Veľkonočná mágia: Čo je Zelený štvrtok či Biela sobota?

Na Zelený štvrtok

Zelený štvrtok zväzuje zvony – utíchnu od tohto dňa až do Veľkonočnej nedele. Namiesto zvonov však po dedinách bolo počuť rapkáče a klopačky, ktoré ohlasovali príchod sviatkov a podľa starých zvykov odháňali zlé sily.

Počas troch dní, keď boli zvony zviazané, sa vyžívala mágia podobnosti – ľudia sadili hrach, mak a bôb, aby sa tiež dobre „zviazali“, aby dobre rástli.

Na Zelený štvrtok bola strava pôstna a zelená – špenát s vajcom alebo šťaveľ, žihľava či púpava. Veriaci si v tento deň pripomínajú Ježišovu poslednú večeru a Judášovu zradu. Preto napr. gazdiné na Záhorí piekli jidášky, drobné pečivo v tvare postavičiek, pomazané medom ako falošný Judášov bozk.

Po všetky sviatočné dni ľudia pripisovali magickú moc vode, preto sa v nej zavčas rána umývali, aby zmyli všetky choroby a ochránili sa pred zlými čarami. Verilo sa, že voda má zázračné účinky aj na statok. Magický obrad umývania sa spájal s vrúcnou prosbou, modlitbou.

Keď sa dievča umývalo v tečúcej vode, odriekalo: „Vodička čistá, požehnaná mocou, požehnaná darom, požehnaná darom nášho Pána Ježiša Krista.“

Magickú moc ľudia pripisovali aj stromom, najmä vŕbe. Preto si brali domov bahniatka, aby dom ochránili pred nešťastím. Posvätené bahniatka sa odkladali až do nasledujúcej Veľkej noci, keď sa o rok obradne spálili.

Dievčatá sa chodili na Zelený štvrtok skoro ráno česať pod vŕbu a odriekali:
„Vŕba, vŕba, daj mi vlasy za dva pásy.“
„Vŕba, vŕba, daj mi muža, červeného ako ruža a pekného ako kvet, nech mi ho závidí celý svet.“

Veľký piatok

Veľký piatok sa spája podľa kresťanskej tradície so smrťou Ježiša Krista a bol to prikázaný sviatok. Pre veriacich platí v tento deň prísny pôst na znak pokánia, v minulosti to bolo iba jedno jedlo za deň, niekedy len chlieb a voda. Napr. v okolí Nitry sa jedla tzv. drvená polievka, vývar zo sušených hrušiek, bez zápražky.   Tomuto dňu sa pripisovala veľká magická moc. Rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, čo sa považovalo za ochranu pred kožnými chorobami, dievky tak mali mať hladkú tvár, sviežosť a krásu po celý rok. Pri obradnom umývaní odriekali modlitbu:
„Teč, vodička čistá, od Pána Krista, ty omývaš drevo a kamene, umy aj mňa, hriešne stvorenie.“

V tento deň bolo dobré ostrihať sa, vlasy potom vraj celý rok budú rýchlo rásť.

Veľký piatok bol tiež vhodný na štepenie stromčekov, inak platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli, nesmela sa „hýbať zem“, inak sa privolá neúroda.   Nič sa nepožičiavalo, aby sa požičaná vec nestala škodiacim nástrojom v rukách bosorky.   V noci na Veľký piatok sa otvára zem, aby vydala svoje poklady statočnému a smelému človeku čistého srdca.

Biela sobota

Biela sobota prináša svetlo – vzkriesenie. Kresťanský obrad po západe slnka sa začína zapálením a posvätením ohňa (pálenie Judáša), Ráno a predpoludnie sa využívali na domáce práce, chlapci dokončovali korbáče a dievčatá kraslice. Mäso sa mohlo jesť až po návrate zo slávnosti Vzkriesenia.

  Na stole nesmeli chýbať vajíčka – symbol nového života a plodnosti. Vajíčko gazda rozdelil medzi všetkých, aby rodina ostala súdržná.   Jedli sa klobásky, údené mäso, huspenina, chlieb a koláče, podľa regiónu sliepka, hus, jahňacina, kozľacina Piekol sa baránok z cesta.

Veľkonočná nedeľa

Pre kresťanov je to najväčší sviatok v roku – zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ústredným bodom Veľkonočnej nedele je slávnostná „veľká“ svätá omša.   Gazdiné prinášali do kostola na posvätenie chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína či pálenky. Posvätenému jedlu sa pripisovali magické vlastnosti, preto sa z neho dávalo aj dobytku, aby sa mu dobre darilo.  

Obed bol sýty, zvyčajne slepačia polievka a pečené bravčové mäso. Špeciálne jedlo z vajec, údeného mäsa, klobásy, žemlí či strúhanky sa líšilo podľa regiónov (vajcová baba, polnona, syrek, hrudka, baránek a pod.).Koláče z kysnutého cesta, často zapletané, mali takisto svoje krajové názvy (calta, paska, mrváne).

Veľkonočný pondelok

Na Veľkonočný pondelok chlapci chodili šibať a polievať dievčatá. Na západnom Slovensku sa šibalo bez oblievačky, na východnom Slovensku naopak a v strede Slovenska sa oba zvyky spojili.   Chlapci chodil v skupinách a okrem svojich korbáčov niesli aj jeden veľký, spoločný, na ten im dievčatá uväzovali stužky.   Ak mal mládenec s dievčinou vážnu známosť, prišiel sám. Rodiny, kde mali dievky na vydaj, dávali šibačom aj peniaze, aby mali za čo večer zorganizovať zábavu. Dievčatá mali na zábavu vstup zadarmo.