Ako svet prichádza o farby

Králi strácajú purpur. V tomto roku vyhynul v Stredozemnom mori mäkkýš stramonita haemastoma, z ktorého Féničania vyrábali šarlát, žiarivú neblednúcu farbu nesmiernej ceny. Mizne aj polárna biela. Na oboch póloch našej planéty je extrémne málo plávajúceho ľadu. Vedci predpokladajú, že listy stromov budú tvoriť menej žltého a červeného pigmentu, základných prísad jesennej inšpirácie. Príčina? Klimatická zmena.

14.12.2016 07:00
sad janka krala, bratislava, petrzalka, park,... Foto: ,
Stratí jeseň svoje farebné čaro?
debata (1)

Biela sa stráca asi najvýraznejšie zo všetkých farieb. Na severnom aj južnom póle Zeme je tento rok mimoriadne málo plávajúceho ľadu. Podľa zistení amerického Národného dátového centra pre sneh a ľad je súčasná rozloha plávajúceho ľadu v Arktíde a Antarktíde asi o 2 milióny štvorcových kilometrov menšia ako posledné rekordy. To je akoby sme vygumovali z glóbusu polovicu plochy, ktorú zaberá 28 štátov Európskej únie.

Farba polárnych čiapok má kritický význam. Musia zostať biele, iba tak dokážu odrážať slnečné svetlo späť do vesmíru a udržiavať póly chladné. No ľad sa topí, polárne oblasti pohlcuje tmavomodrá oceánska farba a tá teplo neodráža, ale absorbuje. Prostredie sa otepľuje. Ešte viac sa tak ohrievajú a topia prastaré pevninské ľadovce v Grónsku a stúpa hladina oceánov. Na niektorých miestach Arktídy bolo v novembri o 20 stupňov teplejšie, ako je dlhodobý priemer. Iba mínus 5 stupňov!

Problémy bielych medveďov a Inuitov, ktorí v roztopenom morskom ľade nedokážu loviť, a o ktorých nám osobne rozprával zástupca pôvodného obyvateľstva Arktídy pri OSN Angaangaq Angakkorsuaq, sú od Slovenska vzdialené vyše 4-tisíc kilometrov. Príbehy klimatických utečencov z Kiribati, ktorí pre stúpajúcu hladinu Tichého oceánu musia opúšťať zaplavované domovské atoly, sú od Slovákov viac ako 15-tisíc kilometrov ďaleko. Lenže, čo ak nám tieto udalosti v skutočnosti dýchajú na krk?

"Teplotné podmienky v Arktíde majú vplyv na počasie hlavne na severnej hemisfére. To, čo v súčasnosti v Arktíde pozorujeme, sa určite odrazí aj na počasí na Slovensku, najmä pokiaľ ide o zvýraznenie rôznych extrémov v počasí,” zdôrazňuje klimatológ Pavel Matejovič. Rapídny úbytok plávajúceho ľadu a nezvyčajne mierne novembrové teploty v Arktíde však naznačujú ešte jednu závažnú vec. Zmena klímy prebieha oveľa rýchlejšie a dramatickejšie, ako mnohí vedci predpokladali. "Globálne otepľovanie vlani zvýraznil aj fenomén El Niňo, no podstatný vplyv na všeobecný rast teploty vzduchu na zemi má nadmerné spaľovanie fosílnych palív, pri ktorom sa uvoľňuje oxid uhličitý,” dodáva klimatológ. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie bude rok 2016 globálne najteplejším rokom v histórii meteorologických pozorovaní. Predtým to bol rok 2015. Ten zas prekonal rekordný rok 2014. Niektoré modely naznačujú, že v roku 2030 bude Arktída úplne bez ľadu. Ľudstvo je stále bez zábran. Rusi napríklad už začali budovať na odľahlých ostrovoch vojenské letiská. V polárnych oblastiach sa chystajú ťažiť ropu a zemný plyn. V roku 2014 vztýčili na severnom póle pravoslávny kríž.

Na oboch póloch je rekordne málo ľadu. Foto: FLICKR.COM/NASA
severný pól, Na oboch póloch je rekordne málo ľadu.

