Miloshko27@…, Zarmutok@…, Plmln@… či jana.novakova@ – aj tak vyzerajú podoby internetových adries. V ich širokom spektre možno nájsť rôzne – od tých menej nápaditých cez veľmi priehľadné až po takmer nepochopiteľné. Podľa psychológa Martina Babíka adresa dokáže čo-to o človeku povedať.
„V roku 2008 robili v Nemecku výskum, počas ktorého oslovili 100 študentov, aby iba podľa emailových adries odhadli osobnosť ich majiteľa. Vedci zistili, že do určitej miery naozaj možno odhadnúť niektoré vlastnosti ako otvorenosť, narcizmus, extrovertnosť. Zistili tiež, že adresy, ktoré obsahovali čísla, o adresátovi prezrádzajú, že si ich majiteľ až tak nezakladá na vlastnej jedinečnosti. Podobné výsledky priniesol aj iný výskum v Texase.“
Sám priznáva, že sa stretáva skôr s klasickejšími variáciami – s virtuálnymi nasledovníkmi klasickej adresy, pri ktorej oddávna hlavnú úlohu zohráva práve meno a priezvisko. Ak niekto dáva prednosť veľmi exotickej adrese, môže to prezrádzať čosi o jeho vnútre.
„Ľudia sú väčšinou majstri v zakrývaní vlastných problémov či komplexov, a to sa prejavuje všade. Niekto si kúpi určité auto alebo byt, iný si založí svojskú internetovú adresu. Tiež nie je celkom prirodzené, ak má jeden človek adries napríklad sedem a s rôznymi skupinami komunikuje z odlišnej adresy. Takýto stav vypovedá o istej predispozícií štiepiť si svoj svet. Úlohu v takomto prípade však môže zohrávať aj otázka bezpečnosti, keď má človek pocit, že z ,vlastného' emailu sa nemôže slobodne prejaviť, ale z iného áno,“ sumarizuje Martin Babík. Sám má dve adresy, jednu na pracovné a druhú skôr na súkromné účely.
Micka aj banánik
Personalisti často prichádzajú do kontaktu s rôznymi emailovými adresami. Gabriel Surdus, ktorý v tejto brandži pracuje už vyše desať rokov, už zažil všeličo. „Počas svojej kariéry som sa stretol s rôznymi neštandardnými emailovými adresami ako napríklad micka23@…, banánik007@…, szokemacko@… (blond medvedík) či rebelka32@… a podobne. Väčšina týchto a podobných emailových adries patrila študentom vysokých škôl, ich čerstvým absolventom alebo uchádzačom o juniorské pozície. Kandidáti s takýmito adresami ich, predpokladám, využívali na súkromné účely, na čet alebo v škole, a keď si začínali posielať prvé životopisy, tak jednoducho uviedli jedinú adresu, ktorú mali.“
Gabriel Surdus priznáva, že pri selektovaní životopisov a posudzovaní adeptov na rôzne pracovné miesta ich emailové adresy v jeho prípade nehrajú až takú dôležitú rolu. Každý kandidát je podľa neho jedinečná osobnosť a má právo vybrať si akúkoľvek emailovú adresu, nick či prezývku. Vo všeobecnosti však pohľad personalistov na emailovú adresu podľa neho ovplyvňuje najmä pozícia a firma, do ktorej sa uchádzač hlási, alebo na akú ponuku konkrétne reaguje.
