V nadšení, ktoré nasledovalo po 9. novembri 1989, keď sa otvorili hranice medzi východným Nemeckom a jeho západným susedom, sa Berlínčania urýchlene pustili do odstraňovania „múru hanby“, ktorý ich 28 rokov rozdeľoval.
O štvrť storočia neskôr, keď si turisti prichádzajú prezrieť zvyšky múru, narastá v Nemecku pocit, že je potrebné zachovať posledné pozostatky tejto stavby, bývalého epicentra studenej vojny. Na južnom brehu rieky Spréva, ktorá preteká Berlínom, stojí na konci jednej cesty kus múru dlhý 18 metrov. Je pokrytý graffitmi, obklopený impozantnými lampami a ježiacimi sa bariérami z ostnatých drôtov.
O niekoľko krokov ďalej, smerom dolu, sa týči pozostatok, ktorý je podľa historikov najvzácnejší: bunker susediaci s múrom. V ňom boli ukryté tri z 26 rýchlych člnov, na ktorých východonemecké pohraničné stráže hliadkovali a pátrali po tých, čo sa pokúsili prekonať hranicu po vode. V tejto temnej a vlhkej pivnici, akoby z nejakej starej bondovky, je doposiaľ telefón zo 60. rokov a záchranné vesty pokryté plesňou povešané na stene. Tento unikátny priestor je svedkom epochy, v ktorej bolo východné Nemecko pripravené svojich vlastných občanov radšej zavraždiť, ako by ich nechalo prejsť na Západ. Historici zdôrazňujú, že bunker umožňuje pochopiť, ako NDR „zaisťovala“ svoje hranice. Ukazuje tiež, že v Berlíne netvorili hranice len betón a steny, ale aj voda. A zachovanie takýchto miest je potrebné, aby sa ľudia mohli poučiť, vyhlasuje riaditeľ Nadácie Berlínskeho múru Axel Klausmeier.
Podľa oficiálnych údajov, o ktorých však historici vedú spory, zaplatilo 138 obyvateľov východného Berlína za svoj pokus o útek životom. Mnohí z nich sa vrhli práve do vôd Sprévy. V celej NDR bolo pri pokuse o útek pri železnej opone zabitých najmenej 389 osôb.
Foto: SITA/AP, Joerg Carstensen
Po rokoch pustnutia sa susedná Köpenicker Strasse stala medzi podnikateľmi veľmi obľúbenou ulicou a zrodilo sa tam veľa projektov luxusných budov s výhľadom na vodu. Mesto Berlín chcelo lokalitu obývanú squattermi vyčistiť, vybudovať tam cyklotrasu a cestu pre zásobovacie a záchranné vozidlá. To priviedlo historika kultúry Eberharda Elferta k založeniu skupiny na ochranu pozostatkov berlínskeho múru nazvanú Luise Nord podľa mena predvojnovej štvrti Luisenstadt.
Od roku 2006 sa podľa Klausmeiera vynaložilo na obnovu 160 kilometrov dlhého múru 37 miliónov eur z verejných financií. „Na druhej strane chcú mestskí projektanti zvyšky múru zlikvidovať,“ sťažuje sa Elfert. Podľa Carstena Spalleka z miestneho stavebného úradu sa ešte o ničom nerozhodlo a k projektom sa ľudia môžu vyjadrovať na internetových stránkach. Nie je však isté, či bude stavba chránená zákonom, upresňuje.
V nemeckej metropole pripomína tento prípad boj okolo slávnej East-Side Gallery, najdlhšej doteraz stojacej časti múru, ktorá je pokrytá umeleckými výtvormi. V roku 2013 vyvolal projekt ohrozujúci časť stavby širokú mobilizáciu a prilákal aj amerického speváka a herca Davida Hasselhoffa na miesta, kde vystúpil na svojom kultovom koncerte v decembri 1989 pri práve sa rútiacom Berlínskom múre.