Štefánik pozýva Francúzov na Slovensko

V malom juhofrancúzskom mestečku Paulhan stojí od roku 1955 socha generála Milana Rastislava Štefánika. Bronzová podobizeň veľkého Slováka sa tu ocitla v dôsledku zhluku náhod. Štefánik bol dieťaťom šťasteny. V roku 1915 mu zachránil život na srbskom fronte kapitán francúzskeho letectva Louis Paulhan. Nebol to hocikto, ale veľká osobnosť svetovej aeronautiky.

07.08.2015 09:10
Joel Diaz a Bernard Davit v cieli v Kosariskach Foto:
Fancúzi Joël Diaz a Bernard Davit šťastne v cieli v Štefánikových Košariskách.
debata (3)

Rok 2015 sa nesie v znamení Štefánika. V júli uplynulo 135 rokov od narodenia slávneho generála, astronóma, letca a, pravdaže, politika, spoluzakladateľa Československa. Štefánik mohol upadnúť do zabudnutia a nesplniť svoju historickú úlohu, keby pred 100 rokmi do jeho života osudovo nevstúpil Louis Paulhan. A rok 2015 je aj 60. výročím odhalenia Štefánikovej sochy v malom parčíku mestečka Paulhan.

"Mnohé osudové udalosti zo Štefánikovho životného príbehu sa nadlho stratili. Teraz ich objavujeme a zisťujeme, že šťastné náhody hrali dôležitú úlohu nielen v jeho živote, ale aj po ňom,“ vraví Viera Eychenne. Táto Slovenka sa pred štvrťstoročím vydala za francúzskeho vinára a žije v meste Béziers. To je len na hodinku cesty od Paulhanu.

Viera Eychenne má niektoré zo štefánikovských čŕt – je komunikatívna, rozhodná, podnikavá a rešpektovaná aj ako vinárka, veď ju vyhlásili za vinársku osobnosť Béziers. Vie veľa o minulosti a prítomnosti vína, ale zaujíma sa aj o vývoj slovensko-francúzskych dejín. Tvrdí, že Paulhan – mestečko i francúzsky letec s rovnakým menom v nich zohrali a zohrávajú dôležitú úlohu.

Generála zachránil pilot Paulhan

Vráťme sa o sto rokov späť. Na bojiskách prvej svetovej vojny už rok zúria ťažké boje. Srbsko, spojenec Dohody, ustupuje pod tlakom rakúsko-uhorských a nemeckých vojsk. Francúzi posielajú Srbom na pomoc letku 15 lietadiel, ktorú neskôr posilňuje štvorica ďalších pilotov. Jeden z nich je Slovák, vtedy už francúzsky občan Milan Rastislav Štefánik.

Lieta ponad frontové línie a poskytuje srbskému generálnemu štábu cenné informácie o postavení nepriateľských vojsk. Je to nervy napínajúca služba. Štefánika nezasiahne žiaden z protileteckých granátov, ani ho nezradí lietadlo, ale krvácajúci žalúdok. Lekári nástoja na urýchlenom prevoze do bezpečia. Srbi môžu na transport ponúknuť len povoz ťahaný volmi. Ten vzhľadom na rýchlo sa zhoršujúci zdravotný stav Štefánika nepripadá do úvahy. A vtedy odvážny letec Louis Paulhan navrhne, že prevezie o život bojujúceho Štefánika do Talianska lietadlom.

Štefánikov pamätník vo francúzskom Paulhame je...
Slovenská vlajka veje vo francúzskom Paulhame.
+6Starosta Paulhamu Claude Valéro plánuje...

Dvadsiateho druhého novembra 1915 naložia zdravotníci Štefánika do Paulhanovho lietadla a ten vôbec po prvý raz v histórii preletí s chorým vojakom ako pilot sanitár a záchranár v jednej osobe do talianskej Valony, odkiaľ Štefánika transportuje do nemocnice spojenecký torpédoborec. Aj podľa tohto vidno, akú cenu mal pre Francúzov slovenský letec Štefánik.

