná. Môže, ale nebude. Pri všetkom ošiali okolo virtuálnej reality totiž nemôžeme zabúdať, že táto technológia môže ľudí vlastne zotročovať. Pomaly ako v Matrixe.
Foto: SCANLAB
Presne nad týmto sa vo svojom komentári v magazíne Wired zamýšľal Yves Béhar, zakladateľ spoločnosti Fuseproject, ktorá sa zaoberá skĺbením technológií a dizajnu. Uznáva, že technológie umožňujú úžasné veci, dodáva však, že čím viac času trávime vo virtuálnej realite (teraz nie v zmysle okuliarov, ale len obyčajného civenia do displejov počítačov a smartfónov), tým menej máme čas na skutočné zážitky. Čo s tým? Podľa neho je najväčšou výzvou pre dizajnérov do budúcnosti dostať technológie do skutočného sveta.
"Volám to neviditeľné užívateľské prostredie. Hnutie, kde technológie stále zabezpečujú štandard, na ktorý sme si už zvykli, ale informácie poskytujú diskrétnymi signálmi zakomponovanými do rôznych predmetov reálneho sveta, namiesto toho, aby nás nútili stále hľadieť na obrazovku,” píše dizajnér. Dosiahnuť by sa to malo vďaka inteligentným senzorom, ktoré budú predvídať, čo chceme robiť. Virtuálna realita a hologramy už teda v roku 2016 nie sú sci-fi. Výzvou je momentálne, ako sa do skutočnej reality vrátiť bez straty komfortu.
Kedy už konečne prestaneme šoférovať?
Legenda medzi automobilmi, slávny model T od Forda, oslávi tento rok už 108. narodeniny. Autá sa za vyše storočia podstatne zmenili, ale len evolučne, nie revolučne. Bude revolučný práve rok 2016? Viaceré veci tomu nasvedčujú, ale…
Začnime najskôr tým, prečo by práve tento rok mal pripraviť automobilovú revolúciu. Dôvodov je viac. V decembri sa začalo hovoriť o tom, že Google pre svoj projekt autonómneho auta vytvorí samostatnú firmu alebo že sa pri jeho vývoji spojí práve s automobilkou, ktorá stála pri prvej automobilovej revolúcii – s Fordom. Samozrejme, nejde o jediný takýto projekt, mnohé automobilky vyvíjajú vlastné modely a systémy samošoférujúcich vozidiel, do hry chce vstúpiť aj technologický gigant Apple. Americký štát Kalifornia dokonca plánuje pre tento typ áut upraviť legislatívu, v Tokiu spúšťajú pilotný projekt robotických taxíkov, ktoré majú rozvážať ľudí do potravín a z nich.
Revolúcia v automobilizme sa však môže uberať aj iným smerom. Slovenská spoločnosť Aeromobil, ktorá počas minulého roka viackrát zaujala svetové médiá svojím lietajúcim autom, by práve v tomto roku mala začať prijímať prvé objednávky na tento revolučný dopravný prostriedok. Americká spoločnosť Terrafugia zase vlani predstavila vlastný koncept bezpilotného lietajúceho auta. Už od roku 2009 pritom posúva termín dokončenia svojho "klasického” lietajúceho auta nazvaného Transition.
Mladá generácia je určite plná očakávania, tí skôr narodení však môžu byť pri slovách samojazdiace auto či lietajúci automobil trochu skeptickí. Prečo? Prvý lietajúci automobil vývojári ľuďom sľubovali už v roku 1923! Nechali si pritom dostatočnú časovú rezervu – vo vzduchu sa mali objaviť až o päťdesiat rokov – v roku 1973. Koncept autonómnych vozidiel zase predstavili už v roku 1939 v rámci projektu Futurama spoločnosti General Motors. Po svete mali jazdiť už v 60. rokoch. Inými slovami, lietajúce autá meškajú minimálne štyri desaťročia, autonómne dokonca už polstoročie.
