Ako byť šťastný sa ťažko radí, pretože každý si pod šťastím predstavuje niečo iné. Španielsky denník El País však ponúkol niekoľko rád, ktoré môžu pomôcť, aby sme sa cítili lepšie.
Odporúčania pochádzajú z knihy psychológa Richarda Wisemana nazvanej 59 sekúnd. V kapitole venovanej šťastie Wiseman pripomína, že tento pocit pomáha nielen k tomu, aby sme sa cítili lepšie, ale tiež robí ľudí viac spoločenskými, menej sebeckými a aj schopnejšími pri riešení konfliktov. Tiež zdôrazňuje, že „šťastie nie je následkom úspechu, ale jeho príčinou“.
Prvá zásada: Svoje šťastie môžeš ovplyvniť. Päťdesiat percent šťastia je síce genetického pôvodu, ale z desiatich percent sa na ňom podieľajú vonkajšie okolnosti (okrem iného úroveň vzdelania, príjmy, osobný život) a štyridsať percent sa odvodzuje z denných zvyklostí a zo spôsobu, akým človek zmýšľa o sebe a o druhých.
Druhá rada: Peniaze šťastie neprinesú. „Veľké príjmy nemajú za následok šťastnejší život,“ píše Wiseman. Pokiaľ však nemáme existenčné starosti. Napríklad ak si kúpime nové auto, máme z neho radosť, ale len krátkodobo. Čoskoro si naň zvykneme a vrátime sa k svojej predchádzajúcej „úrovni osobnej spokojnosti (či nespokojnosti)“.
Tretia rada znie: Kupujte zážitky, nie predmety. Predmety začnú pomaly strácať lesk už v okamihu, keď ich vytiahneme zo škatule. Ale zážitky (napríklad cestovanie, večera) časom ešte skrásnejú: na malé nepríjemnosti zabudneme a v mysli si ponecháme len to pekné. Navyše k šťastiu pomáha aj to, že trávime čas s ostatnými.
Zabudnite na pozitívne myslenie. Väčšina kníh, ktoré radia, ako byť šťastný, odporúča ako liek pozitívne myslenie a potláčanie negatívnych spomienok. To však býva kontraproduktívne. Čím viac sa totiž snažíme na negatívne veci zabudnúť, tým viac na ne myslíme a sme potom deprimovaní a úzkostliví.
Wisemanova kniha odporúča vypísať sa z nepríjemných skúseností a každý deň venovať niekoľko minút spísaniu negatívnych pocitov, ak nejaké sú. To nám potom umožní lepšie utriediť problémy a nájsť riešenia. A je to systematickejšie, ako negatívnych veciach a problémoch hovoriť.
Ďalšia rada znie: Ďakujte. Psychológovia Robert Emmons a Michael McCullough vykonali pokus s tromi skupinami osôb, pričom ľudia v prvej z nich mali každý týždeň napísať zoznam piatich vecí, za ktoré sa cítili byť vďační. V druhej skupine mali spísať päť vecí, ktoré ich obťažovali, a v tretej päť vecí, ktoré sa im prihodili. Ako najšťastnejší z experimentu vyšli tí, ktorí ďakovali. Vyjadrovať vďačnosť pomáha pripomínať si dobré veci a vytvárať sociálne väzby. Ak človek poďakuje ostatným, urobí im radosť, ktorá sa mu vráti.
Správajte sa, akoby ste boli šťastní. Keď je človek šťastný, usmieva sa. Keď súhlasí, kývne hlavou. A rovnaký proces funguje aj opačne. Ak sa správate určitým spôsobom, prináša to zodpovedajúce pocity. Takže sa usmievajte a budete sa cítiť šťastní.
Psychológ Wiseman ďalej radí kráčať uvoľnene, výraznejšie hovoriť, v rozhovoroch skôr súhlasiť, nosiť farebnejšie oblečenie, používať pozitívne slová, menej hovoriť v prvej osobe (ja, mne, pre mňa) a mať pevný stisk pri podávaní ruky.
Tiež môže pomôcť nosiť slnečné okuliare. Keď ich nemáme, svieti nám slnko do očí a my ich privierame, takže potom vyzeráme ako ustarostení. A to si môže náš mozog vyložiť tak, že nie sme spokojní.