Masajka Josephine: Žena, ktorá sa angažuje v mužskom svete

Josephine je trochu stratená. Je Masajka, ale nežije tradičným spôsobom ako manželovi podriadená pastierka kráv. Je žena, ale ako politička sa angažuje v mužskom svete. To sa však nenosí v jej rodine ani v masajskej komunite. Akoby úplne nepatrila vôbec nikam.

08.08.2015 07:00
keňa, afrika, masajka, josephine, Foto:
Josephine to má v politike desaťkrát ťažšie preto, že je žena.
debata

Pritom pre veľa kenských žien je vzorom. Chystá sa kandidovať do parlamentu, pôsobí v regionálnej politike, jej hlas má väčšiu váhu než hlasy bežných vidieckych žien. Cestuje po krajine, angažuje sa, muži počúvajú jej názory. Často je to šialene ťažké. Mám však pocit, že ťažšie to má u svojich, v komunite Masajov, ako v Nairobi.

Poslankyne a nohavičky

Keď sa vo verejných záležitostiach angažuje žena, ľudia sa hneď pýtajú. Nemá muža? Ak nemá, dvíhajú obočie. Dievča je predsa vhodné na vydaj hneď po obriezke. Nemá morálku, keď chce súťažiť s mužmi? Má vôbec deti? Masajská žena bez detí automaticky v očiach komunity nie je spôsobilá byť líder a vystupovať na verejnosti.

S kým spáva? Nemá manžela, ktorý by kandidoval na politický post? A čo keď dostane menštruáciu? Ako si bude plniť svoje povinnosti, keď práve vtedy bude treba viesť delegáciu a organizovať mítingy? Menštruujúca masajská žena totiž nemá byť v kontakte so zvyškom komunity.

„Hoci kenská ústava stanovila kvóty pre ženy na úradoch a vo vládnych postoch, Masajky tam nenájdete. Ich klany im to nedovolia,“ hovorí Josephine Nasihpae Sane. Mimochodom, kvóty. Vďaka nim je síce vo verejnom živote viac žien, ale úctu mužov im to neprinieslo.

Pastor, ktorý sa rozhodol bojovať proti ženskej... Foto: Jana Čavojská
keňa, pastor, afrika Pastor, ktorý sa rozhodol bojovať proti ženskej obriezke. „Keď som tú krutosť dcéram zakázal, bol som ten zlý,“ hovorí.

„Ani médií. Keď noviny informujú o mužských politikoch, píšu o ich aktivitách. Keď o ženách političkách, zosmiešňujú ich. Napríklad po zavedení kontrol pri vstupe do parlamentu novinári napísali: Poslankyne si v parlamente vyzliekali nohavičky!“

Doma, v provincii Kadžado, kde sa s ňou polovica rodiny nebaví, má klasický vidiecky dom a stádo kráv. O rodine hovoriť veľmi nechce. Manžel od nej odišiel, jej príbuzní si myslia, že jedinou jej starosťou je kritizovať starodávne masajské tradície. Nechce veľmi hovoriť ani o obriezke, ktorú kedysi tiež musela podstúpiť. Dlho potom bojovala proti tomuto zvyku.

Spolu s ďalšími angažovanými ženami, ale aj mužmi dosiahli zákaz obriezky v Keni. To samo osebe ešte nič neznamená, o obriezke dievčaťa nerozhoduje zákon, ale otec. „Keď Masajovia pri pôrode zistia, že žena nie je obrezaná, obrežú ju ešte v ten deň, keď porodí,“ šokuje Josephine. „Masajská žena skrátka musí byť obrezaná.“

Čím viac to zakazujú, tým menšie dievčatá musia obriezku podstúpiť. Aby sa to podarilo utajiť. Ale téma, ktorá bola kedysi úplné tabu, je jednou z najdiskutova­nejších v súčasnej kenskej spoločnosti. A čím ďalej, tým viac dievčat a žien je uchránených od tohto krutého zvyku a jeho celoživotných následkov.

Prezentácia odevov v Gloriinom butiku. Akoby...
Gloria svoj butik vyzdobila ružami.
+12Školáčka z jedného z nairobských slumov v...

Jediná slávnosť

„Masajská žena má byť frigidná. Obriezku vymysleli muži, aby nám zobrali všetku radosť zo života.“ Uprostred Nairobi je Josephine nečakane otvorená. Dokonca pár slovami spomenie aj svoju obriezku. „Rozhodnutie nebolo na mne. Nemohla som nič robiť. Jednoducho mi otec večer povedal, že ráno ma obrežú.“ O pár dní neskôr, na biednych, vyschnutých masajských pastvinách neďaleko mesta Kadžado, je zmierlivejšia.

