Patrí medzi najmladšie starostky na Slovensku. Komunálne voľby v obci Brezovička v Sabinovskom okrese vyhrala Alena Kudová ako 25-ročná, o tri hlasy nad spolužiakom zo základnej školy. Zo 420 občanov obce môže voliť 320, medzi nich patria aj obyvatelia domova sociálnych služieb. Minulý rok sa vydala za dlhoročného priateľa. Zoznámila sa s ním na vysokej škole, keď v pivovare vo Veľkom Šariši robila semestrálny projekt a neskôr aj absolventskú prax. A prečo sa rozhodla kandidovať? „Inšpirovala ma starostka v Tichom Potoku, ktorá bola zvolená ako 28-ročná. Povedala som si, že to skúsim aj ja. Keby ma nezvolili, svet sa nezrúti.“ Zatiaľ ešte nevie, či pôjde aj o rok do komunálnych volieb. Má svoju víziu, ako by to v Brezovičke malo pokračovať ďalej, všetko však podľa nej závisí od toho, ako sa bude vyvíjať financovanie miest a obcí.
5.20 h
Deň nezačína raňajkami, ale ranným cvičením v neďalekých Lipanoch. Dnes sa nestihne ani krátko porozprávať s manželom, lebo ten je na služobnej ceste v Prahe.
6.10 h
Spolu s ostatnými ženami začína cvičiť. Hovorí, že pre ňu je to najlepší budíček pre telo aj myseľ. "Najskôr sme chodili cvičiť dvakrát do týždňa, ale keďže sa počet žien z našej obce okresal, rozhodli sme sa, že budeme chodiť len raz týždenne. Cvičenie je súčasťou Kurzu zdravia, ktorý vedie Anna Kravcová. Táto cvičiteľka dosiahla veľké úspechy – sú ženy, ktoré počas 8-týždňového kurzu schudnú aj 12 kíl. Upozorní, že to nie je o diéte, ale o zdravšej strave a pohybe. Po cvičení sa ponáhľa domov, dá si sprchu a raňajky. Hneď po nich sadá do auta a ide na obecný úrad.
8.00 h
V budove úradu sedí starostka v miestnosti spolu s jednou pracovníčkou. „Nám to vyhovuje, vieme okamžite komunikovať a je to efektívnejšie,“ hovorí Alena Kudová a priloží na oheň do krbu, ktorým vykurujú úrad: „Nie je to romantika, ale nevyhnutnosť. Predtým sme tu mali staré elektrické pece a účty za kúrenie boli vysoké. Preto sme ich minulý rok vymenili za kozub. Oplatilo sa to.“
Foto: Boris Macko, Pravda
9.00 h
Do Torysy ide kúpiť farbu na kaplnku. „Keďže nemáme obecné auto, na služobné cesty využívam súkromné, VW Tiguan,“ vysvetľuje. Na kaplnke treba dokončiť vonkajší náter. „Už len poslednú stenu a bude to hotové. Žltú farbu určili pracovníci krajského pamiatkového úradu, ja som pôvodne chcela okrovú,“ hovorí Alena Kudová. Starostlivosť o pamiatky je podľa nej komplikovaná. „Keď sme chceli pri kostole zo 14. storočia orezať stromy, museli prísť z pamiatkového úradu a povedali nám, ktorý môže ísť dole a ktorý nie,“ dodala.