Foto: AEROMOBIL
Matt Novak sa už roky venuje oživovaniu starých vedeckých článkov z najrôznejších svetových médií, ktoré predpovedali, ako bude vyzerať svet budúcnosti. Jeho populárny blog Paleofuture fungoval pod prestížnym washingtonským múzeom Smithsonian, momentálne ho vydáva v rámci technologického portálu Gizmodo. Uplynulý rok upútal pozornosť, keď zostavil rebríček šiestich vynálezov, ktoré sú už dlhé desaťročia "iba dva roky pred dokončením”. Okrem jetpackov, virtuálnej reality, vznášajúcich sa skateboardov a robotických komorníkov sem zaradil práve aj lietajúce a autonómne autá.
Aj preto Novak pochybuje o tom, že by slovenské lietajúce auto mohlo v USA lietať už v roku 2017, ako sa avizovalo, hoci uznanlivo dodáva, že vynález Štefana Kleina aspoň skutočne lieta, na rozdiel od mnohých iných "lietajúcich” áut, ktoré vznikli za posledných 50 rokov. "Výskum medzi 200 technologickými firmami, vládnymi agentúrami a súkromnými výskumníkmi nám potvrdil, že cestná premávka bude plne automatizovaná už v roku 2010,” cituje blog Paleofuture zase populárny článok a nesprávny odhad budúcnosti od medzinárodnej tlačovej agentúry UPI z roku 1980. V rovnakom materiáli sa tiež tvrdilo, že elektrické autá budú na uliciach svetových metropol bežnou záležitosťou už v roku 1995…
"Ja chcem úprimne veriť, že moja skepsa ohľadom vynálezov, ktoré sú len dva roky od dokončenia, nie je namieste. Robotického komorníka by som okamžite bral a auto, v ktorom by nik nemusel šoférovať, by bolo skvelé. Na druhej strane chcem upozorniť na to, že napriek veľkým slovám o technologickom pokroku, vývoj je v skutočnosti veľmi pomalý. Tak to proste je, treba s tým počítať,” upozornil Novak na svojom blogu.
Trendy roku 2016
Jedna z najväčších svetových reklamných agentúr JWT pripravuje každoročne prognózy trendov pre nasledujúci rok. Odborníci, ktorých oslovia, odhadujú, aké trendy sa objavia či začnú dominovať v spoločnosti, dizajne, marketingu a v technológiách. Vlani napríklad úspešne predpovedali nástup internetu vecí či popularitu virtuálnej reality cez zariadenie Oculus Rift, o ktorej píšeme viac v hlavnom článku v rámci témy trendov pre tento rok. Zo sto trendov JWT pre rok 2016 sme pre vás tentoraz vybrali štrnásť.
Vesmírny dizajn
Minulý rok titulky novín viackrát ovládol vesmír. Ľudstvo spoznalo, ako v skutočnosti vyzerá Pluto, aj to, že je na Marse tečúca voda. Popredný slovenský fyzik Jozef Masarik, ktorý prispel k objavu vody na Marse vo forme ľadu, pre Pravdu vlani povedal, že je to možno začiatok nových vesmírnych pretekov. Kým na reálne misie na Mars však treba čakať roky, vesmírny dizajn, aký napríklad prezentoval film Marťan s Mattom Damonom, by mal byť v roku 2016 v kurze. Z kozmických prvkov bude čerpať móda, dizajn aj architektúra.
On-line univerzity
Vyučovanie cez internet nie je žiadnou novinkou. Ubehlo už niekoľko rokov od spustenia globálnej on-line kolekcie kurzov Khan Academy, ktorú podporil aj Bill Gates. Konferencia TED má vlastný edukačný portál, ktorý obsahuje už viac ako 150-tisíc lekcií. V roku 2016 by však mal nastať boom skutočných on-line univerzít. Nepôjde len o kolekciu kurzov a nasledujúce skúšky. Progresívna americká súkromná škola Minerva napríklad kombinuje on-line kurzy s viacerými edukačnými pobytmi v zahraničí – čosi ako program Erazmus.