„Obriezka je jediná slávnosť v živote ženy. Kým chlapec dospeje na muža, zažije tri slávnosti. A potom je v komunite niekto. Úloha žien je byť ticho a starať sa o manžela, deti a domácnosť. Obriezka je jediná príležitosť v živote Masajky, keď jej komunita dáva najavo, že si ju váži.

Je v tom veľa mystiky. Prekonanie bolesti, prerod dievčaťa v ženu, zachovanie tradície predkov. Obriezka je vstup do dospelosti. Dievča dostane veľa darčekov a už nemusí ísť do školy. Preto sa veľa dievčat na obriezku teší.“

Je nedeľa. Do areálu protestantského kostola v dedine Ilkeeklewe Dungi sa schádzajú veriaci. Masajské ženy prichádzajú v najlepších šatách, najkrajších prikrývkach a s najtradičnejšími ozdobami. Farebné náramky, náušnice, náhrdelníky. Nazdobené kráľovné veria v Boha aj v starodávne masajské tradície.

Od dvoch starších žien sa snažím zistiť, ako obriezka ovplyvnila ich život. „Bolelo to strašne, ale prebolelo,“ hovorí jedna z nich, Siton Ewe Nderere. Chápem, nemá svoj život s čím porovnať, nerozumie otázke, či cíti zdravotné problémy po obriezke celý život. Lekári tvrdia, že obrezané ženy majú bolestivejšiu menštruáciu, problematické pôrody a často trpia gynekologickými zápalmi.

Táto pani otázke nerozumie. Dokonca dala obrezať všetky svoje dcéry. „Teraz prezident a vláda hovoria, že obriezka je zlá, tak už s ňou nesúhlasím,“ uzavrie. Jej kamarátka Shyde Ewe Lemutaka svoju dcéru obrezať nedala. „Nechcela som, aby zažila to, čo ja.“

Prvá kenská starostka. Muži na protest... Foto: Jana Čavojská
keňa, žena, afrika, masajka, josephine Prvá kenská starostka. Muži na protest vychádzali z miestnosti, keď začala hovoriť.

Prvá starostka

Miestny pastor John Ole Mutunkei už dvadsať rokov svojim Masajom hovorí, že keby Boh chcel ženu obrezanú, stvorí ju tak. Že bez úplného tela ich Boh nevezme do raja. „Ale keď som povedal dcéram, že ich neobrežem, bol som ten zlý,“ hovorí. Odvtedy sa počet obrezaných dievčat v regióne znížil na polovicu. Zvyšok to však robí potajomky. S nedostatočnou hygienou.

Inkamuratak, žena, ktorá obrezáva, sa musí skrývať pred úradmi. Väzenie hrozí jej aj rodičom. Dedina Nkaatu je naozaj ďaleko od všetkého. Napríklad od najbližšieho zdroja vody, rieky so špinavou, mútnou vodou, je vzdialená deväť kilometrov. Vodu musia privážať vo veľkých nádobách na somároch. Cesty do Nkaatu sú prašné a hrboľaté. Vedú cez nekonečnú savanu. V období sucha tu niet zelenej rastlinky. Zázrak, že sa tu kravy Masajov a divé žirafy dokážu pásť.

Táto dedina uprostred ničoho má zvláštne prvenstvo. Je to prvá obec v Keni, ktorú vedie žena. Eunice Mbuko je starostkou tri roky. Má štyri deti a predtým učila v škole. „Moji ľudia si nemyslia, že riadiť komunitu je pre ženu požehnanie,“ hovorí. Koná priamo a hrdo. Rešpekt spoluobčanov, ale aj kolegov – lokálnych politikov – si získavala asi rok. „Spočiatku sa so mnou nebavili. Keď som začala hovoriť, dokonca vyšli z miestnosti.“

Pred školou sa zhromaždili ďalšie ženy. Smejú sa, v Afrike je vždy kopec zábavy. Z toho, čo hovoria, však do smiechu nie je. Veľa mužov tu pije. Hlavne takí, ktorí nemajú prácu. Chľastajú a potom bijú svoje ženy. Muži tu nemajú jednu ženu, ale aj štyri manželky. „Nežiarlime na seba. Veď sme v rovnakej situácii! Máme spoločné problémy,“ hovoria ženy. Opýtala som sa, či sa mužom pred bitkou bránia. Veď ich je v dome viac. Rezolútne pokrútili hlavami. Žena muža nesmie biť. Ani keď jej ubližuje. Ako sa môžu brániť? „Ideme za radou starších, nech mu dohovorí.“

Mladé dievčatá z turistickej lodge si myslia,... Foto: Jana Čavojská
keňa, ženy, masajka, Mladé dievčatá z turistickej lodge si myslia, že muž má právo biť ženu.