Keby ho ponechali na fronte, mohol vykrvácať alebo sa dostať do rúk postupujúcich cisárskych vojsk. Boli by ho súdili ako zradcu monarchie. Kapitán Louis Paulhan, ktorý zachránil Štefánikovi život, zachránil aj rodiacu sa ideu budúceho spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ktovie, ako by sa bol ďalej uberal vývoj, nebyť skvelého leteckého výkonu Paulhana.

Jeho lietadlo nemalo navigačnú výbavu moderných strojov. V hustej hmle preletel ponad skalnaté hrebene albánskych hôr, zdolal Otrantský prieliv a za silnej delostreleckej paľby, ktorú spustili spojeneckí delostrelci, pristál po tri a pol hodine namiesto na letisku v neďalekom močarisku… Paulhan mal viac šťastia ako o štyri roky neskôr Štefánik pristávajúci na rozmočenom letisku v Ivanke pri Dunaji.

Paulhan bol rovnako ako Štefánik veľký vizionár. Lietanie a konštruovanie lietadiel sa mu stalo vášňou. Ako jeden z prvých Francúzov získal leteckú licenciu. Vyhral letecké preteky Londýn Manchester. Patril medzi pionierov lietania na hydroplánoch. Pre Slovákov však zostane navždy zapísaný ako letec, ktorý zachránil Štefánika pred istou smrťou.

Na pamätnej tabuli v Paulhane je pod Štefánikovou sochou stručný nápis: L'Aviateur Général Štefánik. A pod ním vysvetlenie, že muž v leteckej kombinéze je nositeľ Rádu Čestnej légie, astronóm, vojenský pilot, organizátor čs. légií vo Francúzsku, v Taliansku, Rusku a Srbsku, minister vojny Československa, ktorý zomrel pri leteckej nehode na území rodnej krajiny.

Teraz sa má Štefánikova socha i po ňom pomenované námestíčko rekonštruovať. Socha je zmenšenou kópiou diela českého sochára Bohumila Kafku, ktoré stálo v predvojnovej i povojnovej Bratislave, až kým ho v polovici 50. rokov komunisti nedali z ideologických pohnútok roztaviť. Dnes obnovené Kafkovo dielo stojí na nábreží Dunaja oproti novej budove SND.

Claude Valéro, starosta Paulhanu, má už hotové projekty reštaurácie sochy, na ktorú prispieva aj slovenské veľvyslanectvo v Paríži. Možno by sa oplatilo urobiť ešte jednu drobnú zmenu: pridať na podstavec k Štefánikovi kratučkú zmienku o tom, že mu život zachránil Louis Paulhan. Slávny letec síce nepochádza z rovnomenného mestečka, ale neďaleký Pézenas, kde sa narodil a je aj pochovaný, by sa mohol stať ďalšou zastávkou Slovákov pri spoznávaní južného Francúzska.

Legionári, revolucionári a turisti

Francúzi majú bohatú históriu a ich boj za liberté – egalité – fraternité, teda slobodu, rovnosť a bratstvo z konca 18. storočia ovplyvnil smerovanie celej Európy. Viera Eychenne vraví, že ten, kto sleduje francúzske médiá, môže nadobudnúť dojem, že Francúzsko sa zaujíma len o seba, prisťahovalcov z Afriky, zatiaľ čo malé európske štáty sú akoby mimo pozornosti. Sú však Francúzi, ktorí o Slovensku vedia veľa a pri stretnutí so Slovákmi sa im oči rozžiaria.

Joël Diaz je šéfom Francúzsko-slovenskej spoločnosti v Paulhane. Tento bývalý geológ rozpráva o tom, že skulptúra Štefánika stála v Paulhane 30 rokov jednoducho ako socha letca. Nik nevedel, kto v skutočnosti muž v leteckej uniforme je. Nevedeli to ani na ministerstve kultúry, keď zo svojho depozitu poslali v roku 1955 Paulhančanom Kafkovu sochu Štefánika.

