Muminovci v sebe skrývajú veľa bolestí

Je autorkou jedného z najuznávanejších príbehov pre deti na svete, napriek tomu ešte pred dvadsiatkou začínala ostrými karikatúrami Hitlera v satirickom časopise. Do detských príbehov o rodine Muminovcov zakomponovala traumu z vojny, problémy s otcom, seba samu aj svoju celoživotnú partnerku. Tove Jansson, fínska spisovateľka, maliarka a ilustrátorka, by sa 9. augusta dožila sto rokov.

13.08.2014 07:00
Muminovci, Tove Jansson Foto:
S bratom Larsom, ktorý jej pomáhal pri tvorbách komiksu o Muminovcoch.
debata

Jej Muminovia, oblé postavičky s hĺbavou a mierumilovnou povahou, sú paralelou a zároveň únikom z jej nevšedného života. Sú postavami kníh, ktoré dokážu dať rovnako veľa dieťaťu, ako aj dospelému čitateľovi.

Tove Jansson pochádzala z Helsínk, no patrila k švédskej menšine. Jej detstvo a vlastne aj neskoršiu tvorbu výrazne ovplyvnili dva faktory. Jedným bola bohémska povaha jej rodičov umelcov. Otec bol sochár, matka grafická dizajnérka a ilustrátorka. Druhým faktorom bolo letné žitie mimo veľkého mesta, v starobylom Porvoo, ktoré sa výrazne podpísalo aj v neskorších Muminovcoch.

V roku 1918 bojoval Janssonovej otec v občianskej vojne, strašné spomienky sa mu často vracali, čo neskôr viedlo k jeho alkoholizmu i nevere. Už počas vojny si v liste manželke želal, aby sa jeho dcéra stala umelkyňou. Tove začala tieto želania plniť ešte pred dosiahnutím plnoletosti. Okrem maľby, na ktorú sa orientovala najviac, začala čoraz častejšie ilustrovať. Pre satirický antifašistický magazín Garm kreslila karikatúry, často si nekompromisne brala na paškál Adolfa Hitlera. A práve v nich sa začali objavovať nenápadné postavičky Muminovcov. Ešte však nie sú sympatické, oblé a pribraté, ale chudé, škaredé a s dlhým nosom.

Autoportrét Janssonovej s rodinou, ktorá jej... Foto: © MOOMIN CHARACTERS™
Muminovci, Tove Jansson Autoportrét Janssonovej s rodinou, ktorá jej priniesla slávu.

Janssonová neskôr priznala, že prvý raz namaľovala postavičku podobnú Muminovcom na stenu latríny po tom, čo sa s bratom pohádala o Immanuelovi Kantovi. Pod obrázok na stene následne napísala Kant.

Muminovci sa tiež začínajú často objavovať na jej karikatúrach a dokonca aj maľbách. Na jednej z nich, nazvanej Párty v meste, sedí sama pri stole, kým okolo nej tancujú páry. Pri bližšom pohľade však vidieť, že vedľa jej pohára sedí aj fajčiaci Mumintroll. Budúca hlavná postava a tak trochu aj sama Janssonová.

Kým v Európe ešte zúrila vojna, Janssonová napísala a ilustrovala prvú časť série – Povodeň u Muminovcov. Ako neskôr spisovateľka priznala, v depresívnych časoch si priala napísať niečo naivné a nevinné. Hoci samotná kniha v čase vydania nebola úspešná, postavila základy pre ďalšie diely. Komplexnosťou a predstavivosťou bolo jej dielo prirovnávané k Alici v krajine zázrakov Lewisa Carolla alebo k Pánovi prsteňov J. R. R. Tolkiena, hoci tak, ako by sa dali nájsť spoločné znaky, ešte ľahšie je pozrieť sa na odlišnosti. Alicu aj Hobita Janssonová neskôr ilustrovala.

