Americký prezident sa viezol v otvorenej limuzíne, pretože túžil byť čo najviac viditeľný na verejnosti. „Politické pravidlo v tých časoch znelo, že voliči sú náchylnejší podporovať predstaviteľov moci, z ktorých majú pocit, že sa s nimi osobne stretli,“ poznamenal politológ Larry Sabato v novej knihe s názvom Polstoročie Kennedyho. Súvisí to s tým, že pohľad naživo mal veľký význam, lebo televízor ešte nebol samozrejmosťou v každej domácnosti.
Po atentáte na Kennedyho si už nijaký prezident USA nesadol do limuzíny so stiahnutou strechou. Nebola to pritom jediná chyba, ktorá sa stala v Dallase. V porovnaní so súčasnosťou vyzerala bezpečnosť vtedajšieho šéfa Bieleho domu neuveriteľne slabo.
Podcenená ochrana
Keď George Bush v roku 2005 rečnil v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie bolo najstráženejším miestom na svete. Ostreľovači na strechách, dôkladná kontrola každého, kto si prišiel vypočuť prejav, agenti rozmiestnení v dave.
Naopak, keď Kennedy navštívil Dallas, akoby všetko vyzeralo opačne. Bezpečnostné zložky sa zle pripravili. „Je to kombinácia skutočnosti, že príručka tajných agentov bola zastaraná a predtým nikdy nemali do činenia s prezidentom ako Kennedy, ktorý sa skvele cítil uprostred davu a čerpal z neho energiu,“ napísal v časopise The Week novinár Marc Ambinder, ktorý má bohaté skúsenosti ako dopisovateľ z Bieleho domu.
Takmer s istotou sa dá povedať, že Kennedy by pred päťdesiatimi rokmi nezomrel, keby ochranka postupovala ostražito. „Nikto nepomyslel na kontrolu budov pozdĺž prezidentovej autokolóny v Dallase,“ upozornil žurnalista Brian Naylor na portáli rozhlasových staníc NPR. O slabej bezpečnosti napovedá aj to, že popri otvorenej limuzíne nekráčali ochrankári, ktorí by clonili v tesnej blízkosti Kennedyho. „V Dallase bolo rozmiestnených len 28 agentov,“ dodal Naylor. Poukázal na to, že kým vtedy mala tajná služba, ktorá sa starala o bezpečnosť prezidenta, rozpočet 5,5 milióna dolárov, v súčasnosti využíva zdroje až v objeme 1,6 miliardy dolárov.
Osamelý vlk?
Väčšina Američanov si podľa viacerých prieskumov stále myslí, že Kennedy sa stal obeťou sprisahania. Nazdávajú sa, že niekto stál v pozadí vraždy, ktorú spáchal Lee Harvey Oswald. Otáznik visí aj nad tým, či strieľal len tento muž, a či vôbec on. Vynorili sa dokonca špekulácie, že bol údajne nastrčený a Kennedyho zabil neznámy strelec (a že mohli prípadne byť dvaja).
Bol Oswald takzvaný osamelý vlk? Alebo je pravda iná? Súd ju nemohol odhaliť. Oswalda o dva dni po atentáte zastrelil Jack Ruby, majiteľ nočného klubu v Dallase. Tvrdil, že pomstil smrť prezidenta a jeho vdovu Jacqueline Kennedyovú chcel ušetriť od bolesti na duši počas súdneho procesu. Vražda Oswalda ešte viac podporila sprisahanecké teórie. Podľa nich ho Ruby zlikvidoval, aby zahladil stopy za objednávateľmi vraždy. (Jacka Rubyho odsúdili na smrť, odvolal sa, ale konečného rozsudku sa už nedožil – v januári 1967 zomrel na rakovinu pľúc.) Tajomstiev, podozrení a otáznikov je veľa. Viaceré sa spájajú so slovom údajne. Zaznelo viac výstrelov, ako uvádzala oficiálna vyšetrovacia správa? Mierila niektorá z guliek z iného miesta, ako bolo okno knižného veľkoskladu? (Druhý vyšetrovací výbor v sedemdesiatych rokoch minulého storočia naznačil, že jedna guľka letela z trávnatého pahorku.) Dá sa veriť tvrdeniu, že Oswald držal v ruke smrtiacu zbraň?
Odhliadnuc od toho, aká je pravda, platí, že atentát na Kennedyho mohol uspokojiť mnohých vplyvných ľudí. Prezident mal totiž veľa nepriateľov. Takých, ktorým vyhovovala jeho smrť kvôli ich záujmom, respektíve pre pocit pomsty.