9.30 h
Starostka vybavuje poštu a ďalšie záležitosti. Tak ako všade aj v obci je všetko o peniazoch. Ročný rozpočet Brezovičky je 125-tisíc eur. „Balík peňazí pre samosprávy sa znižuje, a tak riešime to, čo je najdôležitejšie. Večer o jedenástej vypíname verejné osvetlenie a o pol piatej ráno, keď odchádza prvý autobus, už zase svieti. Máme miestny futbalový klub TJ Sokol Brezovička, ktorý hrá III. B triedu (9. liga). Celkom sa im darí, a preto na ich podporu 3-tisíc eur siahať nechceme. Ľudia sú radi, keď môžu ísť v nedeľu na futbal. Rovnako nechceme ubrať ani z 1 300 eur, ktoré dávame dobrovoľným hasičom, ktorí chodia aj na súťaže,“ vysvetľuje starostka. Naposledy tu horelo pred dvoma rokmi a miestni hasiči začali hasiť ako prví. „Preto nie je ľahké kalkulovať, čo a ako. Obec zatiaľ nemá žiadny úver, máme však rezervný fond, do ktorého dávame časť z prebytku na konci roka. Je to poistka pre prípad živelných pohrôm alebo havárií,“ dodala. Peniaze im však nebudú stačiť na zateplenie škôlky a vybudovanie detského ihriska. Starostku trápi, že majú problém dostať sa k peniazom z rôznych projektov aj napriek tomu, že splnia podmienky. „Predložili sme projekt na desaťtisíc eur, v ktorom bol zahrnutý nákup striekačky a oblečenia pre hasičov, ale nakoniec nám ho neschválili. Len kvôli jednému potvrdeniu, ktoré sme tam vraj nemali. Pritom sme si dali záležať na tom, aby to bolo presne podľa požiadaviek,“ konštatuje.
10.00 h
Na nástenku v centre obce dáva oznamy, rozpis omší aj futbalových zápasov. Aj v čase internetu je nástenka v centre záujmu. Cestou míňa viacerých ľudí, starostke sa zdravia.
10.15 h
Prichádza skontrolovať chlapov ku kaplnke. Maľovanie by mohli stihnúť ešte dopoludnia. „V malých obecných službách zamestnávame dvoch ľudí. Máme tu jedného človeka, ktorý robí kuriča v škôlke, vypomáha s drevom a pomocnými prácami. Je šikovný a zodpovedný, takže sa nemôžem sťažovať,“ chváli starostka. V obci majú šesť poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Traja z nich pomáhajú zametať okolo hlavnej cesty a pri zastávke, robia poriadok na cintoríne alebo na ihrisku po futbale. V zime odhŕňajú sneh a posýpajú cesty. „Je to dobré, lebo peniaze nedostanú zadarmo,“ hovorí starostka.
11.00 h
Prišla zásielka troch vriec drevených brikiet. „Berieme desať ,metrov' brikiet na rok, dosť na tom ušetríme,“ vysvetľuje starostka. Brikety končia v bývalej sýpke. „Teraz tu máme sklad náradia, na prvom poschodí má súkromne hospodáriaci roľník pšenicu, tretie je zatiaľ prázdne. Mohol by tam byť klub alebo centrum voľného času.“ Zvnútra je budova v dobrom stave, ale zvonku potrebuje opravu. „Keďže ide o pamiatkovo chránený objekt, nie je to také jednoduché, lebo opravu to môže predražiť,“ hovorí.
12.00 h
Teraz však treba čo najskôr pripraviť nový obecný rozpočet. V dedine budú meniť cintorínske poplatky. Teraz obyvatelia platia za jedno hrobové miesto 3,32 eura na desať rokov. Je to však málo a náklady na údržbu cintorína rastú. Treba kosiť trávu, orezávať stromy, hrabať lístie. „Už sa to nedá udržať na pôvodnej úrovni. Robili sme si prieskum v okolitých obciach a podľa nich sa budeme orientovať. Poplatky zvýšime na desať eur na desať rokov, čo je jedno euro na rok,“ vysvetľuje.
13.00 h
Je čas ísť na obed do miestnej škôlky, ale prichádza obchodník s dodávkou, ktorý chce v centre obce predávať textil. Musí to vopred ohlásiť na obecnom úrade. Zaplatí šesťeurový poplatok a starostka v obecnom rozhlase prečítala oznam o tom, kde a čo predáva. Do škôlky chodí 18 detí, obec v nej zamestnáva dve učiteľky, kuchárku a na polovičný úväzok vedúcu jedálne a upratovačku.
14.00 h
Po obede odchádza do Lipian. Treba odniesť potvrdenia na úrad práce, nakúpiť kancelárske potreby a zastaviť sa na stavebnom úrade. „Máme veľký problém s elektrickou sieťou. V jednej časti obce totiž nie je stavaná na aktuálnu záťaž. Navyše za posledných 10 rokov sa tam postavilo šesť rodinných domov. Večer ľuďom blikajú svetlá, kazia sa im chladničky a iné spotrebiče. Napísala som sťažnosť, energetici urobili meranie a potvrdili, že hodnoty sú pod priemerom. Riešením je nová trafostanica. Ďalšia bude v inej časti obce, kde je tiež problém s elektrinou, navyše miestny podnikateľ tam ide stavať pílu. S energetikmi sme sa dohodli, že urobíme celú projektovú dokumentáciu, územné a stavebné konanie a oni následne odkúpia celý projekt,“ vysvetlila starostka.
