Reuters: Je Európska únia strateným rajom?

Európska únia niekoľko rokov úspešne odrážala strely alebo sa im vyhýbala, ale teraz, keď Británia v referende rozhodla, že si želá opustiť prosperujúci kontinentálny spolok, dostala priamy zásah. Táto rana sa podľa agentúry Reuters bude sceľovať ešte niekoľko rokov - dlhé vyjednávania výstupných podmienok budú Eú ďalej vyčerpávať a pripravovať ju o silu potrebnú na úspešnú rekonvalescenciu. Únia tak bude voči iným útokom ešte zraniteľnejšia, píše komentátor agentúry Reuters Paul Taylor.

04.08.2016 07:00
brexit Foto:
Európskej únii brexit uštedril silný úder.
debata (33)

Brexit je najviditeľnejším prejavom širšieho úpadku ideálu európskej integrácie, hoci Británia vždy bola tým najmenej nadšeným členom. Európska únia, ktorú už bývalý britský člen Európskej komisie Chris Patten raz označil za „krásny experiment, spočívajúci v ťahaniciach o rybie kvóty“, vyšla z módy tak ako dvojradové sako.

Čelní predstavitelia štátov sa väčšinou vyhýbajú iným vyjadreniam o Európe než zaužívaným frázam. Až americký prezident Barack Obama Európanom pripomenul, akú ďalekú cestu prešla EÚ od druhej svetovej vojny a čo všetko môže stratiť. „(EÚ je) jedným z najväčších politických a ekonomických úspechov modernej histórie. Spojená Európa, kedysi púhy sen niekoľkých ľudí, ostáva nádejou pre mnohých a nutnosťou pre nás všetkých,“ vyhlásil Obama pri svojej aprílovej návšteve v nemeckom Hannoveri.

Dnešní Európania však vnímajú mier a otvorený obchodný priestor a hranice ako samozrejmosť a naopak, sťažujú sa na byrokraciu, imigráciu, stratu národnej identity a na politikov, ktorí necítia potrebu svojím občanom vysvetľovať podstatu a zámer svojich činov.

Kríza identity EÚ

Medzi prejavy odporu voči zdieľaniu spoločnej suverenity patrí, okrem iných, aj rastúca popularita populistických euroskeptických politických strán vo väčšine krajín EÚ. Taktiež zahŕňa neschopnosť zakladajúcich krajín Nemecka a Francúzska dohodnúť sa na spôsoboch, ako posilniť jednotnú menu používanú 19 štátmi, ktorá je ústredným bodom európskeho projektu.

Britský problém je len jednou z niekoľkých kríz, ktoré ohrozujú prežitie a úspech Európskej únie. „Zlé jazyky by mohli tvrdiť, že EÚ vyzerá ako nemotorná ríša so slabým stredom, starnúcim obyvateľstvom a napoly spiacou ekonomikou, ktorej deravé hranice vytvárajú vnútorný rozklad a veľa problémov,“ tvrdí Lukas Tsukalis, ktorý prednáša európsku integráciu na univerzite v Aténách. Vo svojej novej knihe Na obranu Európy uvádza, že EÚ je obeťou svojho vlastného úspechu.

Eurozóna od roku 2010 prekonáva bolestivú dlhovú krízu a nedokáže vytvoriť plne udržateľnú peňažnú úniu. Väčšina ekonomickej literatúry tvrdí, že na to je potrebný spoločný rozpočet a určitý spoločný nástroj na udržanie bezpečného dlhu. Nemecko je proti obom týmto opatreniam. Grécko sa minulý rok odchodu z EÚ tesne vyhlo, ale hlavný problém Atén so zadĺžením ostáva nevyriešený. Ekonomiky krajín eurozóny sú stále veľmi rozdielne a juh EU sužuje nezamestnanosť a chudoba.

