Cyklistický šampión uletel z Československa v balóne

Zosnoval bizarný plán, ako zdupkať z bývalého Československa. Ani nedostižný fantasta Jules Verne by to nevymyslel lepšie a dramatickejšie. Cyklistický šampión Róbert Hutyra uletel aj s rodinou v balóne, ktorý si sám zostrojil.

02.12.2021 06:00
Róbert Hutyra, cyklista, trofej Foto:
Na fotke z apríla 1966 drží trofej pre víťaza majstrovstiev TJ Internacionál Bratislava v cestnej cyklistike. Zvíťazil v konkurencii 55 cyklistov, medzi ktorými bolo viacero reprezentantov.
debata (147)

Jeho odvážny i riskantný čin vzbudil ohlas aj vo svete. Údiv vyvolal až v Bielom dome vo Washingtone. Prezident Ronald Reagan mu poslal blahoprajný telegram. V Československu sa o tejto udalosti dlho mlčalo. Nedávno od nej uplynulo 38 rokov.

Bol to úlet. Obrazne i doslova. Verneho slávny príbeh Päť týždňov v balóne sa zrodil v spisovateľovej fantázii. Hutyra svoj let prežil v realite na vlastnej koži. V koši meter krát meter s manželkou Janou, dcérou Janou a so synom Richardom.

„Môj život, to boli tri životy bežného človeka. To, čo som prežil, by sa do jedného románu nezmestilo," spomínal so smiechom dobrodruh a svetobežník, ktorý sa tento rok vybral na svoju najdlhšiu púť – až k nebeským bránam. Mal 77 rokov.

ČSSR, železná opona, plot Čítajte viac Ako zadrôtovali československé hranice

Ako chlapec prelúskal všetky verneovky. Niektoré aj viackrát. Keď sa rozhodol, že emigruje, v mysli mu okamžite prebleslo, že by mohol uletieť v balóne. „Pár rokov predtým som videl vo viedenskej televízii reportáž, ako dve rodiny ušli z východného Nemecka do západného a tiež použili balón. To ma inšpirovalo."

Spočiatku sa zdalo, že tento šialený nápad nemá nijakú šancu na úspech. „Keď mi to povedal, najskôr som si myslela, že žartuje. Balón videl dovtedy len v televízii a v kine. Až po nejakom čase som zistila, že to myslí smrteľne vážne," spomína Jana Hutyrová, manželka bývalého československého reprezentanta v cyklistike.

Zoznámili sa v Brne na známej cyklistickej dráhe, ktorá stála neďaleko ich domu. V Dukle si Róbert odkrútil základnú vojenskú službu. „Róbert mal dobrodružnú povahu, inak by taký plán nevymyslel. S ním sa človek nikdy nenudil," prehodí pani Jana.

Báli sa, aby plán nepraskol

Priznáva, že spočiatku nebola jeho nápadom nadšená. „Mala som tu mamu, celú rodinu, zázemie. Musel ma dlho presviedčať, ale napokon sa mu to podarilo."

Strach? „Ten som ani nemala. Ak sme sa báli, tak len toho, aby náš plán nepraskol, aby nás neodhalili skôr, ako uletíme. Všetky prípravy prebiehali v absolútnom utajení. Nik o nich nevedel, ani deti, ani rodičia. Keď sa Róbert s niekým bavil, občas medzi rečou prehodil, že o štyri roky odchádzame. Každý sa na tom zasmial, bral to ako vtip."

Do politiky sa nemontoval. Venoval sa cyklistike a makal vo fabrike. Nebál sa nijakej roboty. V Slovnafte dostal dobrý flek na stavebnom oddelení, potom na investičnej výstavbe. Keď zabalil cyklistiku, nemal problém plynulo sa zaradiť do civilného života.

Róbert Hutyra bol úspešný cyklista. Na snímke z... Foto: Archív TASR
Róbert Hutyra, Okolo Slovenska, cyklistika Róbert Hutyra bol úspešný cyklista. Na snímke z augusta 1966 je na slávnostnom štarte pretekov Okolo Slovenska.

Emigrovať sa rozhodol ešte ako aktívny cyklista. Vtedy bývali v garsónke a žiadal o pridelenie bytu. Dostal sa v poradovníku na druhé miesto, ale potom sa odrazu začala posudzovať nielen práca, ale aj politická a spoločenská angažovanosť, v rebríčku sa prepadol a byt mu vyfúkli iní. Rozhodol sa, že sa nebude nikomu prosiť a postaví si dom sám.

Základ naň si zarobil v Kanade v roku 1970, kde strávil ako cyklista sedem mesiacov. „Keď už bolo všetko vybavené, dostal som povolenie, potrebné doklady a mal som o týždeň odcestovať, oznámili mi, že zmluva padla a nikam nejdem. Okamžite som sa zbalil, zobral bicykel a odletel. Vrátil som sa až po sezóne."

