Foto: Pravda, Ivan Majersky
Napríklad len príchod roku 1914 sa oslavoval na 46 rôznych oficiálnych silvestrovských zábavách. A to mal vtedy Prešporok len asi 75-tisíc obyvateľov. Atmosféru starej Bratislavy budete môcť zažiť aj na vlastnej koži už túto sobotu 20. septembra na Prešporskej veselici vo Véčku.
Legendárna Štefánka
Do Bratislavy si pred 100 rokmi chodili "vyhodiť z kopýtka” aj Viedenčania. Veď Prešporok ponúkal až 25 kaviarní a 14 viech. Kaviarne vznikali v Bratislave od 18. storočia a okrem vône kávy k nim neodmysliteľne patrili noviny, spoločenské hry a nekonečné rozhovory. Peter Salner v knihe Bratislavské viechy a kaviarne dáva slovo majiteľovi legendárnej Štefánky, ktorá sa o svoje miesto prihlásila už v roku 1915. Béla Hackenberger krásne popisuje ako vyzeral všedný deň v slávnej bratislavskej kaviarni:
"Prví návštevníci chodili hneď ráno. Skladali sa predovšetkým zo zamestnancov, úradníkov, ktorí chceli začať deň vypitím kávy. To bolo tak okolo siedmej. Potom prichádzali profesori, lekári, ktorí šli do práce. Po ôsmej sa zaplnila Štefánia obchodníkmi. To boli dlhohodinové rozhovory, celkom ako na burze. Potom prišli prví predpoludňajší štamgasti. Mnohí tu preberali aj svoju penziu. To boli hostia z predpoludnia. Popoludní prichádzali hlavne právnici: medzi druhou-treťou bolo tu neraz okolo 20 až 30 advokátov. Trochu neskôr, okolo štvrtej, prichádzala celkom nóbl spoločnosť. Boli to predovšetkým dámy, samy alebo so svojimi deťmi, z lepšej spoločnosti. Neskôr popoludní prichádzali lekári. Mnoho. Raz sme napočítali naraz 42 lekárov. Potom prišlo celkom iné publikum. Chcelo si vypočuť koncert, vypiť malú kávu, dve deci vína. To bolo do siedmej, do ôsmej. A potom prišli zas celkom iní ľudia. Nočné publikum. To už boli nočné ceny. Prichádzali do kaviarní, aby sa zabávali, vypočuli si cigánsku hudbu. A sedeli aj do rána.”
Vyvesené viechy
Dlhšiu tradíciu než kaviarne mali v Prešporku viechy. Veď Bratislava je s vínom spájaná odpradávna. Niektoré slávne značky prežili od tých čias po dnes – Palugay, Hubert. Žiaľ, z Bratislavy sa vytratila pekná tradícia "vyvesených viech”. O čo išlo? Dajme slovo Zdeňkovi Přibíkovi:
"Bratislavskí vinári, ktorých domky s dlhými, úzkymi dvormi tvoria niekoľko prastarých bratislavkých ulíc, majú staré právo – kedykoľvek na toho-ktorého príde rad, čapovať štrnásť dní vo svojom dome svoje víno. Na znamenie tejto radostnej udalosti vyvesí vinár nado dvermi alebo z okienka na streche takzvanú viechu, na dlhej tyči priviazaný chumáč niečoho zeleného, aby ctitelia a vyznávači vina vedeli, kde je zase nový prameň.”
Peter Salner vo svojej knihe Bratislavské kaviarne a viechy píše, že pravidelná rubrika v slovenských, maďarských i nemeckých novinách s adresami, kde sú práve vyvesené viechy, bola v tých časoch sledovanejšia, než programy kín a divadiel.
Červené lampy vo Vydrici
Slovené spojenie "najstaršie remeslo” naznačuje, že nevestince existovali v Bratislave oveľa dávnejšie ako pred sto rokmi. Od začiatku 18. storočia však prešporská "červená ulička” viedla Podhradím – štvrťou Vydrica. "Rýchlo tu vyrástli početné nevestince, na priečeliach ktorých svietili známe červené lampy a cez poodhalené okná v prízemí sa dalo nazrieť do izieb, za ktorými polonahé dámy najstaršieho remesla čakali na svojich zákazníkov,” píše spisovateľ Anton Baláž vo svojej knihe Hriešna Vydrica.