Právo udrieť ženu

O. K. Mladé dievčatá, ale aj mladí chlapci majú možno iný názor a chcú žiť inak. Spíme v lodge uprostred savany. Je to typické zariadenie pre turistov s bazénom, barom a jednoduchými prízemnými domčekmi. Vždy úctivý, priateľský a zábavný barman Joe nám po pol druhej v noci a niekoľkých pivách vymenuje dvadsať situácií, v ktorých má muž právo biť ženu. Napríklad keď ráno odíde do obchodu a vráti sa až popoludní.

V lodge pracujú mladí chlapci a dievčatá. Spolu jedia, smejú sa a trávia voľný čas. Josephine, Sankaire a Angela varia a obsluhujú. Majú 19 až 24 rokov a názor kolegu z baru, predstavte si, obhajujú. „Boh stvoril ženu z Adamovho rebra. Žena je teda navždy mužovi podriadená,“ presviedča ma najvýrečnejšia z nich, 24-ročná Josephine. Rozmýšľam, odkiaľ to tieto moderné dievčatá majú. Hovoria im to doma? V škole? Líši sa to v hlavnom meste?

Ani nie. Emily Juma má pätnásť, žije v slume Korogocho a v rozbitej telocvični sa učí boxovať. Jej budúci manžel nemusí mať obavy. Nikdy by ho neudrela. Ani keby ju zmlátil ako žito. „Žena predsa na muža nemôže vztiahnuť ruku,“ dôvodí toto drsné dievča, ktoré suverénne vyhráva boxerské zápasy.

„Ale ani muži by nemali veľmi ženy mlátiť. Keď žena urobí chybu, muž jej chce len dohovoriť a poučiť ju. Vtedy ju môže udrieť, no nie veľmi silno.“ A v ktorých situáciách je to podľa Emily povolené? „Napríklad keď žena stratí päťdesiat šilingov a udrie dieťa, lebo si myslí, že ich zobralo ono. Keď ich potom predsa len nájde, môže ju muž udrieť. Za to, že bola nepozorná, a za to, že udrela dieťa.“

Gloria svoj butik vyzdobila ružami. Foto: Jana Čavojská
keňa, masajka, Gloria svoj butik vyzdobila ružami.

Vo svete módy

Obriezka, podriadenosť manželovi, tichá starostlivosť o domácnosť. Gloria Mathews akoby ani nežila v tomto svete. Elegantná mladá žena vlastní butik, do ktorého starostlivo vyberá módne kúsky v londýnskych obchodoch. Mala šťastie. Narodila sa do rodiny kenského politika, vyštudovala právo v Keni a v Londýne. V Británii žila sedem rokov.

Potom sa vrátila domov, istý čas pracovala pre vládu a potom sa rozhodla vykašľať na papiere a robiť, čo ju baví. Módu. Sníva o tom, že raz bude navrhovať vlastné modely. Zatiaľ sa snaží učiť svoje zákazníčky elegancii. Jej butik v stráženom areáli je vyzdobený ružami a odevy sú naaranžované tak, aby ženy inšpirovali k vhodnému kombinovaniu strihov, farieb a doplnkov.

Prezentácia odevov v Gloriinom butiku. Akoby... Foto: Jana Čavojská
keňa, masajka, žena Prezentácia odevov v Gloriinom butiku. Akoby sme sa preniesli na Oxford Street.

Gloria mohla zostať v Londýne. Vrátila sa však domov. „V Keni je teraz toľko možností,“ rozplýva sa nad kapučínom v elegantnej kaviarni v obľúbenom nákupnom centre. „Z Európy som odchádzala za recesie. Biznisu sa tam nedarilo. No Keňu tieto krízy neovplyvnili. Navyše je tu dopyt po všetkom novom. Môžeš prichádzať s najrôznejšími nápadmi. V Európe by si ťa nikto nevšímal, že nuda a že všetko tu už bolo. Nairobi je teraz veľmi dynamické.“

Namietam, či by v Londýne nemala pohodlnejší život. Predsa len, všetko tam funguje, všade je elektrina, mestská doprava pracuje ako hodinky, ulice sú čisté, parky bezpečné. Porovnávala som to s rozbitými cestami, nefungujúcimi službami, biednymi štvrťami zasypanými odpadkami, kolabujúcou dopravou a vysokou kriminalitou Nairobi.

„Aj v Londýne sú miesta, kam by som sa po zotmení neodvážila,“ oponuje mi Gloria. Žije v dome s klimatizáciou v bezpečnej stráženej štvrti a všade jazdí silným autom. „Tu mám všetko, čo potrebujem.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Afrika #keňa #masajka