Červená karta

Maliar Jackson Pollock, najväčší abstraktný expresionista 20. storočia, vytvoril v roku 1950 impozantné dielo – Číslo 30, neskôr nazvané Jesenný rytmus. Gigantická vyše päť metrov široká maľba sprostredkúva divákovi energiu stromov krútiacich sa v jesennej víchrici. V úžasnom obraze však chýbajú dve jesenné farby. Žltá a červená.

Čo ak aj jeseň v krajine bude viac abstrakciou ako bohatým farebným zážitkom? Magazín BBC Earth cituje vedcov, podľa ktorých čoraz častejšie suchá a dlhšie obdobia so zamračenou oblohou môžu mať vplyv na znižovanie produkcie pigmentu v listoch stromov. Najmä červene v javoroch.

Toto typické sfarbenie spôsobujú pigmenty antokyaníny. Stromy ich produkujú pravdepodobne preto, aby ochránili listy na konci vegetačného obdobia pred slnečným svetlom. Na jeseň totiž strom sťahuje zvyšné živiny z listov do konárov. Tento transport môže slnečné svetlo ohroziť. Aby strom mohol antokyaníny vyrobiť, potrebuje cukor. Ak je chladné počasie, strom skladuje cukor v listoch. No ak je teplejšie, cukor sa presúva do iných častí rastliny a v listoch chýba. Navyše aj vysoké množstvo hnojív a umelých živín v pôde prispieva k tomu, že stromy si ukladajú menej cukru. "Čokoľvek, čo znižuje úroveň cukru, utlmí aj červené farby,” hovorí expert na fyziológiu rastlín Howard Neufeld.

Globálne otepľovanie má podľa vedcov vplyv aj na oneskorenie času, keď sa stromy začínajú zafarbovať a zhadzovať listy. Výskumov v tejto oblasti je veľmi málo. A vôbec skúmať tento jav je extrémne náročné, pretože, ako pripomína biológ Andrew Richardson z Harvardovej univerzity, stačí silnejšia búrka a všetky listy sú preč. No i tak vedci postrehli, že „farebný príchod” jesene sa posunul o pár dní. Do roku 2100 sa môže oneskoriť až o 20 dní. Je to málo, veľa? A deje sa to vôbec? Vedúci Lesníckej ochranárskej služby Andrej Kunca upozorňuje skôr na tichý boj, ktorý sa odohráva pod korunami "lenivo sa sfarbujúcich“ stromov. Otepľovanie a mierne zimy prospievajú inváznym druhom a novým škodcom z cudziny. V roku 2010 sa v slovenských lesoch objavil drobný asi dvojmilimetrový chrobák. Drvinárik čierny. Slovensko ho predtým vôbec nepoznalo. "Dnes je všade. Stane sa trvalou súčasťou našich lesov a o 20 rokov si nikto ani nespomenie, že to bol invázny druh,” upozorňuje Kunca. Drvinárik pácha v hospodárskych lesoch veľké škody. Cenu dubového dreva dokáže znížiť o polovicu.

Nie, drvinárik na Slovensko nepriletel "vďaka” klimatickej zmene. Podľa Kuncu je pravdepodobné, že sem prišiel skrytý v drevenej palete s nejakým tovarom, ako sem prišla aj veľká časť z dnes už pomerne dlhého asi 100-členného zoznamu inváznych druhov lesných drevín. "No klimatická zmena vytvára vhodné podmienky na to, aby zavlečený organizmus u nás prežil a aby sa rýchlo rozmnožil.”

Klimatická zmena môže spustiť v prírode ďalšie nepredvídané zmeny. Problém môžu mať aj farby jari. Ako naznačuje magazín BBC Earth, kandíky môžu premeškať krátke okno počas skorej jari, keď ich slnečné lúče "vyťahujú” zo zeme, pretože stromy nahadzujú listy skôr ako kedysi a vytvoria tieň. Na Muránskej planine rastie napríklad vzácny a krásne ružovo-fialový kandík psí zub. Iste, niekto môže namietať, že je to len také teoretizovanie…

Najvyššia cena

Vedci už dlhé roky upozorňujú a "teoretizujú”, že klimatická zmena bude mať vážne následky pre pestrosť života. Najnovšie dôkazy sú v Stredozemnom mori. Na východnom pobreží zmizol mäkkýš, jeden z druhov, z ktorého výlučkov sa od staroveku vyrábal purpur pre rúcha cisárov a kráľov – stramonita haemastoma. Jeho ulita je veľká 2 až 12 centimetrov a má do oranžova sfarbený okraj.