Pred sto rokmi bola ich prevádzka v meste legálna, verejné domy museli mať licenciu a dohliadala na nich mestská polícia. Zákazníkmi boli najmä námorníci z čiernomorských prístavov, ale, samozrejme, aj miestni. Presne pred 100 rokmi sa však situácia zmenila. Namiesto námorníkov sa novými klientami stali vojaci. Aj známy vykričaný hostinec U modrej šťuky na Šťukovej ulici sa zmenil na vojenský nevestinec.
Ples za cenu knihy
Aj Prešporok roku 1914 mal svoje "diskotéky”. Veľmi obľúbené boli v tých časoch najrôznejšie plesy, ktoré sa konali najmä počas plesovej sezóny, no existovali aj výnimky. Najobľúbenejšie boli plesy rôznych profesionálnych a zamestnaneckých skupín, možno akýsi predvoj dnešných firemných večierkov. Neboli určené len pre aristokraciu a vyššiu spoločnosť, ale existovali aj rôzne robotnícke bály. Boli to však výnimočné udalosti, na ktoré sa ľudia starostilo vychystali. A mali tiež svoju etiketu – napríklad starostlivo strážené tanečné poriadky.
Tanečné zábavy však existovali po celý rok. Tancovalo sa spontnánne v podnikoch, ale aj na špeciálnych tanečných zábavách. V predvečer prvej svetovej vojny napríklad v novinách Slovenský denník vyšiel inzerát na letnú tanečnú zábavu so "závodom o krásu” a “pri večernom osvetlení lampiónov”. Zábava sa začínala už o druhej hodine popoludní a vstupné bolo 1 koruna a 60 halierov. Len na porovnanie, živá kura sa vtedy predávala za 1,40, kniha o Robinsonovi Crusoe za 1,60 a liter borovičky alebo slivovice za 2,40.
Inšpirácia z Paríža
Kto si myslí, že pred sto rokmi sa po Bratislave prechádzali ženy v krojoch, či nemodernom oblečení, veľmi sa mýli. Dámy z Prešporku už vtedy sledovali módne trendy vo svete. Svedčí o tom aj článok v časopise Dennica z roku 1913, ktorý nájdete v knihe Móda na Slovensku v medzivojnovom období:
"Z Paríža vraciam sa vždy posilnená, s iným sebavedomím, iným životným názorom, s úctou a láskou ku práci. Môžem ubezpečiť naše ctené čitateľky, že nie sme v móde pozadu. Mnohé dámy idú dnes osobne do Paríža, inteligentní krajčíri a krajčírky, neuspokoja sa tiež len s módnymi obrázkami, ale donesú k nám skoro posledné parížske novinky. Som presvedčená, že mnohé z tých módnych noviniek, o ktorých sa dnes tu píše, objavia sa u nás skôr, než toto číslo vyjde. Najviac času na cestu k nám potrebujú účesy, šperky a niektoré krajčírske prípravy, najskôr sú tu klobúky.”
Žiaľ, inšpirácia Parížom nemala mať dlhé trvanie. Necelý rok po uverejnení tohto článku vypukla prvá svetová vojna. Na módu nebolo ani pomyslenia, veď išlo o životy! A tým sa pomaly končila aj éra monarchistického trojjazyčného Prešporku.
Prešporská veselica
Pozoruhodnú atmosféru starej Bratislavy si však predsa môžete pripomenúť ešte raz. Capo di tutti Party, partia ktorá v Bratislave už piaty rok organizuje tematické večierky, pripravuje na 20. septembra veľkú cestu časom do roku 1914.
"Myšlienku na tematickú party, ktorá by sa týkala bezprostredne histórie mesta, v ktorom žijeme, sme nosili v hlavách už dlho. Vždy sa snažíme, aby mali naši hostia pocit, že sa ocitli v inej dobe, tentoraz to bude špeciálne v tom, že pre storočnicu od začiatku prvej svetovej vojny sa o túto éru začalo viac zaujimať mnoho ľudí. A práve na našej akcii budú môcť obdobie spred sto rokov tak trochu zažiť aj na vlastnej koži,” povedal za organizátorov z Capo di tutti Party Michal Kružlík.
V bratislavskom Véčku v dobových kulisách dotiahnutých do detailov zahrá do tanca kapela Funny Fellows. Návštevníci sa budú môcť odfotiť so Švejkom, prečítať si historické noviny vydané špeciálne pre túto akciu a, samozrejme, zabávať sa ako v bujarých prešporských viechach a kaviarňach pred 100 rokmi.
Viac informácii sa dozviete na www.capoparty.sk alebo na FB stránke.