Detské knihy pre dospelých

V jej ateliéri v Helsinkách sa Janssonová stala súčasťou bohémskej spoločnosti, akoby naozaj v šľapajach vlastných rodičov. Práve tam sa začali veci meniť k lepšiemu, najmä s tretím dielom série Čarodejníkov klobúk z roku 1948. Kniha prerazila za hranicami, predovšetkým v Anglicku, kde Janssonová dostala ponuku kresliť denný komiks do denníka Evening News. To jej zabezpečilo dostatok financií na spokojný život, ktorého centrom sa okrem vlastného umenia stáva aj umelkyňa Tuulikki Pietilä, životná partnerka Janssonovej. Vo Fínsku pritom homosexualitu legalizovali až roku 1971 a o desať rokov neskôr ju deklasifikovali ako mentálnu chorobu. Na porovnanie, v Československu to bolo v roku 1962.

Tove Jansson s celoživotnou partnerkou Tuulikki... Foto: © MOOMIN CHARACTERS™
Muminovci, Tove Jansson Tove Jansson s celoživotnou partnerkou Tuulikki Pietilä.

Sama Janssonová, ktorá v mladosti zažila vojnové konflikty a trápila ju ľudská nenávisť, bola rozhodnutá nikdy nemať deti. Napriek tomu písala (aj) pre ne. „Rozhodla sa pre pozitívnu a zdokumentovanú voľbu nevydať sa a nemať deti,“ vysvetľovala v rozhovore pre britský denník Guardian Sophia Jansson, neter spisovateľky, ktorá po smrti tety spravuje práva na rodinu Muminovcov. „Vedela, že umenie je to, čo chce robiť a bola ochotná obetovať preň všetko. Tooti (prezývka Tuulikki Pietilä, pozn. red.) urobila to isté rozhodnutie,“ dodala.

S partnerkou sa tiež začala vracať do krajiny jej detstva. Spoločne si vybrali neobývaný malý ostrov Klovharu, kde počas niekoľkých rokov postavili chatrč bez vody aj elektriny, v ktorej trávili všetky letá až do vysokého veku. Aj tu čerpala Janssonová inšpiráciu na písanie ďalších pokračovaní, pre ktoré sa dokonca vzdala aj komiksov. Tie potom kreslil a písal až do sedemdesiatych rokov jej mladší brat Lars Jansson.

„Tooti bola osobnosťou na hrane. Veľa ľudí s ňou pre to nevychádzalo, no ja vždy áno,“ opisuje dcéra Larsa Janssona Sophia pre Guardian a dodáva: „Bola vnímaná ako zložitá a tiež, že príliš ochraňovala Tove. Ale vzdala sa kariéry, aby jej pomohla, rovnako ako môj otec, a ich podpora bola veľmi dôležitá.“

Ideálny svet

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch Janssonová pokračovala v príbehoch trojčlennej rodinky Muminovcov, hĺbavého otca s typickým cylindrom, ktorý miluje more, starostlivej mamy, ktorá má pri sebe vždy kabelku so všetkým potrebným, a zvedavého Mumintrolla. V pokračovaniach Janssonová okruh postáv stále rozširovala o rôznorodé bytosti, často prichýlené rodinkou, svojím spôsobom čitateľom naznačovali idealistický svet tolerancie. A tak ako vložila do základných troch postáv príbehu vlastných rodičov i seba, v jej knihách sa postupne nachádzali ďalší a ďalší ľudia a udalosti z jej okruhu.

„Nie je povinnosťou, aby boli všetci čitatelia nových rozprávok deti. Som si istá, že je narastajúce množstvo dospelých, ktorí sa chcú vydať do krajiny predstavivosti, na miesto, kde nás pravidlá a sklamania každodennej reality nenaháňajú, kde je realita definovaná autorovou čestnosťou a zmyslom pre spravodlivosť,“ napísala o viac ako štyridsať rokov autorka.

