Ťažký osud Kľaku. Vypálenie aj hromadné popravy

Zúfalý kľakovský richtár Martin Tadian kráčal k susedovmu domu, z ktorého sa ešte dymilo. Vnútri zápach tlejúcich tiel, popol a obhorené časti ľudí. Vrhol sa do popola a prehrabával ho. Narazil na detskú hlavičku. Stislo mu srdce.

26.06.2016 07:00
kľak, fašisti, Foto:
Vypálený Kľak.
debata (290)

Podľa kučierok spoznal svoju najmladšiu 6-ročnú dcéru Valiku. Z najstaršej, 16-ročnej Anny, zostali nohy a trup. Rukami fašistov zomrela celá jeho rodina, mama, manželka a štvoro detí.

Zronený muž pozbíjal drevenú debnu. Uložil do nej pozostatky svojich najbližších i susedov. Vykopal hrob a pochoval ich. Z rozprávania 68-ročnej Anny Pajtinovej mrazí. Beštiálne nacistické vraždenie 21. januára 1945 zobralo v Kľaku život 84 bezbranným ľuďom. Boli medzi nimi dve bábätká aj tehotná žena.

Vizitka obce Kľak

  • počet obyvateľov: 199
  • rozloha: 2 281 ha
  • vznik: prvá písomná zmienka v roku 1828

Preboha, hádam nás nejdete strieľať!

Ešte ani poriadne nedoznela streľba v Ostrom Grúni, kde fašistická horda v jednom dome zavraždila 64 dedinčanov, už sa krvilačné komando strojilo vtrhnúť do Kľaku.

Bolo pekné zimné nedeľné ráno. Richtár Tadian kŕmil v maštali statok, dcéra Anna po ňom išla dať dobytku piť. Sedel akurát pri raňajkách, keď do domu vbehla jeho najstaršia. Od Nového Kľaku vraj počuť streľbu a po lúkach oproti ich domu videla chlapov utekať do hory. Vzápätí sa už dedinou niesli výkriky: Nemci idú, tanky idú, chlapov idú brať! Richtár sa narýchlo poobliekal a bežal za chlapmi do lesa. Sotva mu napadlo, že svoju rodinu už nikdy živú neuvidí.

Anna Pajtinová. Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Anna Pajtinova Anna Pajtinová.

„Našich vyhnali do susedovho domu. Ešte stará mama hovorí: Preboha, hádam nás nejdete strieľať! Jeden ju okríkol – Baba sakramentská, čuš! a napálil do nej dávku. Potom postrieľali všetkých, aj tých susedovcov. Náš aj ich dom vyrabovali a podpálili,“ rozpráva príbeh otcovej rodiny Anna Pajtinová, ktorá žije v Ostrom Grúni. Vdovec Martin Tadian sa totiž po vojne znova oženil, mal dcéru a syna.

Šestnásťročnému Jožkovi od susedov rozstrieľali nohy, ale ešte žil. Našli ho a vytiahli z pahreby. Práve on zvestoval richtárovi, ktorý po skončení streľby zišiel do dediny, čo sa udialo. Chlapec prežil sotva týždeň, zomrel na otravu krvi.

Pýtali peniaze, že ich nevypália

Mária Mesiariková išla ráno z horného konca dediny na dolný po mlieko od kravy. Chodila poň k svojej mame pre sotva ročného syna. „Od Ostrého Grúňa už bolo počuť streľbu. U starej mamy všetkých postrieľali. Keby sa tam bola moja mama zdržala, zabijú aj ju,“ hovorí 83-ročná Valéria Zúbeková z Kľaku.

Valéria Zúbeková. Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Valéria Zúbeková Valéria Zúbeková.

Jej otec aj so starším bratom Petrom videli, že chlapi utekajú do hôr. „Báli sa, že ich Nemci zoberú. Komu by napadlo, že sa nezastavia pred ničím, a tak hrozne sa pomstia na ženách a deťoch. Mali sme doma partizánov. Z ničoho nič sa večer predtým všetci zobrali preč. V noci im ešte maminka piekla chlieb. Jeden bochník som schytila a utekala za bratom, ako s otcom odchádzali, aby si aspoň ten zobrali so sebou,“ pokračuje pani Zúbeková. Vtedy mala 11 rokov.

Pani Mesiariková sa vrátila domov s mliekom. Streľba bola čoraz silnejšia. Zatvorila vonkajšie dvere na haspru a so svojimi tromi deťmi sa schúlila do rohu izby. „Zrazu niekto buchol pažbou do dverí, až sa rozleteli. Dnu vošli dvaja Nemci v uniformách. Môj osemročný brat sa veľmi naľakal a pichol sa pod posteľ. Ja som si, pri tom detskom rozume, pomyslela, že Nemec si bude myslieť, že je partizán a zastrelí ho. Tak som ho za nohu ťahala spod tej postele,“ spomína.

