Pred štvrťstoročím vyšla v Spojených štátoch séria známok s planétami našej slnečnej sústavy. Na každej z nich bola okrem vesmírneho telesa zobrazená aj sonda, ktorá ako prvá zhotovila jeho fotografiu. Pri poslednej (vtedy stále) planéte Pluto bol nápis – Ešte nepreskúmaná. Keď vlani svet vďaka sonde New Horizons konečne spoznal podobu medzitým už trpasličej planétky, v riadiacom centre misie fotografiu Pluta najskôr ukázali v podobe na obrovskom papieri vytlačenej poštovej známky. Pyšne, s prečiarknutými slovami – Ešte nepreskúmaná.
Tých 25 rokov je symbolických. Nie že by sa za ten čas vo vesmíre nedialo nič výnimočné, ľudia však pohľady neupierali do tmavých diaľok s takým nadšením ako kedysi. Vesmírne preteky boli aj so studenou vojnou minulosťou a poslednou veľkou udalosťou bolo, keď v roku 1989 sonda Voyager 2 poslala na Zem prvú fotografiu Neptúna. Vlani však svet spoznal Pluto vo vysokom rozlíšení, dozvedel sa aj o tečúcej vode na Marse a vesmírny ošiaľ sa vrátil. Viac rozprúdiť by ho mohla najnovšia správa – v slnečnej sústave je vraj ešte jedna planéta!
Mimozemšťania vždy zaberú
Vráťme sa najprv do nedávnej minulosti. Nechceme tomuto obdobiu krivdiť, veď sa v ňom zaknihovalo mnoho vesmírnych prvenstiev. A v roku 2000 začala naplno fungovať Medzinárodná vesmírna stanica, najväčší ľuďmi vybudovaný objekt vo vesmíre. Vesmírne správy však nemali "šťavu” ako kedysi. Jedinou, ktorá vždy fungovala, bola akákoľvek zmienka o mimozemšťanoch. Ohlas preto získala v roku 2009 družica Kepler, ktorej misiou je hľadanie planét mimo našej slnečnej sústavy porovnateľných so Zemou. Teda aj hľadanie mimozemského života.
Hoci počas misie družica identifikovala už viac ako tisíc nových planét, správy o mimozemšťanoch sa vždy objavovali len na titulkách bulvárnych novín. Zmenilo sa to však vlani, pri hviezde KIC 8462852, jednej z tých, ktorej okolie skúmala práve družica Kepler. Vedcov zaujalo zvláštne, dosiaľ nepozorované svetlo, ktoré hviezda vyžaruje, akési podivné blikanie. Po postupnom vyraďovaní všetkých iných alternatív aj renomovaní vedci opatrne tvrdili, že to celé pôsobí, akoby bol pred hviezdou vybudovaný obrovský umelý objekt.
"Mimozemšťania by mali byť vždy tou poslednou možnosťou, ktorú zvažujete, ale toto vyzerá ako čosi, čo by mohla vybudovať mimozemská civilizácia. Bol som fascinovaný tým, ako šialene to vyzeralo,” povedal na margo objektu pre The Atlantic Jason Wright, astronóm z Penn State University. Objav zaujal odborníkov i laikov, ale menej sa vie, že Kepler je len jednou z mnohých možností, akými sa už roky snažíme identifikovať iný inteligentný život vo vesmíre. Rozličné metódy zhrnuli pred časom na špecializovanom portáli Space.com.
Hneď druhá metóda napríklad nahráva v kauze hviezdy KIC 8462852 skeptikom. Ide o hľadanie rádiosignálu, ktorý však od zvláštneho objektu údajne neprúdi. Nič nové, takýto signál ľudstvo ešte nezachytilo (hoci boli plané poplachy, či by to nemohol byť napríklad diskutabilný zvláštny signál nazvaný Wow! z roku 1977). Ďalšou stopou, rovnako nikdy nenájdenou, by mohli byť záhadné miznutia asteroidov, ktoré by likvidovali mimozemšťania ako zdroj surovín pre svoje potreby. Keby sme mali vyspelé technológie, zrejme by sme to robili aj my.
