Doručuje listy od roku 1996. Hovorí, že poštárka by mala mať dobrý vzťah k ľuďom. „Keby stretávali ofučanú a uhundranú poštárku, hneď by mali po nálade,“ zdôvodní usmievavá a zhovorčivá Anna Števuľová, ktorú zamestnáva Slovenská pošta. Každý deň musí obísť 19 panelákov a doručiť poštu do 1 030 domácností. Peši prejde zhruba 5 kilometrov.
5.10 h Chvíľu po piatej vychádza slnko a spolu s ním vstáva aj Anka. Býva v dedinke neďaleko Liptovského Mikuláša, kde má malé hospodárstvo, a tak najskôr nakŕmi zvieratá. Keď je dvor na poriadku, vráti sa do domu, umyje sa, pripraví kávu a raňajky, manželovi desiatu do práce. Po raňajkách odchádzajú na bicykloch do svojich zamestnaní.
6.15 h Cesta jej trvá asi desať minút. Adresátov stoviek listov hľadá na mikulášskom sídlisku Podbreziny, kde je aj sídlo Pošty 4 Liptovský Mikuláš. Tam sa prezlečie do rovnošaty, oblieka si ju už sedemnásty rok. Hoci vyštudovala obchodnú školu, prácu predavačky vymenila za poštárske remeslo. „Raz sme sa s kolegyňou rozprávali o tom, že by som mohla skúsiť robiť doručovateľku. Aj muž ma podporil. A odvtedy som stále tu,“ usmieva sa. Nedostala však hneď „svoj rajón“. Čakala naň 12 rokov. Najprv robila administrátorku poštových doručovateľov. „Mojou úlohou bolo zastupovať poštárky, ktoré sú buď na péenke, dovolenke, alebo z nejakého iného dôvodu nemôžu ísť do terénu. Robila som to 12 rokov, zastupovala som aj v dvoch dedinách Okoličné a Stošice, aj na celom sídlisku Podbreziny alebo v meste. Po toľkých rokoch som si už želala jeden stály rajón,“ spomína. Pred piatimi rokmi sa jej želanie splnilo.
7.30 h Ak si niekto myslí, že poštárky prídu do práce a čaká ich tam roztriedená pripravená pošta, ktorú stačí zobrať a rozniesť adresátom, mýli sa. Než vyrazia do terénu musia si tisíce obálok, pohľadníc, novín, inkasných lístkov najprv roztriediť. Robia to v miestnosti, ktorú volajú triedička. Ženy pracujú ako mravčeky, majú systém, vôbec si nezavadzajú, každá vie, čo má urobiť. Najskôr zásielky roztriedia podľa rajónov a potom si každá zoberie „svoju poštu“ a ďalej triedi podľa bytoviek a vchodov. Aj keď v dobe sociálnych sietí a mailov ubudlo osobnej korešpondencie, úradnej je stále dosť a pribudlo aj doručovanie letákov.
8.00 h „Aký máme medzičas?“ pýta sa kolegyňa Želka. Dobrý! Medzitým sa otvára aj pobočka a prichádzajú prví klienti. Vyberajú si zásielky, posielajú listy, niektorí si prídu po dôchodok. Anka Števuľová zapisuje do počítača zásielky i dôchodky, ktoré treba doručiť. „Keď sa vrátime, tak sa to musí všetko vyúčtovať,“ vysvetľuje. Na niektorých obálkach je nesprávne uvedený alebo neznámy adresát. Tie sa opečiatkujú a vrátia sa späť aj s uvedeným dôvodom.
8.30 h Vedúca pošty Zuzana Achafanová medzitým vysvetľuje, že pobočka má päť rajónov. „Štyri sú pešie, jeden motorizovaný. Auto vozí poštu na vzdialenejšie miesta. Je to veľká výhoda, že ho máme. Odvezie tašky aj ostatným doručovateľkám, aby toho nemuseli toľko nosiť, a nechá ich na odkladacích miestach, kde si ich potom nájdu,“ hovorí.
O chvíľu vyrážame aj my do terénu. Čaká nás pešia obchôdzka. Je polovica prázdnin, horúci prelom mesiacov júl a august. Anka Števuľová balí poštu do kufríka na kolieskach. Sú dni, keď je zásielok ešte oveľa viac, najmä keď sa doručujú mestské noviny alebo letáky. Vtedy je vozík oveľa ťažší, že by sa s ním narobil aj mocnejší chlap.
9.00 h „Máme niečo?“ alebo „Nemám nič?“ To sú najčastejšie otázky, ktoré počúva poštárka hneď po tom, čo sa pozdraví s obyvateľmi sídliska. Za tie roky sa už poznajú a niektorí počkajú, kým príde, až potom idú do mesta. Ponúknu jej vodu, v zime zase pripravia teplý čaj. Pohostinná je aj dôchodkyňa Ľudmila, ktorá poštárku pozve do bytu, aby sa na chvíľu porozprávali. Poštárka pozná veľa príbehov, zážitkov i ľudských trápení. No nie všetci sú prívetiví. „Ľudia sú rôzni. Niektorí otvárajú namrzení, s výčitkou, že ich budím po nočnej. Ale ja im za dvere nevidím, neviem, že spia,“ dodáva.
Anka Števuľová je sídlisková poštárka a keďže doručovala poštu aj v dedinách, pozná rozdiel. Na dedine síce poštár prejde viacej kilometrov, ale na sídlisku je zase oveľa viac pošty a adresátov. „V jednej obci som mala 82-ročnú paniu, ktorá už nevládala chodiť a žila sama. Tak som jej okrem pošty priniesla domov aj nákup,“ spomína.