Časom sa menil aj tvar príbehov. Janssonová tiež prepracovala psychológiu jednotlivých postáv, a kým spočiatku išlo skôr o dobrodružné knihy, od polovice série boli viac a viac filozofické, zaujímavejšie pre dospelého čitateľa. Vyplývalo to aj z Janssonovej túžby po tvorbe pre dospelých. Aj preto, napriek obrovskému úspechu a oslovovaní stále mladších generácií, sa roku 1970 rozhodla sériu skončiť ôsmou knihou Neskoro v novembri. Opäť nadväzovala na zásadnú udalosť zo života spisovateľky – v tom čase jej zomrela mama. Príbeh tak nadobudol ešte melancholickejší rozmer.

Pár rokov potom, roku 1974, sa rodina Muminovcov prvý raz čítala po slovensky. V rozmedzí ôsmich rokov vyšli štyri knihy – Čarodejníkov klobúk, Povodeň u Muminovcov, Blíži sa kométa a Čarodejná zima. V tom čase sa jednej z kníh dostala recenzia od spisovateľa Daniela Heviera: „Osobitou kapitolkou je Janssonovej humor, je to jemný, tlmený severský smiech.“ Všetky štyri vyšli pred niekoľkými rokmi v reedíciách, doplnili ich aj štyri nové preklady – Otecko píše pamäti, Neskoro v novembri, Neviditeľné dieťa a Otecko a more.

Disneyho odmietla

Napriek tomu, že už žiaden knižný príbeh Muminovcov nepribudol, modernizácia kultúrnych priemyslov dala rodine celkom nový život. Janssonová sa tak „bremena“ jej najslávnejšieho výtvoru nezbavila. Roku 1990 napríklad vznikol v Japonsku animovaný televízny seriál, naplno, a nielen vo Fínsku, funguje predaj suvenírov akéhokoľvek druhu, vo fínskom Tampere je aj múzeum Muminovcov. Veľká výstava k storočnici ich autorky je aktuálne ešte do 7. septembra v jej rodných Helsinkách. Navyše Muminovci aj Janssonovej „dospelé knihy“ sa stále prekladajú, momentálne sa dajú nájsť vo vyše štyridsiatich jazykoch. Značka jej diela zostala aj po rokoch v rukách rodiny. Už v šesťdesiatych rokoch sa ich pokúšal získať Disney, autorka však nemala záujem.

Autorka slávnej knižnej série Tove Jansson. Foto: © MOOMIN CHARACTERS™
Muminovci, Tove Jansson Autorka slávnej knižnej série Tove Jansson.

Tove Jansson v „pomuminovskom“ období veľa cestovala a tiež trávila čas na svojom milovanom ostrove. Keď však s partnerkou v pokročilom veku prestali mať energiu na život v obklopení mora, rozhodli sa tam už nevrátiť. „Uvedomila si, že ostrov musí opustiť, keď sa začala báť mora. A to bol bod zlomu. Uvedomila si, že už je príliš stará a krehká,“ vysvetľovala Sophia Jansson v dokumente BBC a dodala: „Keď odišli, nechceli o tom nikdy hovoriť a nechceli sa vrátiť. Chceli si to obdobie života uchovať iba v spomienkach."

Ako celoživotná tuhá fajčiarka zomrela 27. júna 2001 na rakovinu pľúc, necelý rok po jej bratovi Larsovi. Tuulikki Pietilä ich nasledovala o osem rokov, vo februári 2009.

„Tí pekelní Muminovia. Nechcem o nich už vôbec počuť! Je mi z nich na vracanie,“ napísala kedysi Janssonová v pamätiach. Spisovateľka, ktorá sama nemala deti, na svet priniesla rozsiahly a premyslený detský príbeh. Dokázala doň infiltrovať svoje vlastné životné frustrácie, vojnu, rodinu. Výnimočná detská kniha jej síce zobrala umeleckú slobodu, dokázala sa však jej bremena sama celkom zbaviť, keď sa jednoducho rozhodla sériu skončiť a nepokračovať v pastišoch, ktoré by možno časom znížili jej úroveň.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #deti #Fínsko #kresba #ilustrácie #Tove Jansson