Samohojivé materiály
Je fascinujúce sledovať, ako sa pokožka človeka po porezaní sama zahojí a po čase má opäť pôvodný tvar. Kiež by také niečo dokázali krehké displeje mobilných telefónov… Nuž, možno sa dočkáme. Viaceré vedecké tímy pracujú na vývoji tzv. samohojivých materiálov. Na University of Bristol vyvinuli minulý rok krídlo lietadla, ktoré dokáže počas letu samo napraviť svoje poškodenie. V príprave je však aj samoopravovací lak na nechty, holandskí vedci zase vymysleli biobetón, ktorý využíva baktérie, na "zaplátanie” prípadných štrbín.
Ekonáramky
Mnoho ľudí dostalo tento rok na Vianoce inteligentné hodinky či fitnáramky, ktoré merajú ich tep či rátajú počet krokov za deň. Upozorňujú ich, keď dosiahnu stanovený cieľ v zdravom spôsobe života. Upozornenia by sa však tento rok mali rozšíriť aj na zdravie planéty, nielen jedinca. Už teraz napríklad existuje aplikácia Worldbeing, ktorá ráta ľuďom, akú uhlíkovú stopu za deň zanechajú, dokáže sa pripojiť aj na inteligentné elektrické siete a upozorniť, koľko energie denne míňajú. Ďalšie ekofunkcie budú pribúdať.
Sociálne hotely a kaviarne
V Amsterdame premenili starú budovu na dizajnový Good Hotel. Prácu v ňom našlo sto dlhodobo nezamestnaných miestnych, ktorí sú zároveň praxou školení v tomto odvetví. Je to aj dobrý marketing, hostia strpia nedokonalosti, keď vedia, že pomáhajú miestnej komunite. Podobný koncept funguje už aj v Bratislave. Občianske združenie Vagus, ktoré pomáha v meste bezdomovcom, založilo v roku 2014 kaviareň Dobre&Dobré, kde zamestnávajú ľudí bez domova, ktorí si z platu dokážu hradiť vlastné ubytovanie.
Segment 50+
Zdá sa vám, že v reklame vystupujú starší ľudia buď len ako „doplnok“ vnúčeniec, či svojich detí tridsiatnikov? A keď sú v hlavnej úlohe, zaručene to bude len v reklame na nejaký zdravotný prípravok? So starnutím populácie by sa to malo zmeniť. Päťdesiatnici a starší by mali byť stále dôležitejšou cieľovou skupinou, ktorá bude zaujímať marketérov, ale aj výrobcov tovaru. Zároveň by reklamné kampane na nich mali byť diverzifikovanejšie, podobne akú sú v súčasnosti cielené reklamy na rôzne "druhy” mladých ľudí.
Ženské časopisy 2.0
Spoločnosť Vice Media, mediálny dom, ktorý sa špecializuje na mladšiu generáciu, stavia v najbližšej budúcnosti na to, že moderným ženám už nemôžu vyhovovať klasické ženské časopisy. "Obyčajne keď počujete písané ženami, automaticky sa chce dodať – pre ženy. Ale my chceme časopis, ktorý bude písaným ženami – pre celý svet,” hovorí napríklad Thalia Mavros, zakladateľka titulu The Front. Okrem toho, že nové ženské časopisy majú lepšie odrážať súčasný svet, väčší priestor majú poskytnúť aj sexuálnym menšinám.
Chute starých civilizácií
Dali by ste si zmrzlinu? A akú? Najbližšie má letieť vanilková s príchuťou plodov baobabu alebo karamelová s výťažkom z lucumy. Ľuďom, ktorí hľadajú zdravé jedlo, už nestačia len biopotraviny či lekármi odporúčané pokrmy, stále hľadajú čosi viac. Aj preto by mali v tomto roku letieť ingrediencie, ktoré využívali už staré civilizácie a ktoré možno ľuďom predať aj s pekným príbehom. Koreň maca napríklad predávajú nielen ako zdroj vitamínu B6, ale hlavne ako surovinu, ktorou si prastarí Inkovia zlepšovali náladu a výdrž.