„Pokiaľ ide o firmu s neformálnou kultúrou, kde prevažujú mladí ľudia, ako oblasť marketingu, služieb, IT, sú takéto adresy prípustné a personalisti sa nad nimi nebudú pozastavovať. Pokiaľ však mladý človek reaguje na pozíciu v oblasti obchodu, bankovníctva, manažmentu, techniky a podobne, mal by zvážiť vhodnosť svojej adresy a skôr ju prispôsobiť. Prípadne si zvoliť kombináciu – jednu adresu na súkromné účely a jednu serióznu na pracovné.“
Detinské adresy a slovenské domény na ústupe
Podľa skúseností Gabriela Surdusa sú v súčasnosti aspoň pri oficiálnom styku nezvyčajné adresy na ústupe a ľudia si zrejme začínajú uvedomovať, že nie je celkom vhodné posielať žiadosť o prácu z emailovej adresy ako cernoknaznik@… či suzinka@…
„Spravil som si internú štatistiku prijatých životopisov na rôzne pozície v rámci personálnej agentúry a vyšlo mi, že 90 % z nich má štandardnú adresu v podobe mena a priezviska, prípadne sa pridáva rozlíšenie číselné, alebo zdrobnenina ako Zuzka.Kováčová23@… Zaujímavým faktorom, ktorý sa prejavuje pri emailových adresách, je tiež radikálny ústup adries z domén ako Zoznam, Atlas, Pobox, Post alebo Azet a vysoký podiel Gmailu a Yahoo. Myslím, že príčinou sú poskytované služby domén, ale aj ich rastúca popularita a profesionalizácia,“ sumarizuje personalista.
Podstatne horšie ako detinská či priveľmi originálna emailová adresa môže byť neho použitie súčasného firemného emailu na hľadanie inej pracovnej pozície – a najmä počas pracovného času. „Je to neetické a veľa personalistov sa na tento fakt pozerá negatívne. Môžu sa im natískať myšlienky a otázky: Keď to spravil v predchádzajúcej firme, môže to spraviť aj u nás, alebo Prečo si počas pracovnej doby hľadá prácu? Prečo sa nevenuje práci? Takže dobrá rada znie: pokiaľ si hľadáte prácu a ste v pracovnom pomere, tak píšte zásadne zo súkromného emailu a reagujte na ponuku až po pracovnej dobe,“ uzatvára Gabriel Surdus.
Prečo mám nezvyčajnú adresu
Beatkab: Moja adresa je pekná ako moje meno samotné. Používam ju len pri kontakte s kamarátmi a tí na ňu nejako špeciálne nereagujú. Aj keď je pravda, že keď som predtým používala adresu v tvare beatkabeatka@…, často sa nad ňou ľudia pousmiali, tak som si ju skrátila. Mám aj klasickejšiu adresu priezvisko.meno, ktorú som si pôvodne vytvorila na posielanie životopisov, keď som si hľadala prácu. Dnes ju využívam na pracovné a iné účely ako kontakt s bankou, úradmi, na podpisovanie petícií… Takže túto adresu používam na formality a beatkab@… mi zostala na kontakt s kamarátmi a zábavu.
Suchtak: Túto prezývku mi vymysleli kamaráti v Leviciach, lebo som mal obdobie, keď sa všetko okolo mňa vylievalo, padalo, rozbíjalo sa a kazilo (aj keď úspešne rozbíjam až dodnes). Okrem toho mi vždy všetko dlho trvá. Túto adresu používam najmä v okruhu kamarátov a tých, čo ju vymysleli. Tí sa nečudujú a ostatní sa asi báli opýtať – alebo sa aj opýtali, ale bolo to už dávno. Inak mám aj adresu so svojím menom na oficiálnejšie veci plus na pracovné záležitosti používam firemný email. Tento stav mi vyhovuje a nechystám sa ho meniť.
Mrkrsc: Moja adresa má počiatok v dávnej minulosti, keď som čítal, že Egypťania nepoužívali samohlásky a tým pádom sa nejaké slovo mohlo čítať rôznymi spôsobmi, ale stále znamenalo to isté, čo ma celkom zaujalo. Druhý dôvod bol, že mám extrémne dlhé meno, tak som si ho takto skrátil. Nuž a tiež sa mi páčilo, že je to niečo iné – hlúpe hipsterské tendencie. Zopár ľudí už moja adresa celkom pobavila, ale zaujímavé je, že keď ju aj niekomu diktujem len cez telefón, email vždy príde správne. Mimochodom, moja sestra má email zo samých spoluhlások a prišla na to celkom sama, takže to asi máme v rodine.