Prvý pokus nevyšiel

Doma ho čakal trest, zobrali mu pas, bolo jasné, že dvere do zahraničia sa mu zabuchli. Vtedy sa rozhodol: utečiem s celou rodinou.

O stavbe balónov a ani o zákonitostiach lietania nemal ani potuchy. Najskôr veľa študoval, navštevoval univerzitnú knižnicu, analyzoval obrázky, odborné články, robil si poznámky. Už vedel, aký veľký má byť balón, aká má byť teplota vzduchu, aby uniesol štyri osoby. Potom sa pustil do práce.

„Nemal som ani chvíľu pocit, že je to šialený nápad. Keďže som chcel zobrať aj manželku a deti, musel som mať istotu, zbytočne by som neriskoval."

ČSSR, pohraničie, Jarovce, strážna veža Čítajte viac Sen o slobode roztrhali psy

Hutyrovci žili v Šamoríne, kde postavili s pomocou rodičov poschodový dom. Hore sa rozprestierala rozľahlá izba, kde nik nechodil. „Tam som šila balón. Každý deň. Ale mohla som pracovať len dopoludnia, keď boli deti v škole, aby ani ony nič nespozorovali. Vzdala som sa aj práce, nielen preto, aby som sa venovala šitiu. Mala som aj iný dôvod. Pracovala som v podniku zaoberajúcom sa geofyzikou, mala som prístup aj k mapám, ktoré boli vtedy tajné. Nechcela som, aby mali neskôr kolegovia problémy," hovorí Jana Hutyrová.

Prvý pokus nevyšiel. Balón síce ušila, ale keď ho išli vyskúšať, zistili, že látka prepúšťala vzduch, bola nekvalitná. „Snažili sme sa ho zachrániť, impregnovať látku, ale nešlo to. Museli sme ho spáliť. A začali sme odznova."

Balón ako sedemposchodový dom

Začala šiť balón z kvalitnej šuštiakoviny. Nebolo jednoduché zohnať ju – a ešte v množstvách, ktoré potrebovali. Róbert precestoval kus republiky a skupoval látku. Vyrábali ju v Českej Třebovej a vybral sa aj do podnikovej predajne.

„Potrebujem 300 metrov," zahlásil predavačovi. Udivene sa naňho pozrel. „Načo toľko?" vyzvedal. „Máme oddiel surfovania, je nás veľa," vymyslel si dôvod. Keď prišiel o dva mesiace a žiadal ďalších 200 metrov, predavačovi to bolo divné. „Vás tam musí byť ako hadov," krútil hlavou.

Senzačnému letu za slobodou sa obsiahlo... Foto: Archív Jany Hutyrovej
Róbert Hutyra, Jana Hutyrová, balón Senzačnému letu za slobodou sa obsiahlo venovala dobová rakúska tlač. Róbert Hutyra a jeho manžeka Jana pripravovali emigráciu premyslene veľmi dlhý čas.

Parametre balóna boli úctyhodné. Bol veľký ako sedemposchodový dom, mal priemer osemnásť metrov, použili naň 1 600 metrov dlhú látku, 90 centimetrov širokú, vážila 270 kilogramov. Kôš chcel najskôr vyrobiť z preglejky, ale potom zvolil štvormilimetrový plech, aby sa cítili bezpečnejšie.

Len materiál ich vyšiel na 56-tisíc korún. Toľko stála nová embéčka. Predal šamorínsky dom za 180-tisíc. Tretina išla jeho rodičom, druhá manželkiným.

Mnohým bolo podozrivé, prečo predáva dom, ktorý nedávno postavil. Ale nemal pas, nikomu nezišlo na um, že sa blíži rozlúčka. „Susedia sa pýtali, kam odchádzame. Róbert ich odbil, že sa sťahujeme do Brna, lebo manželka chce byť bližšie k mame."

Zľakli sa, že pristáva UFO

Deň odletu odkladali dva mesiace. Balón ukryli v lese a potom čakali na ideálny vietor.

Po vyše troch rokoch príprav vyštartovali na juhu Moravy z Božíc, vedľa obce medzi Mikulovom a Znojmom. „Na ten dátum nikdy nezabudnem. Bol siedmy september 1983, hodina pred polnocou. Dcéra mala štrnásť, syn jedenásť," spomínal Róbert Hutyra.

Úspešne pristáli päť kilometrov od hraníc v rakúskej dedinke Falkenstein. Keby nebola hlboká noc, možno by videli za ostnatými drôtmi aj neďaleký Mikulov.