Návrat second handu
Na londýnskej známej nákupnej ulici Oxford Street nájdete viacero značiek s oblečením, ktoré majú špeciálnu sekciu s použitým oblečením. V budúcom roku by sa tento trend mal šíriť čoraz viac. Napokon v posledných rokoch rástol predaj second hand oblečenia medziročne vždy asi o šesť percent. Zaujímavé je, že tomuto segmentu sa zatiaľ stále nedarí v on-line priestore. Ľudia chcú vidieť, v akom stave oblečenie naozaj je, takže second hand radšej nakupujú v kamenných obchodoch. Pre on-line gigantov je to teda nová výzva.
Skladačkové byty
Individualizmus a posúvanie veku, v ktorom si mladí zakladajú rodiny, vyvolávajú vo veľkomestách obrovský záujem o byty pre jedného človeka. Zároveň však títo ľudia majú vysoké požiadavky na funkčnosť priestoru. Preto newyorská spoločnosť Asmbld spustila projekt skladačkových malých bytov. Pomocou robotov dokáže za niekoľko minút zmeniť priestor z konferenčnej miestnosti napríklad na spálňu a obývačku. Pri príprave projektu sa vraj inšpirovala populárnou hrou Minecraft. Akurát princípy transformovala do reality.
Hviezdy generácie Z
Ak patríte k tým, kto odpisuje mladú generáciu, možno vás prekvapí, že v reprezentatívnom prieskume JWT sa vzorom generácie¤Z (narodení po roku 2000) nestala Beyoncé, ale Malála Júsufzajová, 18-ročná bojovníčka za ľudské práva a držiteľka Nobelovej ceny mieru. Zabodovala však aj 15-ročná Jazz Jennings, transgender aktivistka, autorka detských kníh a hviezda YouTube. V roku 2016 budeme oveľa viac počuť o hviezdach sociálnych sietí. Mladých zaujmú nielen imidžom a slávou, ale aj posolstvom.
Molekulárne senzory
Vreckový senzor Scio sa stal hitom na sieti Kickstarter, ľudia na tento projekt prispeli sumou 2,7 milióna dolárov. O čo ide? Vezmete do ruky prístroj veľkosti kreditnej karty, namierite povedzme na jablko, stlačíte gombík a razom sa na základe molekulárnej analýzy dozviete jeho chemické zloženie. Na Kickstarteri zabodoval aj senzor TZOA, ktorý zase dokáže zhodnotiť kvalitu ovzdušia a upozorniť majiteľa na alergény alebo znečistenie vzduchu. Obe zariadenia by sa k zákazníkom mali dostať práve tento rok.
Komunitné obchody
Obchody predháňajúce sa, ktorý ma najlepší detský kútik? To je ako z 20.¤storočia. Trendom tohto a ďalších rokov majú byť tzv. komunitné obchody. Spoločnosť Nike v Los Angeles otvorila obchod, v ktorom ponúkla priestor pre miestne športové organizácie, ktoré tu môžu prevádzkovať svoje aktivity. Nový obchod H&M v New Yorku má zase vo svojich priestoroch knižnicu s knihami špecializujúcimi sa na biológiu. Očakávajte viac kamenných obchodov, ktoré budú ponúkať aj komunitné služby, aby si udržali zákazníkov.
Paradox automatizácie
Veľkou výzvou tohto a ďalších rokov bude prerod spoločnosti, ktorá je čoraz viac automatizovaná. Podľa niektorých odborníkov totiž technológie predbehli spoločenskú pripravenosť. Na jednej strane sa treba zamýšľať, ako prekvalifikovať ľudí, ktorí pre robotizáciu prídu v blízkej dobe o zamestnanie, na druhej strane sa treba pripraviť na to, že k základnému vzdelaniu bude musieť patriť aj zložitejšie programovanie či chápanie moderných technológií. Veď koľko ľudí by dnes vedelo, ako pri poruche na diaľnici opraviť systém samojazdiaceho auta?