O čom sa písalo pred svetovými vojnami?

V posledných týždňoch, po vyhrotenej situácii na Ukrajine, sa čoraz častejšie hovorí o novej studenej vojne. V súvislosti s doznievajúcou hospodárskou krízou a nepokojmi v rôznych kútoch sveta sa občas objaví i úvaha, či nestojíme aj na prahu globálneho konfliktu.

05.04.2014 07:00
robotnícke noviny, svetová vojna, titulok, Foto:
Prvý titulok s prívlastkom "svetová" v roku 1914.
debata (4)

Tento kritický scenár sa zdá síce len málo reálny, nie je však od veci obzrieť sa do minulosti – ako veľmi sa z článkov vo vtedajších médiách dali predvídať dve svetové vojny v 20. storočí? Čitateľov môžeme upokojiť hneď na začiatku – z novín bajonety a neskôr delá tankov priam vytŕčali.

Druhou vecou je, že nie vždy sa vojenským správam a medzinárodnej situácii prikladala taká dôležitosť, akú si v konečnom dôsledku (po bitke je každý generál) zaslúžili. Časť slovenskej tlače sa pred prvou a druhou svetovou vojnou (s výnimkou situácie tesne pred Mníchovskou dohodou) viac venovala právam Slovákov v Uhorsku, respektíve v prvej Československej republike. Iné médiá zase do poslednej chvíle nepripúšťali, že vojna naozaj vypukne, či nepredpokladali, že konflikt prerastie do globálnych rozmerov.

Život vojenský, život veselý

V Robotníckych novinách, ktoré boli orgánom Slovenskej sociálnodemokra­tickej strany Uhorska, napríklad od začiatku roka 1914 dominovali najmä témy súvisiace s voľbami. Od roku 1912 totiž platil nový volebný zákon, a tak bolo medzi ľud potrebné šíriť osvetu o tom, ako sa prihlásiť o svoje volebné právo. „Každý, kto je 24-ročný, musí sa prihlásiť ku skúške, že vie čítať a písať. V Malackách napríklad sú už tieto skúšky v plnom prúde. Do nedele prihlásilo sa osobne 90 osôb, z ktorých 11 skúšku nezložilo,“ písalo sa na stránkach novín v máji 1914.

Blížiaca sa vojna sa sprvoti o slovo v Robotníckych novinách hlásila prostredníctvom pravidelnej rubriky Balkánske udalosti, v ktorej sa informovalo o nepokojoch v tejto časti Európy. Balkánske vojny ľudí zrejme fascinovali, keďže sa v novinách objavil aj veľký inzerát v znení: „Najlepšia kniha o balkánskej vojne. "Válka balkanská“ 650 strán, velkého formátu (27–16 cm) s 371 čiernymi, 17 farbistými obrázkami a 9 mapami, krásnu knihu jedinú dostať u Kníhkupectva P. Kompiš v Turč. Sv. Martine za 6 korún, 12 h."

Nadľahčene na vojnu nahliadala rubrika Život vojenský, život veselý. Prinášala správy tohto znenia: „V Stanislavove v Haliči zomrel dragúň Beer v službe. Lekár nechcel ho uznať chorým. Až zomrel, uverili mu, že bol naozaj chorý.“ Alebo: „Do Segedínskeho vojenského špitálu bolo komandované oddelenie delostrelcov, aby sa zúčastnili pohrebu delostrelca Uriána. Ale aké bolo prekvapenie vojakov, keď odrazu k nim Urián osobne prišiel, ako stáli v dvore nemocnice. Urián bol v nemocnici, v ktorej práve vtedy zomrel vojak Csurián.“

Na vojnu však v Robotníckych novinách nahliadali aj s obavami. Takmer presne pred 100 rokmi, 26. marca 1914, vyšiel článok s titulkom Válečné štvanice: „Vo vlasteneckých kruhoch v našej monarchii maľujú diabla vojny s Ruskom na stenu. Povráva sa, že do leta bude vojna s Ruskom. Povedačky tieto nútia človeka ku satire, ale predsa sú veľmi vážne a pre nás osudné. Vládnuce kruhy ešte napomáhajú rozšíreniu týchto pohádkov o vojne, bo aspoň môžu ľahšie dostať viac rekrútov a viac miliónov na vojnu od ustrašeného obyvateľstva.“

Ako scéna z komédie zase vyznieva komentár o predvojnových rokovaniach, ktoré viedol pár mesiacov pred svojou smrťou rakúsko-uhorský nástupca trónu. „O návšteve Franca Ferdinanda u anglického dvora: Nemôže byť rečí o zblížení Anglie ani s Nemeckom, ani s Rakúsko-Uhorskom. Korunný princ Franc Ferdinand už ani preto nemohol viesť politické rozhovory, že anglicky vôbec nehovorí a len ťažko vyjadruje sa po francúzsky. Z členov anglickej vlády jediný lord kancelár hovorí po nemecky, ale s ním rakúsko-uhorský následník nebol na reči.“

zväčšiť Inzerát z jari 1939. Foto: ARCHÍV
inzerát, pionieri, pôžička, deti, Inzerát z jari 1939.