Jeho vyhynutie tento rok potvrdil izraelský morský biológ Gil Rilov, ktorého začiatkom decembra citoval britský denník The Guardian. "Počas všetkých prieskumov, ktoré sa vykonali na celom pobreží za posledných sedem rokov, nebol zaznamenaný ani jeden živý jedinec, jedine tri veľmi veľké a staré jedince sa našli v plytkej umelej lagúne pri meste Akko v roku 2010.” Život v plytkých pobrežných vodách, kde tento slimák žil, je podľa biológa mimoriadne citlivý na zmeny teplôt.

Mušle mäkkýšov, ktoré sa využívali pri výrobe... Foto: HANS HILLEWAERT
Mušle mäkkýšov Mušle mäkkýšov, ktoré sa využívali pri výrobe purpuru. Odev tejto farby nosila aj cisárovná Theodora, manželka byzantského cisára Justiniána I.
Foto: Wikipedia.org
cisár Justinián I.

Mäkkýše lovili a spracúvali Féničania pri meste Tyros (dnes Súr v Libanone), odtiaľ pochádza aj pomenovanie pre jeden z najcennejších obchodných artiklov staroveku – týrsky purpur. Na jediný gram tejto farby bolo treba asi 9-tisíc slimákov. Státisíce ulitníkov potrebovali na zafarbenie jedného plášťa.

Vlna zafarbená purpurom bola nesmierne drahá. Nosiť odev purpurovej farby smeli iba vladári. Týrsky purpur bol odrazom najvyššieho sociálneho statusu. Obyčajní ľudia ho v staroveku nosiť nesmeli pod hrozbou hrdelných trestov. Dokonca ešte v druhej polovici 16. storočia platili v Anglicku zákony, ktoré regulovali oblečenie a jeho farbu (Sumptuary Laws). Purpurová bola určená výhradne členom kráľovskej rodiny.

Táto farba sa masovo rozšírila až po roku 1856, keď mladý chemik William Perkin vyrobil syntetický purpur. Bola to náhoda. Pôvodne sa snažil vyrobiť chinín, liek proti malárii. Nič to už nezmenilo na tom, že mäkkýš, ktorý dal ľudstvu farbu kráľov, vyhynul. A nie je jediný. Podľa prieskumu Gila Rilova sa stratilo 38 z celkovo 59 druhov mäkkýšov bežných pre východnú časť Stredozemného mora. To je 38 vyškrtnutých farieb z nekonečne pestrej dúhy. V pondelok 12. decembra ubehne presne rok od podpísania dohody na klimatickej konferencii v Paríži, ktorú politici označili za prelomovú. Čo sa odvtedy spravilo?

V USA si zvolili za nového prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého je klimatická zmena len výmysel, ktorý má oslabiť konkurencieschop­nosť USA. Keď sa ho denník New York Times pred niekoľkými dňami pýtal, či má na klimatické zmeny vplyv aj človek, odpovedal, že tam je nejaká spojitosť. "Je tam niečo. Záleží na tom koľko. Záleží tiež na tom, koľko to bude stáť naše spoločnosti,” odpovedal budúci prezident krajiny, ktorá sa v roku 2011 podieľala 16 percentami na emisiách CO2 (Čína 28 percent, EÚ 10).

"Rok je veľmi krátky čas na to, aby sme mohli vidieť nejaké konkrétne kroky, znižovanie závislosti od fosílnych zdrojov je úlohou na celé desaťročia. Žiaľ, politická situácia vo svete tomu veľmi nepraje,” mieni klimatológ Matejovič. Pripomína, že všetky doterajšie dohody ako tá z Paríža sa skončili fiaskom. "O potrebe znižovania emisií sa hovorí už od 70. rokov 20. storočia, no vývoj sa uberá presne opačným smerom.”

Otázka, čo sa odvtedy spravilo, však nie je len otázkou pre vlády. Ale pre každého obyvateľa modrej lentilky, ktorá mala to šťastie, že bola od Slnka tak akurát. Ani sa neroztopila. Ani nezamrzla. No asi vybledne.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatické zmeny #farby