Ružové sú šaty pôvabnej dámy na obraze Pierre-Augusta Renoira Tanec v Bougival. Tancuje s mužom, dnes by sme podľa saka, klobúka a brady povedali s hipsterom, a má jemný úsmev, ktorého význam možno hodiny lúštiť ako pri Mone Lise.
Obraz vlastní Múzeum výtvarného umenia v Bostone a priznáva, že je to jeho najmilší. Renoir ho namaľoval v roku 1883, v dobe silnejúceho ženského hnutia, no omnoho zaujímavejšie je, kto je tá dáma. Uznávaná výtvarníčka Suzanne Valadon. V roku 1894 sa stala vôbec prvou maliarkou, ktorú medzi seba prijali muži vo francúzskej Národnej spoločnosti výtvarného umenia (Société Nationale des Beaux-Arts).
Nasledovalo storočie, počas ktorého ženy pomaly získavali volebné právo. Nový Zéland 1893, Rusko 1917, Československo 1919, USA 1920, Švajčiarsko 1971, Saudská Arábia 2011 (tu však ženy stále nemôžu šoférovať). Bolo to však aj storočie, počas ktorého sa zo ženstva a ženskosti stal výnosný biznis.
Foto: WIKIPEDIA/ THE YORCK PROJECT
Ročná daň 1351 dolárov
Oddelenie pre záležitosti spotrebiteľov mesta New York zverejnilo pred Vianocami 2015 štúdiu, kde porovnávalo takmer 800 produktov s jasne odlíšiteľnými verziami pre ženy a mužov, vyše 90 značiek predávaných v 24 kamenných aj internetových obchodoch.
"Ženské produkty stoja priemerne o sedem percent viac ako mužské,” uvádza sa v štúdii. Ženy v New Yorku pritom zarábajú o 21 percent menej. O osem percent je vyššia cena pri oblečení pre dospelých, o 13 percent v produktoch osobnej potreby. Pri šampónoch bola cena takmer o polovicu vyššia a dokonca dievčenská ružová kolobežka bola raz taká drahá (49,99 dolárov) ako červená (24,99), ktorú by si vybrali zrejme aj chlapci.
Miniprieskum urobili aj Mike Byhoff a Katie Isaacson z videoblogu The Daily Share. Zistili, že porovnateľná dámska žiletka od rovnakého výrobcu Shick stojí 9,97 dolára, zatiaľ čo pánska 8,56 dolára. Pánsky krém na vrásky Neutrogena ich vyšiel na 10,35 dolára, podobný dámsky stál 11,42 dolára. No napokon našli produkty s rovnakou cenou. Biele košele Oxford klasického strihu od American Apparel. Radosť z objavu však vyprchala hneď, ako dostali účet za ich vypranie a vyžehlenie. Zatiaľ čo od muža si práčovňa vypýtala 5,75 dolára, od ženy šesť dolárov. Za tú istú košeľu!
Sú to smiešne rozdiely? Možno, ale postupne sa nabaľujú. Štát Kalifornia si dal už v roku 1994 vypracovať prieskum, v ktorom vyšlo, že ženy zaplatia ročne o 1¤351 dolárov viac za rovnaké tovary a služby ako muži. O dva roky v Kalifornii prijali zákon, ktorý zakazoval cenovú diskrimináciu žien pod hrozbou pokuty. "Neskôr tak urobil napríklad aj štát Connecticut. New York má takisto rozvinutý sankčný mechanizmus,” upozorňuje Naďa Lazarová, podpredsedníčka Platformy žien Slovenska.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Chudoba je ženského rodu
Nejde len o oblečenie, hračky či výživové doplnky. "V službách je tento fenomén významný najmä pri kaderníckych, medicínskych či kozmetických úkonoch. Pri úveroch majú ženy vyššiu úrokovú sadzbu, čo však bankový sektor odôvodňuje nižším príjmom, a teda menej výhodnými podmienkami na poskytnutie úveru. Ide o začarovaný kruh,” zdôrazňuje Lazarová.
Módnym trendom je marketingová stratégia "pink it and shrink it”, čo v praxi znamená, že výrobcovia obyčajný produkt zafarbia na ružovo, zmenšia ho a predávajú za vyššiu cenu. "Firmy argumentujú použitím odlišnej kvality materiálov a technologických postupov, ktoré zvyšujú cenu produktov pre ženy. Cenové štúdie však poukazujú na to, že ide o úplne totožné výrobky, kde je vyššia ružová cena úplne neopodstatnená,” dodáva Lazarová.