„Vyštartovať s balónom nie je až taký problém. Bezpečne s ním pristáť a ešte v noci je podstatne náročnejšie. Zosadli sme asi 50 metrov pri ceste neďaleko vinohradu. Z horáka šľahal až päťmetrový plameň, ktorým som si zohrieval vzduch. Keď sme klesali k zemi, svietil som si na miesto pristátia."

Berlínsky múr, Brandenburská brána Čítajte aj Berlínsky múr mal vydržať sto rokov

Pohraničná stráž zaregistrovala letiaci balón neskoro, zle vyhodnotila situáciu, spamätala sa neskoro. V tú pamätnú noc nepadol ani jediný výstrel.

Ich príchod vyvolal veľkú senzáciu. Neďaleko dokončovali mladí manželia dom a nasadzovali okná. „Mysleli si, že pristáva UFO. Nasadli do auta a pomaličky sa blížili k nám. Bojazlivo otvorili okienko. Vysvetlil som im, že som prišiel len z Československa, že chcem požiadať o azyl, aby zavolali policajtov. O desať minút sa zbehla celá dedina," smial sa Hutyra.

Odvtedy mal v miestnej krčme otvorený účet. Nikdy však už nebola príležitosť, aby túto protekciu VIP hosťa aj využil…

Varovanie od tajnej polície

Do sveta si zobrali len najnevyhnutnejšie veci. Každá batožina navyše by im len komplikovala let.

V koši mali štyri propánové fľaše, malú tašku s toaletnými vecami, každý jedno rezervné oblečenie. Na kôš ešte pripútal svoj milovaný bicykel, s ktorým sa nedokázal rozlúčiť. V peňaženke mu zostalo 50-tisíc korún a 3 500 šilingov. Bolo mu jasné, že na štart v novom prostredí to bude pre štvorčlennú rodinu málo. Napriek tomu sa budúcnosti nebál, bol presvedčený, že ich všetkých uživí.

Výnimočnosť ich úteku z nich urobila prominentných cudzincov. Vzbudili rozruch, zaujímali sa o nich médiá. O tom, ako staval balón a ako pripravoval odchod z Československa, porozprával prvý raz vo veľkom interwiev v Rádiu Slobodná Európa. „Ani na deň sme nemuseli ísť do utečeneckého tábora. Mali sme jednoduchší štart v novom svete. Presunuli sme sa od Arlbergu pod Alpy, aby sme boli ďalej od hraníc. Róbert si tam hneď našiel prácu."

Môj život, to boli tri životy bežného človeka. To, čo som prežil, by sa do jedného románu nezmestilo.
Róbert Hutyra

Najskôr rozvážal betón na nákladnom aute. Potom robil majstra v textilnej fabrike. Ubytovali sa na evanjelickej fare a chvíľu bol aj kostolník. V Rakúsku by sa usadili možno aj natrvalo, ale po necelom roku dostali od rakúskej tajnej polície echo, že im nemôžu zaručiť bezpečnosť. Odporučili im, aby sa aspoň načas odsťahovali na Nový Zéland alebo do Austrálie.

Napokon si vybrali tretiu možnosť. Zamierili do USA. Na americkej ambasáde vo Viedni o nich vedeli a trvalo len tri týždne a ocitli sa za morom.

Z Colorada sa vrátili do Luhačovíc

Ich domovom sa na vyše dvadsať rokov stalo Colorado, usadili sa neďaleko Denveru. Netrvalo dlho a Róbert sa postavil na vlastné nohy. Chvíľu pracoval ako tesár a potom si sám vybudoval svoju stavebnú firmu. Jej názov bol symbolický: Robert's Handyman (zručný muž). Na vizitke mal – balón. Neodmysliteľný symbol, ktorý ho sprevádzal až do konca života.

„Zvykli sme si na život v USA. Ale postupne sa ozývali zdravotné problémy. Róberta trápilo srdce, bývali sme vo výške 1 600 metrov, mal ťažkosti s dýchaním. Lekári mu odporučili, aby zmenil prostredie. V roku 2007 sme sa vrátili do Česka, ale už bez detí, tie zostali žiť za morom. My sme zakotvili v Luhačoviciach, veľmi sa nám páčilo pokojné a príjemné prostredie kúpeľného mestečka."

Róbert Hutyra a Jana Hutyrová sa po emigrácii... Foto: Archív Jany Hutyrovej
Róbert Hutyra, Jana Hutyrová Róbert Hutyra a Jana Hutyrová sa po emigrácii do Rakúska usídlili v USA, ale neskôr sa vrátili do vlasti. Zakotvili v Luhačoviciach, pretože sa im veľmi sa páčilo pokojné a príjemné prostredie kúpeľného mestečka.