Objaviť sa môže ďalšie problémy

Populisti, ktorí využívajú nepriateľský postoj voči globalizácii a imigrácii, by mohli EÚ uštedriť ďalšiu ranu v opakovaných jesenných prezidentských voľbách v Rakúsku a v maďarskom referende o prisťahovaleckých kvótach. Tie isté sily by mohli na jeseň zosadiť taliansku vládu v ústavnom referende a holandskú v parlamentných voľbách na začiatku budúceho roka.

EÚ síce zatiaľ zastavila príliv utečencov a prisťahovalcov, avšak tých prichádzajúcich sa jej nepodarilo rovnomerne rozmiestniť. Nepríjemná je aj závislosť od Turecka, ktoré je akýmsi európskym vrátnikom, pretože jeho prezident Recep Tayyip Erdogan po nevydarenom pokuse o prevrat 15. júla ostro útočí na svojich oponentov, médiá, súdnictvo či bežných občanov. Islamistické útoky vo Francúzsku, Belgicku a Nemecku, ktoré zavŕšili prisťahovaleckú vlnu, oslabujú vieru občanov vo vlastnú bezpečnosť. „Ako dlho dokáže strach udržať Európanov pohromade?“ pýta sa Tsukalis.

Je možné, že sa Európa dostáva na hranicu toho, čo britský diplomat Robert Cooper nazýva „postmoderným štátom“. V štúdii z roku 2002 popísal Európu ako najrozvinutejší politický útvar, ktorý nezdôrazňuje suverenitu a oddeľovanie vnútorných a zahraničných záležitostí. „EÚ (…) je systém umožňujúci vzájomné zasahovanie do vnútorných záležitostí až po pivo a párky,“ uviedol. Tento model ostáva vzorom pre mnohých štátnikov a magnátov po celom svete. Skupiny krajín v Ázii, Afrike a Južnej Amerike sa pokúšajú napodobňovať spôsob integrácie v štýle EÚ napriek tomu, že Aziati ešte stále ostávajú verní národnej suverenite. Na domácej pôde však postmoderná Európa čelí problémom obrovských rozmerov.

Zmení sa formát EÚ?

Hlavnou bezprostrednou reakciou na výsledky britského referenda bolo volanie po obmedzení Európskej komisie – neobľúbeného „čestného sprostredkovateľa“ vo vnútri uniového systému, odstavenie Európskeho parlamentu a zvýšenie právomocí štátnych vlád a zákonodarcov. Francúzsko, Taliansko a Belgicko, túžiace po návrate menšej a lepšie zvládnuteľnej Európy, by radi videli hlbšiu integráciu eurozóny alebo podobne zmýšľajúcich skupín krajín. Naopak, premiéri krajín V4 – Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska – varovali na mimoriadnom summite, že „jedným z najhorších záverov, ktoré môžu členské štáty z brexitu vyvodiť, je rozdeliť EÚ do menších spolkov“.

V tejto situácii síce existujú aj svetlé miesta, môže však ísť len o krátky, bezvýznamný záblesk. Prieskum v šiestich najväčších krajinách únie, uskutočnený tesne po britskom referende 23. júla, ukázal, že verejná podpora EÚ je najvyššia za niekoľko posledných rokov. „Keď si ľudia uvedomia skutočné dôsledky odchodu z EÚ, európsky projekt získava novú podporu,“ hovorí François Kraus z francúzskeho Inštitútu verejnej mienky, ktorý tento výskum uskutočnil.

To je možno pravda, avšak nemusí to znamenať, že európske vlády alebo ich voliči nevyhnutne chcú udržiavať hoci len súčasnú úroveň integrácie, nehovoria o hlbšej menovej únii. Tento prieskum tak môže skôr odrážať uvedomenie si európskeho Strateného raja. Ako spieva Joni Mitchellová: „Nie je to predsa vždy tak, že nevieš, čo máš, kým o to neprídeš?“

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #kríza #EÚ #Brexit