Po uniformách prišiel ďalší v civile. „Podišiel k maminke a po slovensky jej vraví, keď mi dáte dvesto korún, nevypálime vám dom. Neviem, koľko mu dala. Za ním prišli ďalší a tí už brali, čo videli. Aj ten chlieb pre partizánov,“ dodáva Valéria Zúbeková. Mama vzala deti a bežala sa s nimi skryť do hory. Ich dom vyhorel, aj humno.

Bábätko hodil o stenu

Trestná protipartizánska výprava vtrhla do Kľaku na tankoch, obrnených a nákladných autách, so samohybnými delami. Hoci bola dedina obkľúčená, niektorým chlapom sa predsa podarilo ujsť. Niekoľkých zastrelili na úteku. Prvý na rade bol dolný koniec dediny, Nový Kľak. Ľudí strieľali, ako prišlo. Vonku, v domoch pri prehliadkach alebo viac rodín nahnali do jedného domu a zabili ich.

V dome Jána Kotrlu zavraždili desať ľudí. Medzi zastrelenými bola aj horárova manželka Helena Rettingerová, ktorá sa po siedmich rokoch konečne tešila na svoje prvé bábätko. Zastrelili ju v siedmom mesiaci tehotenstva.

Vo svojich zverstvách sa nacisti priam vyžívali. Neštítili sa brutálne zabiť ani trojmesačné dieťa – Jozefínku Haringovú. „V dome Jána Kotrlu našli matku, ktorá kúpala svoje dieťa. Esesák vytrhol matke dieťa za nohu a hodil ho o stenu. Plačúca žena, zohýnajúc sa po svoje dieťa, bola zasiahnutá vrahovou zbraňou a jej mŕtve telo zakrylo mŕtve tielko dieťaťa,“ píše sa v obecnej kronike.

Zachránila ho baranica a kabát

Ďalších dedinčanov zastrelili v dome Štefana Zúbeka. Bol medzi nimi aj 47-ročný Jozef Adamov. On jediný prežil. Chytili ho na úteku, priviedli k Zúbekovmu domu a strčili dnu. Ležala tam mŕtva jeho rodina, susedia. Zaznel výstrel. Padol na hromadu tiel. Na neho dvaja ďalší.

„Nemci potom zapálili dom, v ktorom sme ležali. Dym ma dusil. Povala sa už prebárala, horiaca trieska mi spadla na kabát. Zhorím tu zaživa, pomyslel som si. Ale Nemec nás strážil. Pomaly dvíham hlavu. Vyslobodil som sa spod tiel. Čakám výstrel. Vtom sa zrútila prehorená strecha nad vchodom a Nemec odišiel,“ opísal svoj príbeh pre noviny Ľud z 23. januára 1975.

Dostal sa cez mŕtve telá a vybehol von. „V záhrade som sa zahrabal do snehu a vyčkal do večera. Neskôr som sa dozvedel, že spomedzi postrieľaných spoluobčanov som sa zachránil iba ja. Guľka mi prederavila len baranicu a kabát,“ povedal novinám. Ako počul výstrel, padol skôr, ako by dostal priamy zásah.

Takto besnejúci fašisti vraždili v najmenej desiatich domoch a dvoroch. Dokopy prišlo o život 84 ľudí – 32 mužov, 16 žien, 36 detí.

Partizánov umučili

Krvavá nedeľa v Kľaku sa ešte neskončila. Akoby fašistická horda stále nemala dosť. Chodili z domu do domu. So zbraňami vyháňali ľudí na ulicu. Ženy, deti, starcov i chorých. Nikto nevedel, kam ich ženú ani čo sa bude diať.

Sústredili ich na malé dedinské námestie pred kaplnkou pri škole. Mierili na nich guľomety zo všetkých strán. V treskúcom mraze tu stálo v radoch asi tristo ľudí. Mnohí bosí, slabo oblečení. Medzitým im rabovali domy a humná.

Našli pritom troch ťažko ranených partizánov. „Petra Boroša, ktorý mal 27 rokov, a o rok mladšieho Jána Jakaba. Oboch čakala po neľudskom bití a mučení ponižujúca smrť. Pred očami ľudí Jakaba zaživa upálili, Boroša priviazali k obrnenému vozu a ťahali za sebou, až kým nezomrel,“ približuje 38-ročná Regina Pinková, ktorá sa venuje vojnovej histórii Kľakovskej doliny.

Nespútanú krvilačnosť nemeckí fašisti a slovenskí kolaboranti ukázali na 21-ročnom partizánovi Martinovi Herkovi. Mal omrzliny na nohách, ťažko sa mu chodilo. Na miesto, kde boli sústredení Kľakovčania, ho priviezli na saniach.