Päť hlavných teórií
O atentáte na Kennedyho vznikli desiatky domnienok. Televízna stanica ABC poukázala na tie, ktoré sa skloňujú najčastejšie. Je ich päť a zapadajú do uvedených možných motívov. Konšpiračná teória, ktorá ukazuje prstom na Kremeľ, vychádza z toho, že USA a Sovietsky zväz viedli studenú vojnu. Zástancovia tejto stopy si myslia, že komunistický vodca Nikita Chruščov sa pomstil Kennedymu za kubánsku krízu (Chruščov na jeseň 1962 ustúpil, keď stiahol jadrové zbrane z Kuby). Benzín do motora tejto teórie prilieva fakt, že Oswaldova manželka Marina sa narodila v Sovietskom zväze, kde on sám prežil viac ako dva a pol roka.
Môže si organizovaný zločin trúfnuť siahnuť na život najmocnejšiemu človeku na svete? Áno, odpovedajú tí, čo tvrdia, že vraždu si objednala mafia. Po americkom fiasku v Zátoke svíň v novembri 1961 Kennedy upustil od možnosti vojensky zasiahnuť proti režimu Fidela Castra. Pre mafiu to znamenalo stratu nádeje, že sa vráti ku kasínam, do ktorých investovala veľké peniaze s vidinou stáleho zisku.
Tretia sprisahanecká úvaha sa tiež spája s Havanou. Je známe, že americkí agenti sa viackrát neúspešne pokúsili zabiť Castra. Podľa zástancov kubánskej stopy sa komunistický líder rozhodol pomstiť Američanom v zmysle „mňa ste ikskrát nedostali, mne vyšiel jediný pokus“.
Zvyšné dve špekulácie mieria do najvyšších kruhov v USA. Jedna podozrieva viceprezidenta Lyndona Johnsona, ktorý na základe ústavy po vražde Kennedyho prevzal jeho právomoci. Táto konšpirácia vychádza z toho, že malo ísť jednak o splnenie Johnsonovho mocenského sna a jednak, že sa údajne spojil so CIA a miliardármi z biznisu, ktorí verili, že vyťažia z predčasného ukončenia éry Kennedyho. Piata teória sa snaží vrhnúť tieň podozrenia na CIA v rôznych záujmových súvislostiach.
John Fitzgerald Kennedy
- V poradí štvrtý zavraždený prezident USA v histórii. (Po ňom bol spáchaný atentát ešte na Ronalda Reagana v marci 1981, ale lekári mu zachránili život.)
- Kennedy vyhral voľby na jeseň 1960, funkcie šéfa Bieleho domu sa ujal v januári 1961. Vynahradil si tak neúspech z roku 1956, kedy sa snažil stať viceprezidentským kandidátom.
- Smrteľné zranenia utrpel 22. novembra 1963 počas návštevy Dallasu v štáte Texas. Dve guľky ho zasiahli krátko popoludní, keď sa viezol v otvorenej limuzíne. Zomrel o pol hodiny po prevoze do nemocnice. Mal 46 rokov.
- Prvá vyšetrovacia komisia zriadená po atentáte dospela k názoru, že Lee Harvey Oswald bol jediný strelec, strieľal z budovy knižného veľkoskladu. Nenašla dôkazy potvrdzujúce konšpiračné teórie.
- Nový výbor pre vyšetrenie atentátu, ktorý pracoval v rokoch 1976–1979 oznámil, že vražda bola výsledkom rozsiahleho sprisahania. Pozadie sa však nepodarilo objasniť. Dohady o smrti Kennedyho, ktoré sú živené mnohými domnienkami, urobili z tejto vraždy jednu z najväčších politických hádaniek 20. storočia.
Kennedymu predpovedali zosadenie Novotného
Tlak na Antonína Novotného vyústi do jeho politického pádu, alebo sa udrží pri moci, ak sa mu podarí zlepšiť hospodársku situáciu. Túto poznámku obsahovali podklady pre prezidenta USA Johna F. Kennedyho, keď na jeseň 1963 prijímal poverovacie listiny od nového československého veľvyslanca Karla Dudu. Bolo to jedno z posledných oficiálnych stretnutí šéfa Bieleho domu, pretože o desať dní zahynul po atentáte. Časť listín o americko-československých vzťahoch z tých čias sa nachádza v Kennedyho knižnici a múzeu v Bostone (dokumenty sú prístupné na internete).
Vplyv sa zmenšil
Rezort diplomacie USA poslal Kennedymu Dudov životopis, otázky, ktoré by mohli obaja nastoliť, ako aj navrhované odpovede a tiež analýzu diania v Československu. V nej sa poukazuje na významné zmeny v aparáte moci (v septembri 1963). „Odstránenie stalinistického predsedu vlády Viliama Širokého, dvoch vicepremiérov a ministrov zodpovedných za kultúru a za najviac krivkajúce rezorty ekonomiky vykonal Novotný zjavne v snahe nájsť podporu medzi ľudom aj v radoch straníkov,“ písalo sa v texte. Poznámky pre Kennedyho si všimli aj to, že do vplyvných pozícií sa dostalo viac Slovákov, čo mala byť reakcia Novotného na ich kritiku, že pražské vedenie zanedbáva ich záujmy.