Tá mala byť nainštalovaná vo Francúzsku ešte pred vypuknutím II. svetovej vojny. Hitlerovská okupácia všetko zmenila. Paulhančania počas nej prišli o sochu vojaka symbolizujúceho odhodlaného bojovníka Veľkej francúzskej revolúcie. Keď im desať rokov po vojne z Paríža poslali Štefánika, postavili ho na podstavec bývalého vojaka revolúcie a nazvali jednoducho – Letec.

Za socializmu sa československí turisti dostali zväčša len do Paríža, aby v Louvri obdivovali Da Vinciho Monu Lisu. V roku 1984 sa však po vínorodom Languedocu túlal bývalý čs. vojnový letec Alexander Matúš. Na dôchodok sa chcel uchýliť v niektorom z pokojných mestečiek a v Paulhane čírou náhodou objavil sochu M. R. Štefánika. O rok nato o jeho objave informoval v londýnskych Timesoch novinár John Harris.

Do Paulhanu vzápätí prišli československí legionári, ktorí sa obrátili na vtedajšie veľvyslanectvo v Paríži, aby na podstavec sochy umiestnili pamätnú tabuľu informujúcu o generálovi Štefánikovi. Nepochodili. Všetko zmenil až rok 1989. Mimochodom, veľká česko-slovenská revolúcia, ktorá navrátila moc ľudu, sa odohrala 200 rokov po páde Bastily, ktorým sa začala Veľká francúzska revolúcia. Aké pozoruhodné zhody v dejinách Francúzov aj Slovákov.

Joël Diaz sa pred pár rokmi vydal na Slovensko do Brezovej pod Bradlom na bicykli s kamarátom Bernardom Davitom. Z Paulhanu je na Košariská vyše 1 700 kilometrov, čo je zhruba polovičná vzdialenosť, akú prejdú cyklisti na Tour de France. Už pred obcou lemoval cestu špalier nadšených Štefánikových rodákov. Francúzov vítali ako hrdinov. Nečudo, na rekreačných cyklistov podali vynikajúci športový výkon.

Spolu s Vierou Eychenne, jej manželom Yvesom sedíme na terase u Joëla a Aline Diazovcov. Popíjame skvelé eychennovské víno a zajedáme grilovanými mušľami zalievanými špeciálnym nálevom z provensalských byliniek, olivového oleja a vína. Mušle sa rozplývajú na jazyku. Joël pochvalu za skvelý kuchársky výkon odbije zážitkom z domácej zabíjačky na Košariskách. Prasa opaľovali slamou, ochutnávali mozočky, kašu, kapustnicu a mon Dieu!, tá hladká kopaničiarska slivovica.

Na poznámku, že to musela byť pre Francúzov exotika, pokrúti nesúhlasne hlavou a povie, že šlo o krásne autentické príhody. Nič nebolo zrežírované. "Slovensko je nádherná krajina pohostinných ľudí, Francúzi ju musia viac spoznať, vravím to všetkým svojim priateľom,“ hovorí Joël a dodáva, že odkedy sa Brezová pod Bradlom druží s Paulhanom, sú časté výmeny medzi francúzskymi a slovenskými rodinami.

Vraciame Joëlovi kompliment na adresu Slovenska s malým dôvetkom pre našincov: Francúzsko nie je iba Paríž, údolie Loiry, Burgundsko či Bordeaux. Treba sa spustiť na juh cez Savojské Alpy a nezostať len na Azúrovom pobreží, ale preskúmať aj kaňon du Verdon, okolité levanduľové polia a potom zamieriť do najstarších vinohradníckych miest na svete – do Narbonu a Béziers, kde Eychenneovci dorábajú francúzsko-slovenské víno. A ani nezbadáte, ako sa ocitnete v Paulhane. Štefánik tu má priaznivcov ako na rodnom Slovensku.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko - Francúzsko #Košariská #M. R. Štefánik #Paulhan