Euro k euru. Podľa predsedníčky Platformy žien Slovenska Miriam Letovanec to má pre mnohé ženy až existenčný dosah. "Praktickými dôsledkami ružovej dane, alebo inak povedané, gender marketingu sú v prípade žien, ktoré zarábajú v priemere menej ako muži, samozrejme vyššie výdavky. Ženy nielenže zarábajú menej, ale žijú aj dlhšie, čiže by si mali viac šetriť na svoj život na dôchodku. Reálne však míňajú vinou gender marketingu viac peňazí ako muži. A toto platí, samozrejme, ešte viac v prípade žien, ktoré nemajú v spoločnej domácnosti muža. Najmä slobodné matky, vdovy.” Aj to podľa nej prispieva ku globálnej feminizácii chudoby. Pripomína Akčný plán Podnikanie 2020 vypracovaný Európskou komisiou, ktorý upozorňuje, že chudoba už neohrozuje len dôchodcov, migrantov, ale čoraz viac aj ženy.
Štúdiu so závažnými zisteniami spracovala Jaroslava Hasmanová Marhánková. V Českej republike žije pod hranicou chudoby deväť percent obyvateľstva, pričom najvyššie riziko chudoby nesú osamelé matky. Každé druhé české manželstvo sa končí rozvodom. Rozvodovosť stále rastie a s ňou aj skupina chudobou ohrozených žien. Životná úroveň žien klesá hneď v prvom roku po rozvode o 75 percent. Tieto ženy si naplno uvedomujú aj jednocentové rozdiely na cenovkách.
Srdcový kufor
Robíme si malú sondu. V obchodnom dome Tesco nachádzame detské plavecké okuliare. Modré stoja 6,49 eura, také isté, ale ružové 7,59. Detský spací vak s rozmermi 140×60 centimetrov s motívom áut má cenu 14,99, spací vak s princeznami 16,99. Detská autosedačka Disney Cars by vyšla na 47,99. Ten istý model, akurát Disney Princess, 51,99. Regál plný kufrov ukazuje cenovky 29,99, 37,99 alebo 44,99, najvyššia cena je 49,99 pri dvoch kufroch. Jeden má leopardiu potlač a druhý – je ružový so srdiečkami.
Tesco reaguje, že cenu stanovuje výrobca. A to predajca nevie ovplyvniť. No našli sme napríklad aj výrobok Tesco. Obal na tablet. Modrý, sivý alebo červený stál 4,99. Ružový mal cenu 5,99. Vysvetlenie, prečo to tak je, sme nedostali.
Zákazníčky, ktoré oslovujeme, mali svoj tip. "Asi je to preto, že ružová farba je drahšia ako základné farby,” znela častá odpoveď. "Ale prečo potom napríklad ružový toaletný papier stojí rovnako ako biely?!” zakontruje pohotovo mladá mamička. Rozhorčene hovorí o tom, že život ženy je vo všeobecnosti drahší, pretože si musí kupovať množstvo iných potrieb.
Študujeme cenník nitrianskej Rýchločistiarne Blesk. "Vyčistenie košele stojí 1,99 eura, blúzky 3,29. Cena je rozdielna preto, lebo blúzky bývajú zdobenejšie, majú napríklad žabó. Ťažšie sa to žehlí,” vysvetľuje nám pracovníčka, no vzápätí nám ukáže modrú dámsku blúzku, ktorá je na nerozoznanie od košele. "V takýchto prípadoch ženám, samozrejme, účtujeme cenu za košeľu.” Spravodliví k pohlaviam chceli byť aj pri akciách. Pani vedúca vytiahne odkiaľsi zozadu tabuľu spred štyroch rokoch. "MDŽ, 8. marec, 30% zľava pre ženy,” píše sa na nej červeným písmom. Potom ju otočí a tam je modrým napísané – Jozef, 19. marec, 30% zľava pre mužov. "Chceli sme byť fér. Ale viete, koľko nám prišlo nahnevaných mailov? Pretože napríklad manželka poslala na MDŽ muža, aby využili akciu…”
Koho to vôbec zaujíma?
