Československá tragédia Il-62 spred 40 rokov je nejasná

Úplne zaplnený iľjušin Il-62 sa pred polnocou chystal na medzipristátie v Sýrii, lenže namiesto pristávacej dráhy zamieril do dún niekoľko kilometrov od letiska. Havária, ktorá sa stala pred 40 rokmi, je najtragickejšou v histórii československého letectva. Z 19. na 20. augusta 1975 zahynulo pri Damasku 126 ľudí na palube. Prežili len dvaja. (Druhou najhoršou československou tragédiou bol pád iľjušina Il-18 v lete 1976 v Bratislave. Stroj spadol do vody na Zlatých pieskoch, zahynulo 79 osôb.)

19.08.2015 07:00
debata (5)
Stroj Iľjušin Il-62 vo farbách Československých... Foto: Archív
iljusin, lietadlo Stroj Iľjušin Il-62 vo farbách Československých aerolínií. Tento typ lietadla havaroval pred 40 rokmi v Sýrii. Zahynulo 126 ľudí na palube, prežili len dvaja.

Cieľom letu v auguste 1975 mal byť Teherán. Stroj vzlietol z Prahy. Po 3,5 hodine letu posádka nahlásila, že plánuje začať priblíženie, čo jej kontrolná veža v Damasku povolila. Lietadlo ešte stihlo potvrdiť informáciu o priaznivom počasí na letisku, to bolo však posledné spojenie s letom OK 540 Českosloven­ských aerolínií. O štyri minúty iľjušin havaroval.

Neobývanú nočnú krajinu ožiarili po náraze plamene, ktoré zachvátili veľkú časť trupu a potom výrazne sťažili vyšetrovanie príčin nehody. Experti zistili, že stroj sa dotkol zeme v celku, najprv predným podvozkom, potom ľavým krídlom, hlavným podvozkom a nakoniec zadnou časťou trupu a pravým krídlom. Obrovské šťastie mali polročné dieťa a arabský študent, ktorí obaja sedeli vzadu a po náraze vypadli von. Vyhli sa ohňu, ktorý zasiahol trosky.

V kokpite sa nachádzali kapitán Ján Gajdoš a druhý pilot Stanislav Žižka. Druhý menovaný v čase nehody riadil stroj. Vyšetrovateľom sa nikdy nepodarilo odhaliť, prečo skúsený Žižka nezvládol jednoduché pristávanie a prečo nárazu nezabránil ani Gajdoš. Veď Žižka mal nalietaných takmer 15-tisíc hodín a Gajdoš dokonca o 4-tisíc viac.

Objasnenie nešťastia sťažil fakt, že mohutný požiar zničil takzvanú čiernu skrinku a v kokpite bola zlikvidovaná väčšina prístrojov. Vyšetrovatelia uviedli, že ako najpravdepodob­nejšia možnosť je to, že posádka si nebola vedomá skutočnej výšky letu a tesne pred nárazom sa domnievala, že je o niekoľko stoviek metrov vyššie. Na letiskách socialistických štátov dispečeri uvádzali výšku QFE (skutočný barometrický tlak v úrovni dráhy), ale od veže v Damasku piloti dostali výšku QNH (tlak prepočítaný na hladinu mora). Osudnou sa mohla stať zámena týchto údajov.

Autor kníh o leteckých nehodách Ladislav Keller však považuje za pravdepodobnejšie to, že druhý pilot zle manipuloval s prístrojmi: „Žižka sa zrejme pomýlil pri zadávaní hodnoty tlaku a na výškomere nastavil chybnú hodnotu.“ Údaje mal síce ešte kontrolovať navigátor, ktorý býval v tej dobe bežne členom posádky, ale asi to neurobil.

Objavili sa aj špekulácie, že pod tragédiu sa podpísali nezhody medzi pilotmi. Ich známi hovorili, že Gajdoš a Žižka sa doslova nenávideli. V osudný deň sedeli spolu v kokpite, pretože pôvodne nasadený druhý pilot neprišiel do práce. Do služby povolali zálohu, ktorou bol Žižka.

Existovala aj teória o tom, že iľjušin omylom zostrelila sýrska raketa a z politických dôvodov sa prípad ututlal. Tvrdenia takpovediac z druhej ruky sa však nepodarilo dokázať. Keďže lietadlo dopadlo na zem v celku, naznačuje to chybu pilotov.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #lietadlo #tragédia #il-62