Mojim národom

Ani výstrely Gavrila Principa neodštartovali v tlači písanej po slovensky jednoznačnú predzvesť vojny. Hoci Národnie noviny venovali udalostiam po atentáte na Františka Ferdinanda (28. júna 1914) značný priestor, riešili skôr, ako to ovplyvní domácu politickú situáciu či postavenie Slovákov v Uhorsku. Týždeň pred vypuknutím svetovej vojny venovali celú prvú stranu téme o múzeu v Martine. „Krajinská rada vynakladá ročne temer pol milióna korún na podporovanie múzeí, naše múzeum ale z takej podpory nedostáva ani haliera.“

Robotnícke noviny písali viac k veci: „Smrť následníka trónu prejavila svetu, v akom zúboženom stave a rozvrate je celá monarchia rakúsko-uhorská. (…) Po neúspechoch našej zahraničnej politiky a všeobecnom debakli vnútorného politického žitia rakúsko-uhorskej monarchie pozdáva sa nám, akoby sa vládnuce kruhy boli už spriatelili s tou myšlienkou, že z terajšej šlamastiky ríša sa nevyslobodí inakšie, než – vojnou. Proti takejto katastrofálnej politike treba sa s najväčšou dôraznosťou postaviť.“

V deň vypuknutia vojny, 28. júla 1914, Národnie noviny vyšli s titulkom: Nebezpečie vojny. V texte sa písalo: „Za pol druha dňa zbehlo sa toľko udalostí, že človek vlastne nevie, kam hľadieť a čo počúvať, celkom ako by mal pred zrakom veľkolepý kaleidoskop, ale súčasne musel by počúvať i symfóniu veľkého orchestra. Všade počuť poplašné chýry: vojna! vojna! Peštianski žurnalisti vyhodili už do povetria i most na Dunaji pri Zemúni, mobilizovali už celú armádu, píšu o štyridsaťtisíc kanónoch ruských pod Varšavou a iné nesmysly.“

V ďalšom čísle už vyšiel na titulke známy text z pera cisára Františka Jozefa¤I.: Mojim národom. „Najvrelejšou Mojou túžbou bolo, aby som posledné Moje roky z Božej milosti obetoval dielam mieru a Moje národy zachoval pred obeťami a ťarchami vojny. Prozreteľnosť inak určila.“

Robotnícke noviny prinášali tieto titulky: Vojna so Srbskom (30. júla), Európa vo zbrani (6. augusta), Európska vojna (13. augusta) a Svetová vojna (3. septembra).

V Živene, magazíne ženského spolku, sa ešte v júlovom čísle v módnej rubrike písalo: „Dáma bez slnečníka je toho leta nemoderná. Rozumie sa, že pravá modedáma má nie len jeden slenečník, ale na každú dobu dňa inakší.“ V septembrovom čísle už bol text rubriky takýto: „Móda – v dnešné časy každú ľudskú dušu urazí už i len to slovo, nie aby naše Slovenky myslieť mali na okrášľovanie seba, keď toľko sĺz na celom svete. Módou našim statným junákom je teraz čákov a puška a nám ženám ostáva viera v Bohu, že sa nám všetci navrátia.“

Branné povinnosti gazdín

Podľa Valeriána Bystrického z Historického ústavu SAV sa dala druhá vojna vytušiť zo slovenskej tlače už od polovice 30.¤rokov. Až do posledných chvíľ však nebolo jasné, že pôjde opäť o svetový konflikt. O záchrane mieru sa písalo už v roku 1935, odhady však neboli najpresnejšie. „Hitler vyhlásil, že podľa jeho presvedčenia nie sú prekážky svetového mieru neprekonateľné, ak sa pokúsia o ich odstránenie všetci ľudia dobrej vôle,“ písalo sa v Národných novinách v roku 1935.