Už aj tak vydesení dedinčania, vrátane detí, sa museli pozerať na hrôzostrašnú, takmer dve hodiny trvajúcu verejnú popravu. Rozrezali mu chodidlá, na viacerých miestach stiahli kožu z tela, odrezali uši, nos, jazyk, vyklali oči a napokon ho ešte živého hodili do plameňov horiaceho domu. Napriek brutálnemu mučeniu nič neprezradil.

Kostol v Kľaku zničený fašistami. Foto: ARCHÍV MÚZEA SNP BANSKÁ BYSTRICA
kľak, kostol, fašisti Kostol v Kľaku zničený fašistami.

Z bezbrehého vraždenia mali nacisti očividné potešenie. Plač a prosby matiek ich neobmäkčili. Naopak, boli im na smiech. Aj vtedy, keď o život zversky prišlo ďalšie malé dieťa. „Padá matka s dieťaťom na rukách. Esesák schytí plačúce dieťa za nôžky a chce ho roztrhnúť. No keď sa mu to nepodarí, praštil s ním hlavou o stĺp. Podgurážení alkoholom tešia sa zo svojej práce a zo svojej moci,“ uvádza sa v obecnej kronike.

Vy alles partizan!

Tragickú nedeľu zažila, dnes už nebohá, Margita Trvalcová. Vtedy mala 24 rokov a malú dcéru. Vnučka Regina Pinková zaznamenala jej spomienky vo svojej knižke 21. január 1945 – najsmutnejší deň pre Kľak a Ostrý Grúň. „Všetci sme museli byť nastúpení pred kaplnkou v rade, mala som pri sebe ešte 4-ročnú dcérku, ktorá sa mi túlila pri nohách. Už sme tušili, čo sa deje, aj keď sa pán farár po nemecky zhováral s Nemcami, lebo keď nám začal dávať posledné pomazanie, vedela som, že je zle.“

Prečo nás chcete zabiť? pýtali sa Kľakovčania. Odpoveď bola strohá: „Vy alles partizan!“ Medzi dedinčanmi bol ich farár Rudolf Klucha s matkou a so sestrou. „Nemci mu povedali, že ich ušetria. Pán farár na to, že chce zomrieť so svojimi veriacimi,“ dopĺňa Anna Pajtinová. Ľudia sa modlili, ľutovali svoje hriechy. Kňaz im požehnával. Keď guľometníci už netrpezlivo čakali na povel strieľať, stalo sa čosi, čo nikto nečakal. „Zrazu len prišiel nejaký chlap na motorke a bol koniec strieľaniu. Len nám prikázali zobrať najnutnejšie veci, lebo pôjdeme preč a všetko tu zhorí,“ povedala za svojho života vnučke Margita Trvalcová. Bol to rozkaz na zastavenie vraždenia.

Nič im nebolo sväté

Dedina ľahne popolom. To už vedeli všetci. Miestny farár podišiel k veliteľovi a prosí ho, aby od ničenia ušetril aspoň kostol. Veliteľ sa na neho osopil, či si azda myslí, že Nemci sú nejakí barbari, čo by podpaľovali kostoly. Udalosť priblížil sám farár v článku pre Katolícke noviny z 18. januára 1948.

„Kňaz predsa uteká po kľúč od kostola do fary, potom do kostola po sviatosť oltárnu, kalich a bohoslužobné rúcha. Kľúč už nepotreboval, dvere do kostola boli vylámané a po kostole sa prechádzali Nemci,“ napísal.

Do hodiny museli byť dedinčania späť pred kaplnkou. Hnali ich dolu dedinou a potom celou Kľakovskou dolinou. „Nevedeli, čo s nimi bude, kam vlastne idú. Prechádzali okolo svojich horiacich domov. Starí rodičia mali murovaný dom, paradoxne, boli si naň zarobiť v roku 1939 práve v Nemecku. Stará mama zostala len v kabáte s malou dcérkou. To bolo všetko, čo im zostalo,“ dodáva Regina Pinková, žijúca v Banskej Bystrici. Starý otec bol medzi partizánmi v horách.

Regina Pinková. Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Regina Pinková Regina Pinková.

Farár ešte na sánky naložil matriky a pridal sa k smutnému sprievodu. Keď už boli kus cesty za Kľakom, počuli strieľať delo. Kľakovčania si mysleli, že strieľajú na partizánov.

„Neskoršie sa dozvedeli, že tí Nemci, ktorých veliteľ na pripomienku kňaza, aby ušetril kostol, urazene vyhlasoval, že nie sú barbari, strieľali na kostolík v Kľaku. Delo postavili proti hlavnému vchodu, a tak strieľali naň. Päť zásahov dostala veža, ostatné hlavný oltár. Bol celkom zničený, zostal len obetný stôl,“ napísal vo svojom článku farár Klucha.