Stopy však môžeme nájsť aj na iných planétach našej slnečnej sústavy. Veď prečo by mimozemšťania mali pristáť práve na Zemi a nie napríklad na Plute? Redaktori Space.com prišli však aj s hypotézou, že mimozemšťania sa môžu pred nami dokonca skrývať. Čo ak jestvujú, sú vyspelí, ale nechcú nadviazať kontakt? Či už zo zištných príčin, alebo aj s dobrým úmyslom – kvôli nám. Ako v pesničke Davida Bowieho Starman (Hviezdny človek): „Hviezdny človek čaká na nebesiach, chcel by prísť a spoznať nás, no bojí sa, že by sme sa z toho zbláznili.“
Dcéra mu vyčítala, že zabil Pluto
Záujem o vesmír však z dlhého spánku neprebrala honba na mimozemšťanov, ale reálne objavy. Vlani Pluto, voda na Marse, predtým pristátie sondy Rosetta na kométe. Misia, ku ktorej prispeli aj Slováci. Tento rok by nemal byť menej vzrušujúci. Prvé dve veľké správy sú už za nami. Vedecký časopis Science najskôr zaujal informáciou o supernove ASASSN-15lh. A to nielen preto, že jej skratka pripomína slovo asasín, teda jedno zo synoným pre atentátnika. Ide o najžiarivejší ľuďmi pozorovaný výbuch supernovy. Teda čosi, čo tu ešte nebolo.
Na porovnanie – výbuch ASASSN-15lh bol 570-miliárdkrát jasnejší ako naše Slnko a žiari viac ako všetky hviezdy Mliečnej dráhy dokopy. Ide pritom o skutočne malý objekt – v priemere má len 16 kilometrov! "Objavy, ako je tento, sú dôvodom, prečo som sa stal astronómom. Príroda je extrémne bystrá a často oplýva väčšou fantáziou ako my,” povedal k objavu pre denník Guardian Benjamin Shappee z Carnegie Institution for Science v Kalifornii. Pre obyčajných ľudí je to však ťažko uchopiteľná správa. Zaujímavá sa stáva skôr preto, že vedci pripúšťajú, že by mohlo ísť aj o úplne nový, neznámy úkaz, nie o supernovu.
Kým objav supernovy bol vizuálne zaznamenaný, pre ľudí bola, paradoxne, oveľa lepšie pochopiteľná správa o objekte, ktorý ešte nikto nikdy nevidel. Pri objave novej možnej planéty v našej slnečnej sústave sa totiž vedci opierajú len o matematické modely. Napriek tomu, že ide o veľkú planétu. Mike Brown a Konstantin Batygin z California Institute of Technology napísali vo vedeckom časopise The Astronomical Journal, že má dvojnásobnú hmotnosť ako Zem a je 5000-krát ťažšia ako Pluto. Žiaľ, napriek tomu ju zo Zeme zatiaľ ešte nik nepozoroval.
Napokon, veď okolo Slnka obieha v 20-krát väčšej vzdialenosti ako aktuálne najvzdialenejšia planéta Neptún. Čo tiež znamená, že jej obehnutie Slnka trvá 10– až 20-tisíc rokov! K objavu novej planéty vedcom pomohlo skúmanie Kuiperovho pásu, malých vesmírnych objektov na okraji slnečnej sústavy. Ich pohyb naznačuje, že na ne musí vplývať iný veľký objekt, a mala by to byť práve deviata planéta. Planéta X. Pravdepodobnosť, že by to tak nebolo, je len 0,007 percenta, takže nová planéta má veľké šance. Len ju uvidieť…
Naša slnečná sústava už pritom raz deväť planét mala. V roku 2006 však práve aj zásluhou Mika Browna odobrali Plutu status planéty a číslo sa zúžilo na osem. Browna za toto rozhodnutie kritizujú roky, dokonca sa musel obhajovať napísaním knihy Prečo som zabil Pluto a prečo to malo vopred spočítané. "Aj moja dcéra bola na mňa vždy za to Pluto nahnevaná, hoci bola úplne maličká, keď sa to stalo. Pred časom mi teda navrhla, že mi to odpustí, ak nájdem novú planétu. Takže som ju objavil asi kvôli nej,” povedal Brown pre Washington Post.
Slovenskú družicu vynesie Muskova raketa
Stoja za objektom KIC 8462852 skutočne mimozemšťania? Objavili sme nedávno nový vesmírny úkaz, alebo išlo naozaj len o silnú supernovu? Existuje Planéta X a uvidíme ju niekedy? Špekulácie ľudí zaujímajú, ale potrebujú aj skutočné objavy, aby ich vesmír časom zase neomrzel. A práve možný objav novej planéty napovedá, že ľudia majú čo spoznávať aj v bezprostrednej blízkosti – teda v našej slnečnej sústave. V tomto smere bude udalosťou tohto roka zrejme misia sondy Juno, ktorá nám prezradí viac o Jupiteri.
