Ešte dlho potom sa rozprával jeden vtip. Keď vraj Fidel vystúpil v Bratislave z lietadla, pozdravil 50-miliónový slovenský ľud. Pomocník ho šeptom upozornil, že 5-miliónový. „Hádam už len viem, koľko sem vyvážame nášho rumu?“ namietol kubánsky vodca.
Rečnil pol hodiny
Slávnostný banket na počesť kubánskeho lídra sa konal v hoteli Devín, lebo vládny Bôrik sa ešte len stával. „Mali sme príkaz odstrániť z viditeľných miest všetky americké reklamy a dokonca aj fľaše s whisky, ale prvé, čo bolo, keď prišiel, že si pýtal whisky,“ spomínal, kým ešte žil, nekorunovaný kráľ bratislavských čašníkov Ján Šimko.
Pred banketom si ho zavolal šéf vládneho protokolu a hovorí: Najprv bude rečniť desať minúť predseda vlády Peter Colotka, po ňom desať minút Fidel. Potom sa podáva puding so šľahačkou. Koľko cukrárom potrvá, kým ju urobia? Päť až desať minút, odpovedal hlavný čašník. Nech ju teda začnú šľahať, keď sa postaví Fidel – znel pokyn. „Ako keby vôbec nepoznal Castra, lebo ten rečnil pol hodiny a cukrári museli dvakrát začínať,“ pohoršoval sa Šimko.
Lenže to nebolo všetko. Už po recepcii zbadal ležať na stole ufúľanú vojenskú čapicu. Zdvihol ju z bieleho naškrobeného obrusa a štítivo hodil do kúta. O chvíľu vbehol dnu zadychčaný ochrankár a vraj, kde je tá Fidelova čapica? „Aj skúsený kelner sa niekedy nestačí diviť,“ uzatváral historku Šimko.
Zastrelil dva kamzíky
Vybraní Bratislavčania sa mohli stretnúť s kubánskym vodcom na Slavíne, kde bol položiť veniec k pamätníku osloboditeľov mesta. Osobitnej cti sa dostalo vtedy trojročnej Marike Roškovej, ktorá Fidelovi odovzdala kyticu. Dievčatko zdvihol na ruky a pobozkal. „O tom, že Mariku zobral na ruky, som sa dozvedela až v jasliach a na druhý deň to potvrdila fotografia v novinách,“ spomínala jej matka Alžbeta Rošková.
Z Bratislavy letel „El comandante“ do Vysokých Tatier oddýchnuť si. Ubytovali ho v Grandhoteli v Starom Smokovci. Bývalí zamestnanci hotela spomínajú, že Fidel si s nimi večer zahral stolný tenis a v reštaurácii si pochutnal na bryndzových haluškách. Najviac sa však spomína na poľovačku, počas ktorej zastrelil dva kamzíky. Po love sa rozšírili – a dodnes kolujú – „zaručené“ správy o tom, že Castro ich skolil z vrtuľníka či dokonca z lanovky. Šimko, ktorý dlhé roky spolupracoval aj s Tatralovom a zúčastňoval sa na poľovačkách rôznych vysokopostavených hostí, to označil za nezmysel.
Foto: SITA/AP
Na okolnosť, že Fidelom zastrelené dva tatranské kamzíky sa vnímajú priam ako svätokrádež, zareagoval svojho času aj známy historik esejista Ľubomír Lipták: „Historický posun vidieť v tom, že knieža Hohenlohe, majiteľ veľkej časti Tatier, ich zastrelil do roku 1926 vyše tisíc.“
Posielal veľa rumu
Po Castrovej návšteve bol kubánsky konzulát v Bratislave (zriadený v roku 1970) povýšený na generálny konzulát. Po nejakom čase prišli na Slovensko mladé kubánske robotníčky. Pracovali napríklad v bratislavskej Cvernovke a podľa spomienok bývalých zamestnancov sa neveľmi znášali s vietnamskými spolupracovníčkami. Fidelovi sa Tatry zrejme zapáčili a začal sem posielať ešte viac rumu, veľmi silných cigariet liguerosiek aj povestných kubánskych pomarančov, ktoré sa takmer nedali jesť.
Samozrejme, ťažiskom dovozu z Kuby bol dlho trstinový cukor, dovážala sa však, a v čoraz väčšom množstve, aj ruda (najmä nikel a mangán). Z Československa sa na oplátku vyvážali stroje a investičné celky, ale aj spotrebný tovar. V roku 1989 bola už Kuba najvýznamnejším partnerom Československa (obrat vzájomného obchodu dosiahol 3,3 miliardy korún) spomedzi krajín Latinskej Ameriky.
V nasledujúcom roku však začala vzájomná obchodná výmena prudko klesať. V čase rozdelenia spoločného štátu československý vývoz dosahoval 132 miliónov korún ročne a dovoz z Kuby len 53 miliónov. Kubánsky dlh voči Slovensku stále dosahuje niekoľko desiatok miliónov eur. Pred rokom pri návšteve Roberta Fica v Havane sa podpísala zmluva o spôsobe jeho vyrovnania.