15.30 h
Je čas znovu si sadnúť k agende. V obci majú problém aj s dokončením regulácie potoka. Vodohospodári totiž narážajú na nevyrovnané pozemky na brehu. „Problém je paradoxne aj so Slovenským pozemkovým fondom. Dokonca ani štátny Slovenský vodohospodársky podnik nevie s vecou pohnúť. Čo na to povedať, keď sa nemôžu dohodnúť dve štátne firmy. Pritom ide o verejnú investíciu, ktorá ochráni ľudí aj ich pozemky,“ hovorí starostka. Ďalším problémom je zosuv pôdy, ku ktorému došlo pred troma rokmi. Odvtedy trvá mimoriadna situácia. „Asi pol roka nato sa zosunul aj oporný múr cesty III. triedy, ktorej správcom je Prešovský samosprávny kraj. Sme sklamaní z ich ľahostajnosti. Doteraz s tým nič neurobili… Situácia je kritická najmä v zime. Cesta je už teraz zúžená na jednosmerku,“ posťažovala sa Alena Kudová.
16.00 h
Starostka telefonuje kolegom do okolitých obcí. „Rozmýšľame, ako opravíme poškodené miestne cesty. Máme dobrú ponuku zo Sabinova na opravu ciest recyklovaným asfaltom. Lepšie by bolo, keby sme sa spojili dve-tri obce, aby to bolo lacnejšie. Budúci týždeň urobíme objednávku,“ priblížila zámery.
17.00 h
Zamyká obecný úrad a odchádza domov. Ešte predtým, ako sa začne venovať koníčkom, si prezrie poštu a niektoré dokumenty.
18.00 h
Po večeri prichádza čas na relax. „Telku veľmi nepozerám, najmä nie reality šou a v spravodajstve je tiež plno negatívnych správ. Radšej si prečítam noviny, časopisy alebo dobrú knihu,“ prezradila starostka. Pár minút po desiatej zaspáva.
Funkcia starostu nemá byť o politike
„Práca starostu je práca pre ľudí a s vlastnými ľuďmi,“ hovorí spoluzakladateľ a dlhoročný predseda a v súčasnosti prvý podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska a starosta Štrby Michal Sýkora. „Práca s vlastnými ľuďmi je ešte náročnejšia, ako s cudzími. Navyše starosta musí byť zároveň ekonóm aj stavbár a ovládať veľa vecí a postupov,“ vymenúva Sýkora ďalšie úskalia starostovskej práce. Starosta podľa neho nemá vnímať čas tak, ako ostatní ľudia. Môže sa stať, že počas sobotňajšej noci sleduje výsledky župných volieb a v nedeľu ráno už musí riešiť poruchu vodovodu. „Ak chce niekto robiť prácu starostu zodpovedne, je to náročné. Treba na to mať charakter a vlastnosti, navyše aj vedieť, ktorým smerom sa uberať. Rovnako musí mať aj cit pre ľudí,“ vysvetľuje starosta Štrby. Podľa neho pri výkone starostovskej funkcie a v komunálnej politike nezáleží na veku ani politickej príslušnosti. „Pokiaľ ide o poslanecké kluby, mali sme len dva. Fajčiarsky a nefajčiarsky, teraz už je len nefajčiarsky. U nás v Štrbe to nie je o politických stranách. Platí to, čo kto hovorí a ako koná. Napokon, odvoz smetí a základné služby nepoznajú pravicový a ľavicový prístup,“ hovorí Sýkora. Funkcia starostu, ako najvyššieho predstaviteľa obce, nemá byť o politike. „Politiku treba robiť, ale takú, aby bola v prospech obyvateľov. Ale mohlo by byť aj u nás jasné, ktorá politická strana má akú komunálnu či regionálnu politiku a čo v nej uprednostňuje,“ uzavrel podpredseda ZMOS.