Sonda NASA opustila Zem už v roku 2011, na obežnej dráhe nad pólmi Jupitera sa má ocitnúť v júli tohto roku. Najväčšiu planétu slnečnej sústavy obletí počas ročnej misie dovedna 33-krát a bude zbierať údaje o jej gravitačnom a magnetickom poli, ako aj o štruktúre atmosféry. Už začiatkom tohto roku sa však sonda Juno stihla zapísať do histórie ako ľudský objekt poháňaný slnečnou energiou, ktorý sa dostal najďalej od Slnka. So vzdialenosťou 793-tisíc kilometrov prekonala dovtedajšieho držiteľa rekordu – európsku sondu Rosettu.
Ešte predtým, ako sa dozvieme novinky o Jupiteri, by malo jedno vesmírne prvenstvo zaznamenať aj Slovensko. Raketa SpaceX firmy Elona Muska by 16. apríla mala vyniesť na obežnú dráhu Zeme prvú slovenskú družicu. Komunikácia so satelitom sa podľa odhadov začne už 15 minút po vystrelení z kontajnera, v ktorom ho raketa do vesmíru vynesie. S družicou skCUBE bude potom možné komunikovať vždy, keď sa bude nachádzať nad naším územím, čo by malo byť približne po 10 minút trikrát denne. Komunikovať sa bude pomocou rádiových vĺn.
"Hlavným účelom je vedecký experiment, ale aj fotografovanie Zeme a test nového senzora, ktorý bude určovať polohu Slnka voči satelitu a teoreticky môže byť až o rad presnejší ako senzory, ktoré používajú iné tímy,” prezradil Jerguš Semko, marketingový manažér Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, ktorá za projektom stojí. Družica skCUBE má veľkosť 10×10×10 centimetrov a náklady na jej vývoj a vypustenie dosiahli približne 400– až 450-tisíc eur. Zem bude obiehať rýchlosťou 28-tisíc kilometrov za hodinu.
Vesmír tento rok ponúkne zaujímavé divadlo aj pre astronomických nadšencov. Hoci nepôjde o taký atraktívny úkaz, ako bolo vlaňajšie zatmenie Slnka, vrcholom tohtoročnej sezóny by mal byť prechod Merkúra popred slnečný disk. "Nastane 9. mája, u nás bude koniec zákrytu už po západe Slnka. Naposledy bol od nás takýto prechod pozorovateľný v roku 2003,” dodáva Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov. V tabuľke vám však ponúkame aj iné zaujímavé vesmírne úkazy, ktoré možno tento rok sledovať zo Slovenska.
Čo môžeme pozorovať v roku 2016
Spolu s Pavlom Rapavým zo Slovenského zväzu astronómov sme pre vás pripravili malý prehľad vesmírnych úkazov v tomto kalendárnom roku:
- Koncom januára budú na rannej oblohe viditeľné všetky planéty, ktoré je možné vidieť bez aj bez ďalekohľadu.
- Jasná Venuša je dobre pozorovateľná ráno do polovice februára a potom na večernej oblohe až od októbra.
- V marci bude oblohe dominovať Jupiter, ktorý je 8. 3. v opozícii so Slnkom a teda viditeľný počas celej noci.
- V polovici apríli nastanú najlepšie večerné pozorovacie podmienky Merkúra v tomto roku.
- V máji bude najlepšie pozorovateľný Mars, ktorý je 22.5. v opozícii so Slnkom a teda nad obzorom počas celej noci.
- Najvýznamnejším úkazom roku 2016 bude prechod Merkúra popred slnečný disk 9. 5. (12:12 – 19:40 SEČ). Koniec zákrytu nastane už po západe Slnka. Naposledy bol od nás takýto prechod pozorovateľný 7. 5. 2003.
- V júni bude v opozícii Saturn, pozorovateľný počas celej noci. 26. 6. nastane zákryt Neptúna Mesiacom (pozorovateľné len ďalekohľadom)
- 12. 8. Maximum meteorického roja Perzeidy
- Koncom septembra budú najlepšie ranné podmienka pre pozorovanie Merkúra
- 16. 9. nastane polotieňové zatmenie Mesiaca, úkaz je však málo nápadný, mierne stmavne severná časť mesačného disku
- 11. 10. konjunkcia Merkúra s Jupiterom, viditeľná ráno pred východom Slnka.
- 14. 12. maximum meteorického roja Geminidy, bude však rušené Mesiacom v splne