Genscher, ktorý bol nemeckým ministrom zahraničia takmer nepretržite v rokoch 1974 až 1992, patrí k hlavným nemeckým osobnostiam spätým s opätovným zjednotením Nemecka.
Za najslávnejší okamih v kariére vtedajšieho ministra zahraničia SRN sa považuje jeho oznámenie z balkóna západonemeckej ambasády v Prahe adresované až štyrom tisícom východonemeckých utečencov na záhrade veľvyslanectva, že budú môcť vycestovať do Spolkovej republiky. Práve tento exodus nespokojných východných Nemcov prispel k tomu, že režim v Nemeckej demokratickej republiky následne padol.
„Prišli sme za vami, aby sme vám oznámili, že vaše vycestovanie …,“ vyslovil Genscher slávnu polvetu, ktorej koniec zanikol vo vrave jasajúcich utečencov. „… bolo umožnené,“ prezradil koniec vety po takmer 25 rokoch jej autor v rozhovore pre DPA.
Na základe dohody s NDR prvá vlna utečencov mohla z veľvyslanectva v Prahe na začiatku októbra odísť osobitnými vlakmi cez územie vtedajšieho východonemeckého štátu do bavorského Hofu.
Z nekvalitných dobových záberov je zrejmé, že šéf západonemeckej diplomacie oznámenie predniesol vcelku nevzrušene. „Predsavzal som si, že budem hovoriť úplne vecne a bez okrás, aby som nevzbudil dojem, že chcem, aby toto oznámenie, pri ktorom mi bola jasná reakcia utečencov, vyznelo triumfálne,“ vysvetľuje teraz Genscher.
Foto: SITA/AP, Petr David Josek
„Bolo isté, že vo vedení NDR boli aj odporcovia otvorenia ambasády. Tým nemal byť daný dodatočný dôvod otvoreniu ešte zabrániť,“ hovorí politický veterán liberálnej strany FDP. V auguste navyše Genscher v rozhovore s nemeckým časopisom Bunte prezradil, že počas svojej slávnej reči trpel srdcovou arytmiou.
Jeho pražské oznámenie pozná väčšina ľudí z takmer pokútne vytvorených záberov. „Nehovoril som v rozhlasovom štúdiu, ale z balkóna veľvyslanectva s provizórne inštalovanými reproduktormi. Aby mi nemohli vyčítať, že otvorenie veľvyslanectva využívame na propagandu, poprosil som kameramanov o pochopenie, že som ich na ambasádu nepustil,“ spomína Genscher. „Zábery, ktoré poznáte, sú snímkami kameramana, ktorý si napriek tomu, a síce zozadu, prístup zaistil. Preto také zlé svetlo a kvalita zvuku,“ vysvetlil Genscher.
Foto: SITA/AP, Petr David Josek
Barokový Lobkovický palác, v ktorom nemecké veľvyslanectvo sídli, má pre Nemcov vďaka udalostiam z jesene 1989 veľký symbolický význam, ktorý bol jedným z dôvodov, prečo sa Berlín usiloval o kúpu malostranskej budovy.
Na konci tohtoročného augusta ministri zahraničia Lubomír Zaorálek a Frank-Walter Steinmeier oznámili, že sa obe strany nakoniec dohodli na prenájme paláca na ďalších 50 rokov.