Ak hovoríme o ružovej dani, nesmieme obísť ani ružovú zľavu. "Ženy mali donedávna lacnejšie poistky za auto. Poisťovne to vysvetľovali tým, že ženy šoférky sú zodpovednejšie a majú menej nehôd,” pripomína riaditeľka Aliancie žien Katarína Farkašová. Súdny dvor Európskej únie však v roku 2011 zasiahol a nariadil rovnosť. Poistky viac nesmú byť oceňované na základe pohlavia.
Aj na Slovensku by sa ceny tovarov a služieb teoreticky líšiť nemali, mieni riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľga Pietruchová. "Je to zakázané v antidiskriminačnom zákone. Ale mám pocit, že to nikto tak zásadne nekontroluje. Najmä keď je ten ,ružový‘ výrobok pre ženy trochu iný. Potom je komplikované porovnávať.”
Platforma žien Slovenska v spolupráci s expertmi pracovala pred voľbami na vyhodnotení volebných programov politických strán. Výsledky vyhlásia na výročnej konferencii v Medzinárodný deň žien. "V predvolebnom boji sme zaznamenali zvýšený záujem o socioekonomické postavenie žien zo strany politických strán. Dôležité však bude, akým spôsobom budú sľuby prenesené do reality. Feminizácia chudoby, platové rozdiely medzi mužmi a ženami či zosúladenie pracovného a rodinného života patria medzi problémy, ktorým by mali tvorcovia politík venovať zvýšenú pozornosť v nadchádzajúcom období,” hovorí Miriam Letovanec.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Nie sú vlasy ako vlasy
V USA a vo Francúzsku sa pre pink tax rozbehli petície. Ženy bojkotujú ružové verzie výrobkov. Aj Dánsko považuje odlišné ceny za protizákonné. Proti tomu stoja skeptici, ktorí tvrdia, že je to prirodzená reakcia trhu na správanie žien. Steven Horwitz, ekonóm zo St. Lawrence University v USA presviedča, že ženy majú jednoducho inú citlivosť na ceny ako muži. "Muži považujú mnohé produkty, zvlášť kozmetické, za ľahko nahraditeľné.”
Oslovili sme aj Radku Maxovú, predsedníčku Stálej komisie pre rodinu, rovné príležitosti a národnostné menšiny Poslaneckej snemovne ČR. "O danom probléme som už síce počula, ale zatiaľ sa mi nepotvrdilo, že by v Česku bolo podobné rozlišovanie dominantné a preukázateľné na trhu. Urobila som si svoj vlastný prieskum a skôr sa mi potvrdilo, že firmy predávajú obchodnú značku a nerozlišujú ženské a mužské výrobky,” mieni.
Naše posledné kroky smerovali do nitrianskeho kaderníctva. Chceli sme vedieť, koľko zaplatí za strihanie chlap s dlhými vlasmi. "Šesť eur. Žena s polodlhými 10,80 a s dlhými vlasmi 11,80,” odpovedá kaderníčka s podozrievavým výrazom. Prečo platí žena viac? "No, pretože jej treba vlasy aj umyť a vyfúkať.” A koľko zaplatí chlap s dlhými vlasmi, ak by chcel aj umytie a fénovanie? "Sedem eur.” Ale veď to je stále oveľa menej, prečo? "No ale dlhé vlasy u chlapa sú niečo iné ako u ženy. Chlap má dlhé vlasy po plecia a žena do polovice chrbta.” A keď príde chlap s vlasmi do polovice chrbta? "Taký ešte neprišiel.” No dobre, majú teda ženy iné vlasy ako chlapi? Neúnavne sa pýtame ďalej a dostávame odpoveď v podobe krásneho začervenaného úsmevu.
Začali sme hovoriť o tom, že v Dánsku Komisia pre rovné príležitosti označila odlišné ceny pre mužské a dámske strihy za nelegálne po tom, čo uznala sťažnosť jednej zákazníčky a uložila kaderníctvu pokutu 2500 dánskych korún (asi 335 eur). Niektoré kaderníčky začnú prikyvovať, že na tom možno niečo bude. A potom to jedna z nich zaklincuje. "Ale keď vám mužom tak prekáža, že platíte menej, môžete nám nechať väčší tringelt!”