Novotný bol komunistickým vodcom od roku 1953 a po smrti Antonína Zápotockého vykonával od novembra 1957 aj funkciu prezidenta. Spomínané zmeny vo vedení znamenali zúfalý pokus Novotného zachovať si svoju budúcnosť zoči-voči rastúcej opozícii k jeho dogmatickej politike a stalinistickej minulosti, napísala americká diplomacia Kennedymu. „Hoci by mohol popracovať na posilnení svojej pozície, jeho vplyv v československom vedení sa nepochybne zmenšil,“ poznamenali autori analýzy. Upozornili, že poddajnosť Novotného k požiadavkám nespokojných straníkov by dokonca mohla viesť až k jeho zosadeniu.
Analytici napriek tomu videli možnosť, že by sa vtedajší československý líder mohol udržať pri kormidle: „Jeho budúcnosť môže byť spojená so schopnosťou zlepšiť stav ekonomiky, ktorý sa od roku 1961 stále znižuje.“ Politické otepľovanie v Československu viedlo až k tomu, že Novotného v januári 1968 na čele komunistickej strany vystriedal Alexander Dubček a o dva mesiace neskôr sa vzdal funkcie prezidenta.
Väzenia bez Američanov
Informácie, ktoré Kennedy dostal na stôl, poukazovali na zlepšenie medzištátnych vzťahov. Experti mu ponúkli, že sa môže poďakovať za nedávne príjemné privítanie ministra obchodu Luthera Hodgesa v Československu a že šéf diplomacie Václav David si popri ceste do newyorského sídla OSN našiel čas na návštevu fariem v New Jersey a Connecticute. „Ak si želáte, môžete sa vyjadriť aj k skutočnosti, že po prvý raz za posledných 14 rokov sa vo väzení v Československu nenachádzajú nijakí americkí občania,“ podotkli autori podkladov. (Posledných dvoch väznených oslobodili dva mesiace pred odovzdaním Dudových poverovacích listín.)
Kennedy mohol podľa návrhov poznamenať, že si všimol nedávne zmäkčenie podmienok pre cestovanie Američanov: „Československé úrady v polovici septembra (1963) prijali uvoľnenú vízovú politiku. Vydanie víz do amerického pasu by malo zvýšiť záruky bezpečnosti držiteľovi cestovného dokladu v Československu.“ Konkrétne sa spomína to, že tieto osoby by nemali mať žiadne problémy v súvislosti s bývalými „politickými zločinmi“, ilegálnym odchodom do zahraničia, vyhnutím sa vojenskej službe ani v prípade, že majú dvojaké občianstvo.
Záujem o obilie
Pokiaľ išlo o témy, ktoré by mohol nadniesť Duda, americká diplomacia očakávala, že to bude napríklad znepokojenie nad plánovanými cestovnými obmedzeniami pre diplomatov z komunistických štátov. Kennedy mal novému veľvyslancovi povedať, že je to krok kvôli národnej bezpečnosti a že bude platiť nielen pre zástupcov Československa, ale pre celý východný blok. Experti predpokladali, že Duda spomenie aj zámer Československa nakúpiť v USA 100-tisíc až 200-tisíc ton obilia. Kennedy mal reagovať slovami, že Američania sú naklonení k obchodovaniu s mierovými účelmi.
Dudov životopis poslali Kennedymu v rozsahu necelých dvoch strán. Narodil sa v roku 1926 v Lome pri Moste, z gymnázia ho počas druhej svetovej vojny vylúčili zrejme kvôli židovskému pôvodu. Ako 19-ročný vstúpil do komunistickej strany. Vyštudoval právo. Najprv pracoval na ministerstve financií a potom sa presunul do rezortu diplomacie, kde sa zaoberal vzťahmi s USA. Kennedy sa tiež dozvedel, ako bude Duda rozprávať: „Vraví sa, že jeho znalosť angličtiny je dobrá; hovorí ňou pomaly, ale s veľmi slabým prízvukom.“
Prijatie veľvyslanca
Keď Kennedy prijal Dudu v Bielom dome, na úvod sa poďakoval za srdečné prijatie ministra Hodgesa v Československu. Vyplýva to z archívov americkej diplomacie, ktoré sú na jej webovej stránke. Duda prejavil záujem o väčší export do USA a zároveň import do Československa. Za problémové označil chystané obmedzenia pre diplomatov na americkej pôde. „Prezident pochopil jeho obavy a povedal, že si neželáme, aby išlo o permanentnú záležitosť.“
Čo sa týka obchodovania, Kennedy si želal, aby sa veci pohli dopredu. Súčasne však Dudu upozornil, že východoeurópske štáty môžu ťažko očakávať, že v USA nakúpia viac, pokiaľ tam nedokážu viac predať. Na opačnej strane veľvyslancovi zaželal, aby v New Yorku dobre dopadlo rokovanie o dodávkach kukurice, ryže a obilia do Československa. Z poznámok vyplýva, že obaja naznačili, že medzištátne vzťahy sa začali uberať lepším smerom.