Zomrel na sklonku januára, dožil sa nielen úctyhodného veku 91 rokov, ale zanechal po sebe predovšetkým úctyhodné dielo. Málokto tak významne prispel k ozdraveniu výživy národa ako tento talentovaný, pracovitý lekár a veľký humanista.
Zväčša len Rosivalovi kolegovia a odborná komunita vie, že vysoký štíhly muž, vášnivý športovec a vynikajúci recitátor slovenskej poézie sa svojou vedecko-výskumnou prácou postaral o to, že bývalé Československo vyradilo insekticíd DDT štvrťstoročie predtým, než tento biely prášok dostal celosvetové stop po Štokholmskom dohovore v roku 2001.
Rosival sa celý život venoval toxikológii, výskumu jedov a ich vplyvu na životné a pracovné prostredie ľudí. Ako mladý lekár nastúpil v päťdesiatych rokoch na katedru hygieny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Bolo krátko po vojne, ľudia boli hladní a bojovali proti rôznym infekčným chorobám. Niektoré vynálezy modernej chémie sa zdali priam zázračnými a univerzálnymi prostriedkami. Takým sa svetu javil aj DDT, insekticíd na hubenie škodlivého hmyzu.
Krátko po vojne sa ním nadchýnal aj Alexnader Szokolay, Rosivalovo druhé vedecké ja. Szokolay bol chemik, Rosival lekár, prvý viac racionálne a chladne zmýšľajúci, druhý široko rozhľadený, vždy sa zaujímajúci aj o umenie a množstvo poznatkov presahujúcich aj lekárske vedy. Obaja sa s predmetom svojho vedeckého záujmu stretli po svojom.
Szokolay sa ako frontový vojak ocitol v americkom zajateckom tábore. Spomína si, ako ho Američania komplet vystriekali DDT emulziou, ktorá účinne a okamžite hubila hmyz prenasledujúci špinavých a vojnou utrápených vojakov. Švajčiarsky chemik Paul Hermann Müller dostal za DDT roku 1948 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
Prejde jedno celé desaťročie a na svete sa objaví kniha americkej biologičky Rachel Carsonovej Silent Spring – Mlčiace jaro. Carsonová v nej podala svedectvo o prítomnosti DDT v živočíšnych tkanivách, kam tento univerzálny ničiteľ múch, komárov a na Slovensku aj pásavky zemiakovej doputoval. Ničil, ako po rokoch vysvitlo, bez rozdielu Američanov aj Čechov a Slovákov či Eskimákov. DDT totiž prenikol do potravinového reťazca a ukázal ľudstvu svoju odvrátenú tvár.
Rub a líce jednej a tej istej chemickej mince si všimol aj mladý slovenský lekár Ladislav Rosival. Ešte na sklonku divokých päťdesiatych rokov nezávisle od americkej biologičky napísal Rosival vedeckú monografiu o organofosforových pesticídoch. „Práca vyvolala pozornosť na celom svete, čo dokazujú desiatky citáciií,“ spomína po rokoch Alexander Szokolay.
Štartovala zelená revolúcia postavená na silnej chemizáci poľnohospodárstva a Rosival ako jeden z prvých upozornil na úskalia rodiacej sa sýtosti povojnového hladného sveta. V roku 1969 spolu so Szokolayom napíšu ojedinelú monografiu Cudzorodé látky v potravinách. Neskôr sa k ním pripojí Nemec prof. Rudolf Engst. Kniha vyvolala rozruch a pozornosť.
Rosivala pozývajú na prednášky a žiadajú o publikácie do renomovaných časopisov. Jeho vedecký výkon ohraničuje 400 odborných prác a 500 prednášok. Praktický dosah jeho práce a komunikácie s poľnohospodármi prichádza v momente, keď sa v Československu zakáže v polovici sedemdesiatych rokov používanie DDT.
Rosival bol otvorený človek, režim ho nemohol nerešpektovať, ale profesúry sa dočkal až po novembrovej revolúcii. Uznávalo ho zahraničie, veď bol expertom WHO – Svetovej zdravotníckej organizácie, predsedom komisie toxikológie v Medzinárodnej spoločnosti vidieckeho lekárstva. Bol prototypom úspešného moderného Slováka, vzdelanca, ovládajúceho tri svetové jazyky, vzor pre súčasnú mladú generáciu vedcov.