Ešte v čase, keď žili v Colorade, Róbert začal budovať v Luhačoviciach rehabilitačné stredisko pre športovcov. Keď sa presťahovali, zdravotný stav mu už nedovoľoval venovať sa tomuto projektu. Stavbu predal a nový majiteľ zmenil pôvodný plán, postavil obytný dom, v ktorom Hutyrovci dostali byt.

Keď sme sa po ich návrate stretli a Róbert rozprával dopodrobna svoj strhujúci príbeh, bolo jasné, že sa ani za mnohé roky nezmenil.

„Ak by som sa ocitol ešte raz v podobnej situácii ako vtedy, určite to urobím všetko úplne inak. Vykopal by som hlboko pod zemou dlhý tunel a pohodlne by som ním prešiel s celou rodinou do Rakúska…"

Balón skončil v múzeu

  • Vzácny balón priviezol do USA a ešte raz ho rozbalil. V štáte Utah podnikol aj ukážkový let a vznikla pamätná pohľadnica. Pozvali ho na Festival slobody. Spolu s Viktorom Belenkom, ktorý z bývalého ZSSR odletel v septembri 1976 na najnovšom lietadle MiG-25 do Japonska, boli najprominentnejšími hosťami. „Doma sme nemohli balón skladovať, zaberal priveľa miesta,“ potvrdila Jana Hutyrová. Napokon túto relikviu venovali múzeu v Severnej Dakote.
zn

Keď nevládal, zobral bicykel na plecia a utekal do cieľa

Róbert Hutyra pochádzal zo Spiša, z dedinky Lúčka, kde sa narodil 1. mája 1944. Čoskoro sa prejavil jeho cyklistický talent a ten ho nasmeroval do bratislavského Interu, kde ho viedol známy tréner Kamil Haťapka. Vojenčinu prežil v Dukle Brno, kde sa v tom čase koncentrovala absolútna špička, jeho spolujazdcom i kamarátom bol aj legendárny cyklista Jan Smolík.

„Ako cyklista bol veľmi vytrvalý, odolný, vynikajúci vrchár," približuje Hutyru bývalý cyklistický reprezentant a spolujazdec v Interi, dnes 82-ročný Karol Pátek.

Z pelotónu unikal v momentoch, keď to nik nečakal. Prezývali ho líška pelotónu. Päť rokov reprezentoval, videl kus sveta. V tom čase na slávnych Pretekoch mieru síce neštartoval, ale patril do skupiny, ktorá vtedy súťažila na rôznych etapových podujatiach najmä v západnej Európe.

Vybojoval dva tituly majstra Československa a päťkrát sa stal majstrom Slovenska. Pátek pripomína, že bol úspešný aj v čase svojho pôsobenia v Kanade. „Získal tam aj titul majstra Kanady," dodáva.

Karol Pátek. Foto: Archív Karola Páteka
Karol Pátek Karol Pátek.

Spomína si na preteky Okolo Anglicka, kde spolu jazdili v jednom tíme. „Na trati pretekov nechýbali kopce, bol vo svojom živle. Na jednej horskej prémii bolo mimoriadne prudké stúpanie. Na také sme neboli zvyknutí, na bicykloch sme nemali ani prevody, aby sme ho v pohode zvládli. Robo sa ocitol v prednej skupine. Keď sa blížila prémia a všetci na vysokých prevodoch s vypätím síl ťahali, on zobral bicykel na plecia a do cieľa dobehol, akoby to bol cyklokros. Skončil na treťom mieste," približuje Pátek, ktorý bol od Hutyru o päť rokov starší.

Tvrdí, že Hutyra bol už v mladosti veľmi podnikavý človek, často obchodoval s rôznym tovarom, čo nebolo v tom čase úplne bežné. „Pre neho nebolo nikdy nič problémom. Neustále bol zaneprázdnený, niečo vybavoval, dohadoval, kupoval, predával. Chodil predávať aj do Poľska, oberal jablká, vybral sa do lesa, lozil po stromoch, najmä po boroviciach, a zbieral šišky, ktoré vykupovala lesná správa. Dokázal sa obracať a získať prostriedky, aby napríklad mohol postaviť dom v Šamoríne,“ pokračuje Pátek.

O tom, že sa chystá s rodinou ujsť za hranice, nevedel. „Všetkých nás to prekvapilo, prípravy držal v prísnej tajnosti. Jeden náš spoločný priateľ, takisto niekdajší cyklista Ivan Chmelík, síce tvrdil, že jemu to pred odchodom prezradil, ale či je to naozaj pravda, to neviem potvrdiť," uzavrel Pátek.

© Autorské práva vyhradené

147 debata chyba
Viac na túto tému: #let balónom #Útek cez hranice