9.30 h Vo výškových 11-poschodových panelákoch je len v jednom vchode 48 schránok. A niekedy aj sto zásielok, ktoré treba do nich vhodiť. Anka rozpráva, ako pred 17 rokmi začínala. Bolo to na Mikuláša, 6. decembra. „Hovorili mi, že ak vydržím Vianoce, tak už tu zostanem. To si pamätám dodnes. Keď som išla prvý raz sama na rajón a videla to množstvo pošty, tak som sa obávala, že skončím až večer. Ale zvládla som to skôr, už o pol tretej som mala poštu roznesenú,“ spomína na svoje začiatky.
10.00 h Dnes už ona zaúča brigádničky. Nestačia sledovať, akou rýchlosťou rozdelí poštu do schránok. Mená a rozmiestnenie schránok má v pamäti, občas hľadá menovku očami, ale len vtedy, ak vo vchode pribudne nový nájomník. Tým, čo majú doporučený list, zazvoní a ak sú doma, vynesie zásielku až ku dverám bytu. Ešteže sú v „jej“ panelákoch všetky výťahy funkčné. Jedna pani skúsi šťastie a kúpi si od poštárky aj dva lósy. Tým, čo nie sú doma, vypíše doručovateľka oznámenie o uložení zásielky, ktoré si nájdu v schránke.
„Keď boli staré klasické schránky, vždy tam bolo aj číslo bytu, tak som si vyrátala, na ktoré poschodie treba list doručiť. Lenže teraz sú nové schránky, musím sa vždy opýtať na poschodie, aby som neblúdila. Ale mám aj takú bytovku, kde sú mená a poschodia pekne uvedené vo výťahu. Tých musím pochváliť,“ zasmeje sa. Porovnáva vchody v minulosti a teraz. „Veľa vchodov sa zmenilo. Kedysi boli rozbité, človek tam išiel s obavami. Teraz už cítiť, že väčšina bytov je odkúpených, aj vchody vynovili, opravili,“ hovorí.
10.15 h Vonku cítiť, že je ďalší z horúcich dní. Extrémne horúcich. „Je to náročnejšie v tomto teple. Najmä okolo obeda. Pri niektorých bytovkách sa dá prejsť aj cez tieň, no pri iných stále pečie,“ hovorí poštárka. Ešteže má jej rovnošata aj letný variant. Je to žlté tričko s krátkymi rukávmi a s logom Slovenskej pošty a modré trojštvrťové nohavice.
Z doručovateľky sa tešia aj malé deti, väčšinu z nich pozná po mene. Prihovorí sa najskôr dvojročnému Peťkovi, ktorému pochváli nový bicykel, neskôr uslzenému dievčatku, ktoré cez noc potrápili tlačiace sa zúbky. Mama ročnej Vivien hovorí, že poštárka je dnes prvý človek, na ktorého sa dievčatko konečne usmialo.
11.35 h Zostávajú nám ešte posledné dve bytovky. Kedysi v tejto oblasti bývala aj Anna Števuľová, až kým si s manželom nekúpili dom v susednej Beňadikovej. Kým sa však dostane domov, čaká ju ešte robota v pobočke. „Listy, čo som nedoručila, pretože adresáti neboli doma, musím naspäť vyúčtovať cez počítač. Dám ich do priehradky, aby si ich poobede mohli ľudia vyzdvihnúť. To, čo som ráno prevzala vrátane dôchodkov, poobede vyúčtujem a pouzatváram. Čím viacej doručím na pochôdzke, tým menej roboty mám potom v pobočke,“ vysvetľuje.
14.00 h Okrem pitného režimu, ktorý je pri pohybe v horúcom počasí veľmi dôležitý, je čas aj na obed. Postupne sa blíži záverečná, keď sa už Anna môže prezliecť, nakúpiť, sadnúť na bicykel a presunúť sa domov. Vonku je čoraz teplejšie. Aké počasie je také akurát, aby sa poštárke dobre robilo? „Keď je pod mrakom je najideálnejšie. Chlad mi až tak neprekáža. Horšie je keď prší. A najhoršie je, keď fúka a sneží. Chumelica. Keď je sneh mokrý, ťažký, vonku je čľapkanica, vtedy sa ťažko manévruje s vozíkom,“ hovorí.
15.00 h Z jednej roboty ide do druhej. Doma u Števuľovcov je vzorne upratané, no okolo domu je stále mnoho roboty, najmä teraz, keď dorábajú chodníky vo dvore. A za domom je 30-árový pozemok, kde Anna pestuje kvety, ale najmä domácu zeleninu, takže má čo robiť aj v záhrade. Postupne domov prichádzajú z práce aj 24-ročný syn a manžel. 22-ročná dcéra pracuje v zahraničí.
17.00 h Pri dome chovajú sliepky, prasiatko, v tieni je schovaná mačička, ktorú kedysi niekto vyhodil, a tak si ju adoptovali. Gazdiná jej prinesie mlieko, nakŕmi aj ostatné zvieratá. Varí a popri tom ešte žehlí.
20.00 h Večer si sadá k televízoru, pri ktorom zvyčajne zaspí. Takýto bol posledný pracovný deň Anny v týždni, po ktorom príde čas na zaslúžený oddych. Po víkende ju čaká ešte týždňová dovolenka.