"Keď som chcel vyliezť na strom, chytil som sa konára a zosypali sa na mňa sadze. Keď som sa prechádzal po tráve, zanechával som zelené pruhy. Už ako dieťa som vnímal, že niečo nie je v poriadku,” spomína Vladimír Burda. Vyrastal v Ostrave. A rodičia mu na zvedavé otázky odpovedali rovnako: Bohužiaľ. Máme tu ťažký priemysel a nič sa nedá robiť.
Prišiel rok 1989 a s ním aj obrovská nádej na ekologické opatrenia. O pár rokov neskôr si pán Burda založil rodinu, manželka prišla do Ostravy do časti Radvanice a Bartovice z mesta Frýdek-Místek. "Do troch rokov sa jej zhoršilo zdravie. Bola často chorá, trápili ju priedušky. A začali sa objavovať problémy s imunitou. Už sme mali dve malé deti a ja som dovtedy veril, že budú vyrastať v ovzduší, ktoré spĺňa všetky normy. Ale začali sme tušiť, že to tak nebude.” V Ostrave sa všeobecne tvrdilo, že situácia s ovzduším sa dramaticky zlepšila od pádu komunizmu. Úrady však nerobili podrobné merania. Až v roku 2003 sa podarilo pánovi Burdovi presadiť (už s podporou početného občianskeho združenia Vzduch) prvé meranie v Radvaniciach. Najprv pri škôlke, ale tá bola mimo dymového závoja hutného závodu ArcelorMittal a hodnoty neboli také zlé. Druhé meranie urobili v ulici Nad obcí. Bol to šok. "Zistilo sa, že máme najhoršie ovzdušie v republike. Dokonca jedno z najhorších ovzduší v Európe, ktoré je porovnateľné so znečistením v Pekingu!” Problémom bola prašnosť a vysoká koncentrácia benzo(a)pyrénu a arzénu.
Posledná možnosť
Nasledovali demonštrácie. Petície. Občianski aktivisti oslovovali politikov pred voľbami. Tí začali zvaľovať vinu na susedné Poľsko. No ostravské fabriky sa v každom prípade pustili do opatrení. Arzénu ubudlo. Filtre zadržiavajú veľké množstvo prachu. Mesto Ostrava pripravuje ambiciózny projekt zeleného prstenca. Vysadí 7-tisíc stromov a 20-tisíc kríkov.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Lenže pri detailnejšom pohľade sa podľa Burdu situácia aj tak výrazne nezlepšuje. Ide napríklad o veľkosť prachových čiastočiek. "Porovnanie s 80. rokmi vyzerá skvelo. Filtre skutočne zachytávajú množstvo prachu. Lenže hrubého. Nebezpečenstvom zostáva jemný prach. Zatiaľ čo hrubý prach sa človeku zachytáva v nose, ten najjemnejší sa dostáva do krvného riečiska.” Naostatok, v Ostrave sú naďalej výrazne prekračované limity rakovinotvorného uhľovodíka benzo(a)pyrénu. Ročný limit bol v Českej republike stanovený na 1 nanogram na kubický meter. Už po prekročení tohto limitu podľa epidemiológa Radima Šráma z Ústavu experimentálnej medicíny AV ČR dochádza ku genetickým zmenám pri vývoji ľudského plodu. V roku 2011 Ostrava prekročila limit desaťnásobne.
Aj pán Burda už prekročil isté hranice. "Vyčerpali sme všetky občianske možnosti. Preto tá žaloba. Sme ohrození 10-krát viac rakovinou ako kdekoľvek inde. Máme právo na to, aby sme neboli ohrozovaní na živote a zdraví. Veď je to základné ľudské právo.” Ide mu najmä o to, aby súd prinútil štát urobiť razantnejšie opatrenia na dodržiavanie emisných limitov. Čo tak zrušiť v Ostrave ťažký priemysel?
Málo znečistenia, alebo málo práce?
Absurdná otázka, ktorá je však spätá s reálnymi obavami. "Politici sa domnievajú, že ak by tu skončil ťažký priemysel, nastal by veľký problém so zamestnanosťou. Ja si myslím, že to tak nie je. Ak by tu ťažký priemysel nebol, prestali by z nášho mesta utekať ľudia, ktorí majú potenciál zamestnať ďalších ľudí. Ostrava má z českých miest najmenej podnikateľov na počet obyvateľov.” Príkladom by mohol byť americký Pittsburgh, kedysi prezývaný Smoke City. Dnes na mieste mamutích oceliarní vyrastajú technologické huby. Silicon Valley má v Pittsburghu silného konkurenta.