Nemeckej jednote neverili ani v časopise Jednota, kde vyšiel článok s titulkom Nacizmus čaká kríza. „Život je zložitejší, než aby sa len tak podroboval úplne diktátu a Nemecko stojí dnes pred svetom zase ako štát, v ktorom síce hitlerovský režim zvíťazil nad politickými stranami, ale opozície sa nezbavil ani po plebiscitoch. Nielen v nohách obra, ale aj inde je moc hliny a ostatný svet nemusí sa obávať, že má proti sebe úplne zjednotené sily Nemecka.“

„Stvorenie nezrovnalosti a nedorozumenia medzi Angliou a Franciou, tam je jediná vyhliadka pre protivníka,“ odhadovali zase príčiny konfliktu v roku 1936 v Revue Spoločnosti a cudzineckého ruchu v článku s titulkom Zmysel Spoločnosti národov a svetový mier. V roku 1938, keď si začal Hitler robiť územné nároky na našu prvú republiku, tlač bola vo väčšine prípadov jednotná – veď išlo o existenciu mladého štátu. V časopise Jednota vyšiel na jar 1938 článok, ktorého obsah sa, žiaľ, naplnil do bodky:

„Od západných veľmocí dostáva československá vláda stále rady, aj krajnými ústupkami dosiahnuť zmierne riešenie našich menšinových otázok a tak chrániť mier. Cieľom má byť odvrátenie nebezpečia vojnového konfliktu, ktorý by sa neobmedzil len na strednú Európu, lež zasiahol by celý svet. Naša ochota prispieť k zaisteniu mieru nemôže ale nikdy znamenať obete, ktoré by mier zachránili len príležitostne na krátky čas a v dôsledkoch svojich znamenali práve prípravu pozdejšej neodvratnej skazy.“

O tom, že doba pred Mníchovskou dohodou bola naozaj vypätá, svedčí aj článok z kresťanského ženského časopisu Nová žena, kde sa v článku s titulkom Branné povinnosti gazdín písalo v lete 1938 o varení z trvalých zásob (v prípade vojny). Ženy tu našli aj recepty na pokrmy ako čierny Kubo, miešaná kaša, pilaf, chlebový nákyp, trhance či sucháre. Na konci článku bola ešte rada: „Pre deti pripravia sa do nepremokavých a nerozbitných futrálov k zaveseniu na krk najpotrebnejšie osobné dáta.“

Bude rok 1939 kritický?

Po rozbití republiky, akte, ktorý mal priniesť Európe mier, roztrhlo sa vrece s vojnovými varovaniami. Národnie noviny v období ešte pred vznikom Slovenského štátu (od januára do marca 1939) vychádzali s týmito titulkami: „Vojna je nevyhnuteľná, vyhlásil bývalý bulharský minister“, „Vojna v Európe môže vypuknúť čo najskôr, myslia v Amerike“, „Bude rok 1939 kritický?“, „Celý svet zbrojí“, „Kto začne vojnu?“ Vedľa nich vyznieval inzerát s textom „Krajšiu budúcnosť vám i vašim deťom vytvorí Pôžička hospodárskej obrody“ priam cynicky.

Podľa Bystrického si možnosť blížiacej sa vojny uvedomoval aj pospolitý ľud až vtedy, keď sa už v režimom ovládaných médiách začala kampaň namierená proti nášmu severnému susedovi, ktorá mala Slovákov pripraviť na vojnu s Poľskom. Aj v časopise Nová žena sa objavovali čoraz častejšie usmievajúci sa, rúči vojaci v slovenských, nemeckých i talianskych uniformách. Raz napríklad uverejnili osamotenú fotku tanku (v ženskom časopise!) s textom: „Nemilosrdný obor našej doby: vojnový tank, ktorý sa nezastaví pred vodou, horou ani stromami.“

A ako sa oznamoval začiatok druhej svetovej vojny? Národnie noviny napríklad vyšli s titulkom Konflikt – Kríza – Katastrofa. V článku sa písalo: „Prežívame najvážnejšie dni posledných čias. Mier v Európe nebol dosiaľ od svetovej vojny tak na vážkach ako teraz.“ V Novej žene aj po vypuknutí vojny tvorili titulku hrajúce sa deti a vnútri čísla čitateľky mohli nájsť rady, že neschudnú iba cvičením, ale aj správnym jedálnym lístkom, v rubrike Dievčatkám do zápisníka zase mohli čítať mravokárny článok o tom, že nemajú klebetiť.

Viac ako dva týždne po začatí vojny s Poľskom sa objavil prvý článok súvisiaci s vojnou. Vyšiel s titulkom Nová úloha našich gazdiniek. „Mnohé prežili sme svetovú vojnu a potom sme už skoro všetky prekonávali ťažké časy poprevratové. Prišli všelijaké krízy, prišiel ťažký rok vlaňajší a všetky tieto nepokojné a trudné časy. Máme teda mnoho skúseností, mnoho poučenia z minulosti, takže dnes, keď nastala zase doba horšia a neisté dni, budeme si vedieť skôr poradiť.“ Poradiť si napokon poradili. Vedeli však naozaj, čo ich čaká?

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Svetová vojna #staré noviny #Robotnícke noviny #vojnová tlač