Po zhruba 16-kilometrovom pochode smutný sprievod rozpustili pri vstupe do Kľakovskej doliny. Každý si hľadal miesto, kde sa uchýliť. Niektorí šli k príbuzným do iných dedín, ďalších prichýlili dobrí ľudia. Na druhý deň z chudobných drevorubačských domčekov v Kľaku zostali len obhorené komíny. Fašisti do tla vypálili 132 domov a 126 hospodárskych bu­dov.

Hrôzostrašný výsledok prepadu

Výsledok teroristickej protipartizánskej akcie Edelweissu a ich slovenských prisluhovačov v Kľakovskej doline 21. januára 1945 je hrôzostrašný. V Kľaku a Ostrom Grúni zavraždili dokopy 146 bezbranných ľudí. Najmladšia obeť mala tri mesiace, najstaršia 89 rokov.

Pamätník obetiam masakra v Kľaku. Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
pamatnik, Kľak Pamätník obetiam masakra v Kľaku.

Jednotke Edelweiss velil SS-sturmbahnfürer Erwein Thun Hohenstein, jej slovenskej rote dôstojník Ladislav Nižňanský. Podnikli asi 50 protiparti­zánskych akcií. Zavraždili zhruba tristo a zajali vyše šesťsto partizánov a civilných obyvateľov. Ich zvrátené vyčíňanie vyvrcholilo vraždením v Ostrom Grúni a Kľaku. Tento prepad Thun Hohenstein a Nižňanský dávali za vzor pre ďalšie protipartizánske výpravy. Najaktívnejších povýšili, dali im vojenské vyznamenania, peňažné i vecné odmeny. Na akcii sa zúčastnili tiež gardisti a jednotka Heimatschutzu, ktorú tvorili nemeckí obyvatelia neďalekých dedín Píla a Veľké Pole. V Kľakovskej doline vypálili aj dediny Hrabičov, Župkov i všetky samoty.

Obete druhej svetovej vojny v Kľaku

Jozef Adamov (16 r.), Irena Adamová (44), Ján Adamov (49), Ján Adamov (15), Augustína Adamová (24), Stanislav Adamov (3), Zuzana Beňová (75), Rozália Bistová (36), Mária Bistová (9), Jozef Bista (8), Edita Bistová (4), Peter Bista (40), Katarína Bistová (38), Božena Bistová (16), Emília Bistová (14), Jozef Bista (8), Anna Bistová (55), Augustín Haring (58), Anna Haringová (47), Ondrej Haring (61), Rudolf Haring (26), Margita Haringová (14), Emil Haring (40), Anna Haringová (23), Jozefína Haringová (3 mesiace), Jozef Hudeček (56), Karolína Hudečeková (46), Mária Hudečeková (21), Karolína Hudečeková (16), Anna Hudečeková (12), Emil Hudeček (6), Anna Hudečeková (51), Emil Hudeček (21), Daniel Hudeček (15), Ján Hudeček (57), Martin Kotrlec (44), Augustín Kotrlec (53), Júlia Kotrlcová (42), Anton Kotrlec (20), Július Kotrlec (12), Štefan Kotrlec (9), Júlia Kotrlcová (2), Karolína Kotrlcová (37), Mária Kotrlcová (20), Albert Kotrla (18), Magdaléna Kotrlová (16), Angela Kotrlová (13), Margita Kotrlová (7), Jozef Pavlík (54), Pavlína Pavlíková (50), Pavlína Pavlíková (22), Mária Pavlíková (18), Jozef Pavlík (62), Martin Pavlík (11), Michal Pavlík (89), Martin Pilc (50), Peter Pilc (14), Ján Pilc (41), Helena Rettingerová (32), Mária Tadianová (65), Mária Tadianová (39), Anna Tadianová (16), Mária Tadianová (15), Jozef Tadian (8), Valéria Tadianová (6), Jozef Šopa (56), Tomáš Zúbek (58), Jozef Zúbek (46), Karolína Zúbeková (39), Amália Zúbeková (18), Rudolf Zúbek (16), Jozef Zúbek (14), Ladislav Zúbek (12), Štefan Zúbek (5), Margita Zúbeková (3), Kamil Zúbek (5 mesiacov), Ján Zúbek (49), Mária Zúbeková (51), Helena Zúbeková (25), Ján Zúbek (23), Viliam Zúbek (21), Hermína Zúbeková (18), Felix Zúbek (16), Štefan Zúbek (58), Rozália Zúbeková (56), Alojz Zúbek (16), Vilma Zúbeková (14), Štefan Zúbek (21)

© Autorské práva vyhradené

290 debata chyba
Viac na túto tému: #partizáni #Svedectvá pravdy #Kľak