Burda nie je jediný. Podľa advokáta Pavla Černého zo spoločnosti Frank Bold Advokáti pribudne čoskoro 4 až 5 podobných žalôb. Ľudia budú žiadať odškodné približne 37-tisíc eur. "Dôvodom je dlhodobý protiprávny stav nadlimitného znečistenia ovzdušia. Štát v rozpore s požiadavkami EÚ a vlastných zákonov nevydal právne záväzné dokumenty s opatreniami, ktoré by znížili znečistenie aspoň na úroveň limitov.”
Precedensom je rozsudok v prípade Janecek verzus Slobodný štát Bavorsko (prípad C-237/07), keď Súdny dvor EÚ potvrdil, že ľudia majú právo domáhať sa vydania takýchto záväzných dokumentov. Dokonca vlani v júni Najvyšší správny súd Českej republiky skonštatoval, že existujúci stav je nezákonný.
„Žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy je dosiaľ nevyskúšaný krok, vedený jednoduchou úvahou. Pokiaľ štát preukázateľne koná protiprávne a v dôsledku toho sú ľudia poškodzovaní a ohrozovaní znečistením, tak by mal štát ľuďom nahradiť ujmu,“ dodáva Černý. Žalobe čelí české ministerstvo životného prostredia. To presviedča, že v lokalite Radvanice sa kvalita ovzdušia celkovo zlepšuje. No zároveň priznáva, že niektoré limity sú stále prekračované. "MŽP odmieta, že by lokálne prekračovanie emisných limitov pre niektoré znečisťujúce látky malo akúkoľvek súvislosť s údajným nesprávnym úradným postupom ministerstva,” uvádza hovorkyňa Dominika Pospíšilová. Do skončenia prípadu sa bližšie vyjadrovať nechcú.
Tichý zabijak
Prečo tak podrobne rozvádzame prípad Ostravčana? Pretože na Slovensku trpia ľudia rovnako a ani o tom netušia. Takmer každý si spája znečistenie ovzdušia s jediným ochorením – rakovinou pľúc.
"Najväčší problém však predstavujú ochorenia srdca a ciev, ktoré vedú k predčasnej smrti na infarkt alebo mozgovú mŕtvicu. Tieto účinky sú veľmi dôkladne doložené desiatkami a desiatkami štúdií z niekoľkých kontinentov,” upozorňuje Miroslav Šuta, český lekár a expert v oblasti vplyvu životného prostredia na zdravie.
Podľa neho pribúdajú štúdie, ktoré spájajú znečistené ovzdušie s výskytom alergií a astmy. Vedci študujú možný vplyv škodlivých látok na cukrovku, autizmus, Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu. Hlavným nebezpečenstvom v celej Európe je prach. Už krátkodobé vdychovanie prachu zvyšuje počet zápalových ochorení pľúc, vedie k zvýšeniu počtu hospitalizácií. Dlhodobé pôsobenie prachu zvyšuje výskyt chronického obštrukčného ochorenia pľúc, skracuje život. "Čím je prach jemnejší, tým hlbšie vniká do tela.”
Znečistenie jemným prachom je podľa výsledkov meraní Slovenského hydrometeorologického ústavu najhoršie v Jelšave, Krompachoch, Prievidzi, Ružomberku či Žiline. V rokoch 2012 a 2013 ani jediná meracia stanica na Slovensku nesplnila hodnotu, ktorú odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzduch ničivejší ako autá
Odborníci vedia spočítať, koľko ľudí v krajine zomrie predčasne kvôli znečistenému ovzdušiu. Podľa Európskej agentúry pre životné prostredie je to na Slovensku každý rok vyše 5-tisíc ľudí. To je 18-krát viac, ako zahynulo vlani na Slovensku pri dopravných nehodách (274). Na bezpečnosť v premávke pritom kladie spoločnosť veľký dôraz. Prehodnocujú sa pokuty, analyzujú sa príčiny úmrtí. Investície sú značné.
Hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká uvádza, že vlani bola celková investícia do vyššej bezpečnosti a nižšej nehodovosti (a pochopiteľne aj do lepšej priepustnosti) diaľnic, rýchlostných ciest a ciest 1. triedy vyše 161 miliónov eur, vrátane modernizácie 23 najkritickejších úsekov ciest. V najbližších dvoch rokoch investujeme približne 70 miliónov. Ďalšie milióny eur vkladajú do ciest nižších tried samosprávne kraje.
Koľko Slovensko investovalo do znižovania znečisťovania ovzdušia? To je náročné vyčísliť, pretože každá samospráva si robí vlastné opatrenia. A ako je v doprave ťažké oddeliť bezpečnosť od plynulosti, aj tu sú projekty komplexné.
Kvôli príkladu sme oslovili Košice a hlavné mesto. Košice na znižovanie prašnosti vlani minuli približne 700-tisíc eur. Hovorkyňa bratislavského magistrátu Ivana Skokanová vyratúva opatrenia ako modernizácia električkových tratí, obmena vozového parku, výmena starej zelene za novú. Bratislava v mesiacoch jún a júl 2015 minula vyše 6,5 milióna litrov vody na ochladenie ciest a zároveň aj na zníženie prašnosti. Výdavky sú v rozpočtoch jednotlivých oddelení, preto nám nemohla povedať presné číslo. Uviedla, že financie z európskych projektov a zahraničných zdrojov, ktoré sú určené na zlepšovanie kvality celého životného prostredia, sa hýbu rádovo v desiatkach miliónov eur.
Zaujímavejšie je však skôr vyčíslenie škôd. Svetová zdravotnícka organizácia vlani spočítala škody spôsobené predčasnými úmrtiami obyvateľov v dôsledku znečisteného vzduchu. "V prípade Slovenska došla WHO k sume vyše 10 miliárd dolárov, teda viac ako 7 percent hrubého domáceho produktu! V Česku je to takisto 7 percent, ale v Dánsku sú to necelé 3 percentá a vo Švédsku dokonca menej ako 1 percento. Naopak, v Bulharsku neuveriteľných 29 percent,” vymenúva lekár Šuta. Bulharsko je podľa Správy o kvalite ovzdušia v Európe, ktorú vydala Európska komisia v roku 2014, najhoršie z celej EÚ z hľadiska prašnosti ovzdušia. Nasleduje Poľsko. A po ňom Slovensko.
Veľkí a malí znečisťovatelia
Ružomberčan Milan Tománek býva hneď vedľa celulózky Mondi SCP. Celý život má alergie. Jeho rovesníci sú na tom podobne. Ale uvidel "to” na vlastné oči až po tridsiatke, keď ho dcéra nahovorila na lyžovanie. Vybral sa na Malinô Brdo a pozrel sa dole do Liptovskej kotliny. Celý Ružomberok bol zahalený do tmavého závoja. Zarazilo ho to. A vždy ho tak trochu prekvapí každý nádych v čistejšom prostredí, napríklad v Tatrách.
Podľa najnovšej štúdie je až 90 percent obyvateľov nespokojných s kvalitou ovzdušia. A 70 percent v dotazníkoch bez zaváhania uviedlo, kto je na vine. Priemysel. Analýza však hovorí niečo iné. Poukazuje prekvapujúco na kozuby, kachle a kotly v domácnostiach.
"Najväčším zdrojom znečisťovania ovzdušia prachom sú lokálne kúreniská. Doprava sa podieľa 12 percentami. Podiel priemyslu je ešte menší, do 10 percent,” zdôrazňuje Jiří Bílek zo spoločnosti ENVItech Bohemia, ktorá štúdiu vypracovala. Je to jednoduchá matematika. Štyri zastarané vyhrievacie kotly vyprodukujú ročne jednu tonu prachu. V prípade modernejších zariadení 3. alebo 4. emisnej triedy by na vyprodukovanie rovnakého množstva prachu bolo potrebných už niekoľko desiatok kotlov. Pri 5. emisnej triede ide o stovky kotlov.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Závod Mondi SCP sa nachádza na východnom konci Ružomberka a tak podľa experta dym vanie väčšinou von z mesta. "V prípade zlých rozptylových podmienok však môže dôjsť k extrému a vlečka z komína sa dostane do mesta. Počasiu nerozkážeme a určite bude dochádzať k podobným situáciám aj v budúcnosti,” dodáva Bílek. Závod Mondi SCP investuje stovky miliónov eur do modernizácie a ekologizácie výroby, prispieva mestu do kapitoly životného prostredia. "Obyvatelia Ružomberka sú veľmi nespokojní s kvalitou ovzdušia, sú presvedčení, že zodpovedný je hlavne priemysel. Sú nespokojní s aktivitou poslancov. Zároveň odmietajú niesť zodpovednosť za vlastný príspevok k znečisťovaniu ovzdušia a nehodlajú osobne vstupovať do komunikácie s úradmi. Výsledky štúdie naznačujú, že je potrebné výrazne zvýšiť prácu s verejnosťou,” mieni Dušan Mataj, vedúci kancelárie primátora Ružomberka.
