Príčiny potopenia trajektu Estonia sú dodnes nevysvetlené

Ako najväčšia námorná katastrofa v Európe od konca druhej svetovej vojny je v dejinách zapísaná nehoda trajektu Estonia, pri ktorej pred 20 rokmi, v noci na 28. septembra 1994, zahynulo 852 ľudí.

26.09.2014 14:25
Estonia Foto:
Trajekt Estonia na archívnej snímke.
debata

Z 989 pasažierov a členov posádky sa z chladných vôd Baltského mora podarilo zachrániť 137 ľudí. Estonia sa podľa oficiálnej správy potopila po tom, ako jej v búrke kvôli nedostatočnej údržbe spadol predný príklop a voda sa cez otvorený predok dostala na palubu s autami.

Teórií o príčine nehody Estonie, ktorá sa plavila z Tallinu do Štokholmu, sa však objavila celá škála. Okrem medzinárodného zločinu a pašovania drog či plutónia sa hovorí aj o pomste tajných služieb za to, že sa v Estonii odvážal vojenský materiál z Pobaltia do Švédska.

Koncom roku 2004 vyšla najavo informácia (v januári 2005 ju potvrdil aj súd), že v trajekte Estonia sa pätnásť a deväť dní pred katastrofou vojenský materiál naozaj prepravoval – údajne išlo o ruskú či niekdajšiu sovietsku vojenskú elektroniku z Pobaltia.

O týchto tajných transportoch vedela aj švédsko-fínsko-estónska vyšetrovacia komisia, založená krátko po nešťastí, ktorá ich však v záverečnej správe v roku 1997 zamlčala. Podľa komisie sa Estonia potopila kvôli konštrukčnej chybe, ktorá sa jej stala osudnou v prudkej búrke, a kvôli nedostatočnej údržbe (Estonia bola v prevádzke 14 rokov). Zistilo sa tiež, že majiteľ lode, estónsko-švédska firma Estline (v ktorej mala majetkovú účasť aj estónska vláda), sa pokúsila utajiť niekoľko technických nedostatkov v ukotvení takmer šesťdesiattonových brán. Na vine bola podľa komisie aj posádka, ktorá podcenila vážnosť situácie.

Hovorí sa aj o explózii

Odborníkom sa doteraz nepodarilo objasniť, prečo išla Estonia ku dnu tak rýchlo (za necelú hodinu). „Trajekt nemôže ísť tak rýchlo ku dnu len preto, že sa na autopalubu dostane voda,“ napísal napríklad profesor Olle Rutgersson z Göteborgu, podľa ktorého nemožno vylúčiť ani výbuch. O explózii sa vraj zmieňovalo tiež mnoho z preživších a aj potápači našli vo vraku otvory, ktoré podľa britských expertov nemohli byť spôsobené inak ako explóziou.

Desaťpalubový kolos Estonia sa na svoju poslednú púť vydal večer o 19:15 miestneho času. Na palube modrobielej lode bolo vtedy 38 kamiónov, dva autobusy, 34 áut a 803 pasažierov (väčšina Švédov) spolu so 186 členmi posádky.

O vyplávaní na more, kde víchor o sile ôsmich stupňov Beaufortovej stupnice zdvíhal vlny, rozhodol kapitán Arvo Andersson. Krátko po polnoci vlnobitie zosilnelo a technik zistil, že na spodnej autopalube 160 metrov dlhej lode zateká medzerou v odklápacej prove, kadiaľ vozidlá do plavidla vošli. Námorníci sa pokúsili otvor upchať matracmi a spustili čerpadlá.

O 00:45 sa ozvala dutá rana, keď sa vráta zrejme odtrhli. Množstvo vydesených cestujúcich vybehlo na palubu a radista vysielal núdzový signál Mayday. Loď sa už znateľne nakláňala. Podpalubie plné vody potom prevrátilo trajekt na bok a keď hodiny ukazovali 01:50, ozvala sa posádka naposledy.

Studená voda nedávala veľké šance na prežitie

Desiatky ľudí sa nestačili ani prebudiť zo spánku. Asi 250 osôb naskočilo do člnov alebo si navlieklo záchranné vesty. V mrazivej vode (s teplotou asi desať stupňov) však nemali veľkú šancu. Za pol hodiny priplával k miestu tragédie iný trajekt, o tri hodiny dorazil prvý vrtuľník.

Podarilo sa zachrániť 138 ľudí, z ktorých jeden zomrel v nemocnici. Počas nasledujúceho mesiaca bolo z mora vylovených 93 mŕtvych tiel, pozostatky 94. obete boli nájdené 18 mesiacov po katastrofe. Ostatné obete zostali pochované v medzinárodných vodách a švédska vláda navrhla betónové zakonzervovani­e vraku.

Zmluva medzi Švédskom, Fínskom, Estónskom, Lotyšskom, Dánskom, Ruskom a Britániou, ktorých obyvatelia sú medzi obeťami, miesto vyhlásila za nedotknuteľné. Zákaz sa ale týka len signatárskych krajín, takže k vraku sa už dostalo pár „nepozvaných hostí“, medzi nimi aj dvaja plzenskí potápači Henrich Böhm a Ivan Kováč.

debata chyba
Viac na túto tému: #nešťastie #loď #katastrofa #trajekt