Vnuk bol taký hrdý na svoje korene, že si na lunárnu misiu zobral aj vlajku vtedy spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ako včera oznámila NASA, Eugen „Gene“ Cernan zomrel vo veku nedožitých 83 rokov.
Cernan sa na Mesiac dostal ako veliteľ lode Appolo 17, bola to už jeho tretia vesmírna výprava. V roku 1966 bol členom posádky Gemini 9. Ako tretí človek v histórii vtedy vystúpil do otvoreného vesmíru. O tri roky neskôr sa v Apolle 10 priblížil „na dostrel“ k mesačnému povrchu (sedel vtedy v lunárnom výsadkovom module). Astronauti z Apolla 17 uskutočnili celkovo tri výstupy v skafandroch na povrch Mesiaca, ten Cernanov bol posledný.
Foto: NASA
Čo urobil s československou vlajkou? Vraj to isté, čo s americkou. Vybral ju z balíčka a rozprestrel na mesačnom povrchu. Pred odchodom z Luny vlajku opäť zabalil, aby ju odviezol na Zem. Ešte predtým však vyryl Cernan do povrchu Mesiaca iniciály svojej vtedy deväťročnej dcéry TDC (Teresa Dawn Cernan) a do lunárneho modulu poslal odkaz pre nasledovníkov: „Keď teraz naposledy kráčam po Mesiaci, dúfam, že to nebudú posledné kroky nadlho…Nech tí, ktorí sa sem vrátia, prídu v mieri a pokoji.“
Foto: NASA
Ťažké putovanie ku koreňom
Bolo to však na veľmi, veľmi dlho, lebo NASA musela program pristávania na Mesiaci, vytýčený ešte prezidentom Johnom F. Kennedym v roku 1961, predčasne ukončiť. Prezident Richard Nixon usúdil, že dovtedajšie misie splnili svoj účel a ďalšie lety zastavil, hoci nosné rakety Saturn 5 pre Apollo 18, 19 a 20 boli už postavené a pripravené na plánované vesmírne výpravy. Čo sa s nimi potom stalo? Použili sa ako muzeálne exponáty a parkové ozdoby.
Cernan mal v tom čase 40 rokov a pôsobil ako osobitný asistent projektového manažéra v Johnsonovom vesmírnom centre. Pomáhal pripravovať spoločnú americko-sovietsku misiu Apollo – Sojuz, zúčastňoval sa na rokovaniach o tomto projekte. Cestoval do Európy, a to bola príležitosť prvýkrát navštíviť aj krajinu predkov.
V Bratislave sa Cernan zastavil prvýkrát cestou z Moskvy v októbri 1974. Aby získal vízum, uchýlil sa k malej ľsti a akreditoval sa na veľtrh Incheba, kde mali Američania expozíciu. Zároveň požiadal cez veľvyslanectvo USA v Československu o návštevu rodísk prarodičov a o stretnutie s niekým, komu by odovzdal vlajku. Práve tú, ktorá si chvíľu „poležala“ na povrchu Mesiaca.
Vysokú nad Kysucou navštívil v roku 1994. „Moji rodičia sa rečou predkov rozprávali iba vtedy, keď nechceli, aby sme im my deti rozumeli,“ ospravedlňoval vtedy svoju neznalosť slovenčiny astronaut.
Foto: NASA
V Bratislave umožnili astronautovi len stretnutie s predstaviteľmi astronomickej obce. „Bolo to akési utajené, krátko pred stretnutím nás vyzvali z oddelenia pre zvláštne úlohy v akadémii vied, aby sme sa zišli v zasadačke Zváračského ústavu, že tam bude nejaká beseda,“ spomína Bratislavčan Eduard Pittich, vtedy pracovník Astronomického ústavu SAV. „Okrem niekoľkých vedcov tam muselo byť aj dosť eštebákov. Cernan však rozprával len o svojich zážitkoch z kozmických letov a opakovane sa hlásil k slovenským koreňom.“
Podobné stretnutie s astronómami sa neskôr konalo aj v Prahe. Známy český astronóm Jiří Grygar si pamätá, že vrchnosť im zakázala robiť si z Cernanovej prednášky poznámky. Americká ambasáda sa pokúšala vybaviť astronautovi prijatie u vtedajšieho prezidenta ČSSR Ludvíka Svobodu i u generálneho tajomníka KSČ Gustáva Husáka, ale márne. Vlajku potom odovzdal riaditeľovi Astronomického ústavu ČSAV Lubošovi Perekovi. Ten ju umiestnil v kopule dvojmetrového ďalekohľadu na observatóriu v Ondřejove. O dva roky však Perek odišiel z funkcie. „Nový riaditeľ mi nariadil schovať vlajku, lebo nemáme ekvivalentnú vec od Sovietov,“ spomína Grygar. Z depozitov na svetlo sa vlajka dostala až po roku 1989.
Nositeľ Radu bieleho dvojkríža
Dnes už ťažko zistiť, prečo sa oficiálne miesta správali v roku 1974 tak, ako sa správali. Zrejme sa chceli tváriť pápežskejšie ako pápež. Ale Cernana v tom čase už predsa vítali v Kremli ako zástupcu NASA v spoločnom projekte Apollo – Sojuz. Dokonca ho prijal samotný Leonid Brežnev, vtedajší sovietsky líder…
„Brežnev podporil na týchto rokovaniach myšlienku sovietsko-amerického letu,“ približuje Jurij Zajcev z Ústavu kozmických výskumov v Moskve. Už o necelý rok nasledovali prvé štarty kozmických lodí v rámci programu ASTP/EPAS. „Nemyslím si, že niekto z účastníkov tohto programu zmenil počas spoločného výcviku svoje politické názory, zdôrazňovali sme to, čo nás spája a nie rozdeľuje,“ pripomínal spätne Cernan.
V Bratislave sa potom znovu objavil až o dvadsať rokov, a to už ako dôchodca, s dcérou a so sestrou. Na rozdiel od Prahy, kde im venoval čas iba primátor, ich tu prijali najvyšší predstavitelia štátu. Prezident Michal Kováč udelil vtedy Cernanovi, ako vôbec prvej osobnosti, najvyššie štátne vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža II. triedy.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Uplynulo ďalších desať rokov a Cernan tu bol opäť, aby v Bratislave otvoril výstavu Človek na Mesiaci. Čo je charakteristické, hovoril viac o Zemi ako o vesmíre. „Sme na jednej lodi,“ povedal. „Musíme sa pozerať, kde sme boli, kam ideme, čo urobíme s loďou, na ktorej žijeme. Obávam sa, že toto poznanie ešte nenaplnilo celkom srdcia ľudí.“