Smiešne lacný bicykel
Ružomberok začne vzdelávať svojich obyvateľov o ekológii vykurovania. Chce zvyšovať povedomie ľudí o vlastnej zodpovednosti. A odpočítava čas do dokončenia diaľničného obchvatu. Dobudovanie obchvatov merateľne znížilo koncentráciu prachu v Banskej Bystrici, Trnave a Žiari nad Hronom, informuje Juraj Rybanský z ministerstva životného prostredia. Zdôrazňuje však, že treba vytvárať tiež podmienky na to, aby ľudia mohli využívať aj inú ako automobilovú dopravu. Expert Kåre Press-Kristensen z dánskej Ekologickej rady (Danish Ecological Council) hovorí, že Slovákom sa jednoznačne oplatí investovať do bicyklov. Do oblasti, ktorá sa ľuďom na Slovensku stále zdá úsmevná alebo skôr oddychová.
Odborník meral kvalitu ovzdušia v rôznych mestách Európy a v Bratislave ho vlani v lete prekvapilo, ako málo tu jazdí bicyklov. Poslal nám tabuľku, podľa ktorej možno porovnať Kodaň s hlavným mestom Slovenska. "Ak by sme v Kodani mali rovnako nízke percento bicyklov ako v Bratislave, tak by sa na najrušnejšej ulici (Bulvár H. C. Andersena) zvýšilo znečistenie prachovými časticami PM10 o 16 percent a v prípade emisií NO2 o 22 percent. V Bratislave by sa preto kvalita ovzdušia výrazne zlepšila, ak by mala viac cyklodopravy.”
Cyklisti sú podľa neho zdravší a produktívnejší v práci. A sú aj lacnejší. "Európska komisia vypracovala viacero štúdií, ktoré poukazujú na to, že je 20– až 50-krát lacnejšie znižovať znečistenie ovzdušia, ako platiť škody na zdraví, ktoré znečistenie spôsobuje. Inými slovami, každý jeden milión eur, ktorý investujeme do čistejšieho vzduchu, zarobí spoločnosti ďalších 20 až 50 miliónov,” presviedča expert.
Smog však neničí len zdravie, ale aj majetok. Vedci najnovšie preverujú spojitosť čínskeho smogu s ničivými zrážkami a povodňami, ktoré si v roku 2013 vyžiadali 200 obetí. Častice podľa magazínu Popular Science síce nespôsobujú búrky, ale môžu mať vplyv na to, kde sa tvoria.
Najčistejší vzduch v Európe
Zhovárame sa s predsedom občianskeho združenia CEPTA Danielom Lešinským a konečne dýchame čistejší vzduch. Zvolenský.
Za čistý vzduch v obci na Slovensku možno považovať taký, v ktorom je koncentrácia veľmi jemných prachových častíc pod hodnotou 3 000 častíc na štvorcový centimeter. Taký namerali experti z európskeho projektu Clean Air minulé leto okrem Zvolena aj na Kolibe v Bratislave. V Košiciach to bolo takmer 7 000 častíc. Vo Vysokých Tatrách je to priemerne pod 1 500. Nuž a na Lomnickom štíte to bolo iba 955, čo je najnižšia dosiaľ nameraná hodnota v celej Európskej únii!
To je skvelá správa. Máme potenciál. No pri pohľade na konkrétne opatrenia v boji so znečisteným ovzduším radosť ekológov vyprchá. "Slovensko nemá šancu obhájiť sa pred Európskou komisiou, ktorá nariadila prijať bezodkladné a účinné opatrenia. Také Slovensko od roku 2010 neprijalo a teraz nám za to hrozia sankcie od Európskej komisie,” varuje Lešinský. Aj od občanov. "Máme spracovanú právnu analýzu, na základe ktorej vieme žalovať slovenský štát za neprijatie účinných opatrení na ochranu ovzdušia. Ešte čakáme, či nastanú systémové zmeny po voľbách.”
