Aj študenti z Ľvova, vrátane potomkov členov Českej besedy, chodili v zime do Kyjeva na demonštrácie proti prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi, ktorý vlani dal prednosť zblíženiu s Moskvou pred Európskou úniou.
Pád proruského režimu si vyžiadal stovku obetí. Rusko odpovedalo obsadením a pripojením Krymu. Vzápätí na juhovýchode krajiny vypukli ozbrojené povstania, ktoré sa Kyjevu nedarí potlačiť, aj keď počet padlých na oboch stranách rastie každý deň.
Mesto, kde Putinovi nedajú šancu
Ľvov je už roky považovaný za baštu ukrajinského nacionalizmu. Ale na historickom námestí Rynok a v okolitých uličkách davy ľudí, najmä študentov, korzujú, hrajú na gitary aj klavír, tancujú tango a bavia sa, ako keby sa okolo nič nedialo a dejiny nebesneli ako odtrhnuté z reťaze.
„Ľvov je najpokojnejšie mesto!“ uisťuje mladá mamička pri pomníku ľudového barda Tarasa Ševčenka, ktorý na západe Ukrajiny zjavne zohráva podobnú symbolickú úlohu ako pamätníky boľševického vodcu Vladimira Iľjiča Lenina na východe.
O kúsok ďalej sa predavači v stánkoch pokúšajú zužitkovať potenciál osudovej chvíle ponukou tričiek s hanlivými prešmyčkami Putinovho mena, toaletný papier s vyobrazením zvrhnutého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča aj rohožky s výzvou „Utrite si nohy!“ a s portrétmi oboch politikov. „Pretože Janukovyč zapredal svoju krajinu a utiekol do Ruska (…) a pretože Putin už zabral Krym a chce zabrať východnú Ukrajinu,“ vysvetľuje predavač.
Stánok s nápisom „Západ a východ spolu!“ ponúka figúrky od umelcov zo Slavianska, o ktorý bojujú ukrajinskí vojaci so separatistami. Ale kúpiť sa tu dá napríklad aj tradičná keramika, čiapky v ukrajinských farbách alebo „pravý český trdelník“, a to hneď s desiatimi príchuťami.
Zneužitý list
Hladinu emócií v českej komunite však pred pár týždňami rozvíril list, ktorým sa menšina zo Žytomyra obrátila na české úrady s prosbou o vysťahovanie z Ukrajiny do Česka. Vzápätí Moskva začala argumentovať, že nové pomery v susednej krajine desia nielen Rusov, ale aj Čechov.
Foto: Reuters, STRINGER
„Všetci sme na to povedali: Hanba!,“ Hovorí Ľudmila Dejneková, ktorá je predsedníčkou ľvovského spolku Česká beseda. List z Volyne vraj poslúžil Rusku, ktoré práve vrážalo Ukrajine nôž do chrbta.
„Putinovi to prišlo vhod, ruské médiá to využili ako zbraň, tvrdili, že Česi chcú z Ukrajiny utiecť,“ hnevá sa Jaroslava Ostapčuková. „Aj tu v Ľvove máme ruskú piatu kolónu, ktorá tvrdí, že je tu utláčaná,“ dodáva, zatiaľ čo pani Ľudmila sa smeje, že „to Rusi musia hovoriť, pretože je Putin platí, a tak musia tie peniaze odpracovať“.
„Napísali sme odpoveď, že nepotrebujeme, aby nás niekto chránil. My, Česi, žijeme na Ukrajine rovnako ako Ukrajinci. Čo trápi Ukrajincov, to trápi aj nás (…). Ľvovskí Česi – a myslím, že aj iní Česi – nepotrebujú, aby ich sem niekto prišiel ochraňovať,“ uisťuje predsedníčka. Vojny sa boja všetci, ale keby došlo na najhoršie, „tak nebudeme sedieť, ale začneme sa brániť“.
Dobre si pamätá na sovietsky rozsudok smrti nad oteckom za to, že sa dal k ukrajinským nacionalistom a ako na poslednú chvíľu popravu zmenili na 25 rokov väzenia. Veľkú časť si odpykal na Sibíri, zatiaľ čo mamička, vyhodená z práce, sa aj s tromi deťmi pretĺkala na vidieku, kde sa skrývala.
Českí Ukrajinci
Česká beseda v Ľvove vznikla už roku 1867. Z niekdajšej tisícky členov – to bolo však za Rakúsko-Uhorska – zostalo už len 85. „Vaša vernosť je dôležitým posolstvom nám všetkým,“ napísal svojho času Václav Havel ľvovským krajanom, s ktorými sa pri návštevách haličskej metropoly stretával. V sídle spolku nechýbajú ani portréty ďalších českých prezidentov.
„Keď sa chceš presťahovať do Čiech, môžeš. Stačí si vybaviť doklady,“ mieni Dejneková. „Ale na to potrebuješ peniaze,“ smejú sa kolegovia. Zhodne však prízvukujú predsedníčke, že sami chcú na Ukrajine zostať, pretože teraz je potrebné za svojou krajinou stáť. Ľvov síce „nie je ako Praha, ale je lepší ako Moskva“, myslí si Ján Korolčuk, niekdajší vojak zboru generála Ludvíka Svobodu.