Titulná strana 8. čísla sa venuje zjednocovaciemu zjazdu Komunistickej strany Slovenska a Sociálnedemokratickej strany na Slovensku.
A práve na titulke sa vyskytla aj hrubá chyba. Pravda zverejnila text rezolúcie zo zjednocovacieho zjazdu už v nedeľu ráno 17. septembra 1944, čiže v čase, keď sa jeho delegáti ešte len schádzali v Podbrezovej. Zrejme aj to bol jeden z dôvodov, prečo do redakcie nastúpil na druhý deň nový šéf, skúsený Július Šefránek, ktorý vystriedal na tomto poste chorľavejúceho Hyska. Začalo sa viac dbať na preverovanie faktov, čo však nebránilo redakcii púšťať sa do odvážnych, málo prebádaných tém. Jednou z nich boli prechmaty "prihorlivých“ partizánov. (Viac v článku Vladimíra Jancuru Pravda bola na strane povstalcov.)
Na strane 3 toho istého čísla sa nachádza situačná správa o ceste Červenej armády do Humenného a o tom, že jednotky Československej armády na východnom Slovensku nadviazali styk s predsunutými jednotkami víťaznej Červenej armády a bojujú bok po boku.
Zaujímavá je aj výzva s titulkom Arizátori, pozor! Je v nej varovanie arizátorom a nemeckým poodnikateľom proti šikanovaniu zamestnancov, ktorí nie sú fašistického zmýšľania. „Ako sme boli na Povereníctve hospodárstva informovaní, sme oprávnení vyhlásiť, že proti tým podnikateľom, ktorí neposlúchnu našu výzvu, bude sa postupovať čo najprísnejšie a okrem odňatia im podnikov môžu byť previnilci ešte i prísne potrestaní.“
Zo ôsmeho čísla sme vybrali „rozhovor so súdruhom partizánom o význame a cieľoch partizánskeho boja“. Článok je v pôvodnom znení, gramaticky aj štylisticky v podobe, ako sa písalo pred 70-imi rokmi.
Pre pohodlné čítanie textov si otvorte obrázok titulnej strany v novom okne a zväčšite si ho.
Tak som sa stal partizánom
(rozhovor so súdruhom partizánom o význame a cieľoch partizánskeho boja)
Aké pohnútky a myšlienky ťa viedly, že si ešte pred 17 mesiacmi sa rozhodol odísť k partizánom?
Po príchode z Prahy utvorili sme na Lafranconi v Bratislave ilegálnu organizáciu, ktorá mala bojovať po každej stránke proti nemeckému fašizmu. Dlhé roky ilegality prinášaly so sebou perzekúciu a zatváranie tisícov našich najlepších ľudí. Mnohým bojovníkom za slobodu podarilo sa pri zatýkaní ujsť z rúk polície, aby sa odobrali na neurčitý čas do hôr a tak vytvorili alebo sa pripojili už k existujúcim malým skupinám ľudí, ktoré tvorily prvé oddiely partizánskeho hnutia. Medzinárodná situácia a porážka fašizmu na všetkých frontoch súčasne zaznamenaly veľký rozmach partizánskeho hnutia. Na Slovensku podmienky pre partizánske hnutie boly výhodné, pretože sme si boli vedomí jánošikovskej tradície. Na jednej strane národnostný útlak so strany nemeckého imperializmu a na druhej strane zbabelý postoj tiso-tukovského režimu ničily všetky kultúrne a materiálne hodnoty slovenského národa a zapredaly ich pre záujmy nemeckej expanzie. Náš boj je bojom celonárodným, je bojom slovenského ľudu a pracujúcej slovenskej inteligencie, je bojom národným a sociálnym.
Ako ste viedli podzemný boj v horách a vo vrchoch?
Denne sme navštevovali ilegálne pracujúcich súdruhov po mestách a dedinách. Náš oblek bol prispôsobený podmienkam nášho pohybu. Spávali sme občas na žandárskych staniciach, preoblečení do rovnošaty. Chodili sme na jarmoky, kupovali sme po dedinách dobytok a svolávali sme ľudí do vrchov alebo pod horu, aby sme im vysvetľovali smysel nášho boja. Väčšinou sme pracovali v noci a cez deň spali. Jedli sme až vtedy, keď sme boli skutočne hladní. Šli sme spať, keď sme boli úplne vyčerpaní. V predvečer povstania sostúpili sme všetci do dedín, do posádok a na žandárske stanice, aby sme odovzdali ľudu zbrane a novým dobrovoľníkom, ktorí sa húfne prihlásili do našich radov. Bok po boku bojujeme s armádou teraz už otvorene za spoločnú vec. Celý národ ide s nami, aby sme zasadili posledný úder fašistickej beštii.
Vaše prostriedky boja boly veľmi obmedzené. Nemali ste ani tlač ani noviny, ktorými by ste boli presviedčali ľud o pravde. Ako ste to robili?
Aj tu sme našli spôsob ako bojovať. Hovoria o tom naše nápisy na bukoch po horách: „My sme tuná doma, my sme tuná páni – Slovenskí partizáni! Smrť Nemcom a zradcom!“ Čím sme časovo boli bližší k revolučnému nástupu a ozbrojenému povstaniu minulých dní, tým hmatateľnejšie bol preniknutý slovenský ľud partizánskym vedomím, tým bližšie sostupovali naši chlapci z hôr do dedín, aby burcovali svoj ľud k rozhodným chvíľam oslobodenia. Meno partizán stalo sa pojmom novodobého bojovníka za slobodu sociálnu a národnú, stalo sa pojmom človeka, ktorý vie obetovať všetko bez náhrady, pojmom všeľudským a pojmom človeka nezaťaženého konvenciami spoločnosti, prehnilej národným šovinizmom. Cítime sa vždy slobodní, chceme slobodu pre každého a našim heslom boja zostáva vedomie, že „Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten kde do pout jímá otroky, sám je otrok.“
Povedz mi ešte o svojom úteku z väzenia a o svojej ceste za partizánmi!
Po úteku z bratislavského väzenia, nasadol som do náhodilého auta za súmraku, aby som sa po viacmesačnom väzení dostal ďalej od miesta, ktoré mi dosiaľ pripomína bezmocné chvíle mojho života. Auto ma odviezlo len niekoľko kilometrov. Vystúpil som v poli za daždivej februárovej noci. Pochodoval som vedľa trate 30 km. Na istej železničnej križovatke, úplne vyčerpaný, preliezol som cez plot a prešiel som opatrne cez kolajnice, kde stály nemecké stráže pri nemeckých transportoch. Vysadol som na nákladný vozeň a díval som sa už k vyjasnenej oblohe, žiadne útrapy a neistota nemohly ma zlomiť, aby som sa nedostal k partizánom do blízkych hôr. Čakal som až sa vlak pohol. Po hodine cesty riskujúc vystúpil som z nákladného vozňa na železničnej križovatke. Po polhodine nasadol som na osobný vlak, pretože peši som nevládal pre veľké otlaky na nohách. Sadol som si do posledného vozňa a bol som pripravený so zbraňou v ruke zhatiť každý krok kohokoľvek, kto by ma bol chcel poslať tam, odkiaľ som prchal. Bol som pripravený na sebaobranu a prípadne vyskočiť z idúceho vlaku. Po dvoch dňoch cesty dostal som sa do hôr, kde som si zvykol za pár dní spôsobom partizánov a ich celému životu. Nikto nevedel o našej skupine, kde sa združujeme, koľko nás je, kto sme, kedy odchádzame, kedy sa vrátime.
Zoro.