Hovorca envirorezortu Juraj Rybanský namieta. "Slovenská republika dlhoročne prijíma a vykonáva rad opatrení na zníženie emisií znečisťujúcich látok. Mnohé vykonané aj plánované opatrenia sú zverejnené v programoch na zlepšenie kvality ovzdušia, ktoré spracovávajú okresné úrady.” Odborníci zo združenia CEPTA však tieto programy spochybňujú. "Pozreli sme si tie programy, no sú postavené na vode. A na dobrovoľných opatreniach, určite nie účinných a bezodkladne vykonaných. Subjekty ich môžu, ale aj nemusia prijímať.”
Dym. Vec verejná
Na Slovensku sa dosiaľ nerobila precízna štúdia, ktorá by presne určila kvalitu a kvantitu znečistenia podľa jednotlivých zdrojov, a to, aké lokality ovplyvňuje. Slovensko nemá ani aktuálne dáta, pretože pred uplynulou zimou nefungovala väčšina prachomerov. Slovenský hydrometeorologický ústav tvrdí, že je to preto, lebo sa všetky modernizovali a bolo potrebné stihnúť termín vyčerpania eurofondov. Podľa ekológov však nie je prípustné, aby sa menili všetky stanice naraz a Slovensko malo taký veľký výpadok údajov. Navyše práve v čase vrcholiacej smogovej sezóny.
Po druhé, väčšina financií z verejných aj európskych zdrojov na ochranu ovzdušia sa v opatreniach nasmerovala do priemyslu. Pozitívne je, že tieto opatrenia sa podľa ekológov celkom určite prejavia v čistejšom vzduchu. A bude to skok. Podľa envirorezortu sú stále oblasti, kde je práve priemysel hlavným prispievateľom k znečisťovaniu ovzdušia oxidmi síry a tuhými látkami.
Chybou je však paradoxne to, že štát tieto opatrenia priemyslu vôbec zaplatil z verejných zdrojov. "Pravidlá EÚ jasne hovoria, že platí znečisťovateľ, nie štát. To si musí priemysel riešiť sám cez dlhodobé úvery,” dopĺňa Lešinský. Verejné prostriedky a eurofondy tak budú chýbať napríklad na to, aby sa v mestách konečne vybudovali efektívne nízkoemisné zóny, infraštruktúra pre cyklistov. "Alebo do riešenia lokálnych kúrenísk, ktoré budú čoraz väčším problémom.” Priemysel sa "ekologizuje”. Znečistenie z dopravy bude prirodzene klesať, pretože ľudia postupne vymieňajú autá za modernejšie a ekologickejšie. No hrozbou zostanú piecky a kotly v príbytkoch.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Slováci môžu už dnes využiť štátnu podporu na nákup nového modernejšieho kotla na biomasu. Zvláštnosťou však je, že pri tejto vlne dotácií štát stanovil pre nové kotly omnoho miernejšie limity, ako sú limity v smerniciach EÚ. Nič teda nezaväzuje ľudí, aby si kupovali čoraz čistejšie zariadenia. Navyše, nikto dnes nemôže v domácnostiach skontrolovať, či ich piecka znečisťuje okolie. "Nie je dôležité len to, v čom kúrite, ale aj ako a čím kúrite. Pri pohľade na to, čo všetko ľudia na dedinách spaľujú, situácia nie je dobrá! No momentálne nemáme žiadnu legislatívu, ktorá by nám umožňovala vstúpiť do domu a skontrolovať spaľovacie zariadenie, prípadne poučiť o správnom používaní,” naznačuje Lešinský. Ekológovia sa preto plánujú spojiť s kominármi.
Niektoré škandinávske krajiny zaviedli na kontrolu stery z komína. "Nad pieckou pred čistením otvoríte komín a zoberiete ster na analýzy. V ňom sa zachová viacmesačná história toho, čo človek spaľoval. Ak sa nájde niečo škodlivé, čo do pece nepatrí, nasleduje vysoká pokuta. Dym, ktorý vychádza z komína, vstupuje do verejného priestoru, a preto musí podliehať prísnej kontrole. Podobne ako platia nekompromisné pravidlá v doprave. Inak trpia susedia aj prostredie,” uzatvára environmentalista.