Lákavé sú pre Slovákov najmä troj- až štvornásobné platy v porovnaní so slovenskými priemernými mzdami. A to aj napriek tomu, že výdavky na bývanie z výplaty výrazne odkrajujú. Rovnako ako mnoho Slovákov uvažujú aj tisícky Európanov, ktorí vo svojich vlastných krajinách v dôsledku krízy za posledné roky nemohli nájsť prácu. Vo Švajčiarsku už žije približne 1,3 milióna občanov EÚ a 300-tisíc pravidelne denne prekračuje hranicu a dochádza za prácou.
„Nemáme vysokú mieru nezamestnanosti, ale nie sme nadšení z toho, že nám cudzinci berú prácu,“ začína svoje rozprávanie pre Pravdu 35-ročná banková pracovníčka Laurianne, ktorá žije vo švajčiarskom meste Lausanne. Krajina ako celok s viac ako 8 miliónmi obyvateľov má momentálne mieru nezamestnanosti na úrovni 3,4 percenta. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami majú Švajčiari najmenej nezamestnaných. S nájdením práce nemajú problém ani obyvatelia 130-tisícového mesta Lausanne.
S Laurianne, ktorá sa sem prisťahovala zo Ženevy pred viac ako desiatimi rokmi, sme sa stretli v jednej z tamojších kaviarní neďaleko vlakovej stanice. Je krátko po deviatej hodine a do kaviarne sa hrnú turisti s kuframi. O chvíľu už v podniku niet jedného voľného miesta. „Žijeme aj z turistického ruchu, no najmä Japonci, Číňania a Nemci skôr navštevujú Zürich a Ženevu. Vždy, keď vidím ľudí s kuframi tu v Lausanne, zamýšľam sa, či sem prišli v rámci dovolenky, alebo sa sem rozhodli presťahovať,“ hovorí Laurianne. „Či sme proti migrantom? To by som nepovedala. Nemáme k nim radikálny postoj. My len nechceme, aby sem chodili a brali nám prácu,“ dodala.
V referende vyjadrili jasné nie
Švajčiari sa ešte vo februári 2014 v referende jasne vyjadrili, že počet migrantov v krajine chcú obmedziť. Švajčiarska vláda teraz rieši otázku, ako uviesť do súladu výsledky referenda s existujúcimi zmluvami zaručujúcimi slobodu pohybu pre pracovníkov z EÚ v tejto krajine. Miestne médiá sa aj v týchto dňoch do veľkej miery venujú tejto otázke. Mnoho analytikov upozorňuje, že pre Švajčiarsko je EÚ najväčším obchodným partnerom, a preto by jeho snaha obmedziť imigráciu mohla rozhnevať partnerov krajiny a prípadne spôsobiť škody tamojšej ekonomike. Brusel už avizoval, že takéto porušenie platných bilaterálnych dohôd je neprijateľné. Švajčiarsko ako nečlenský štát EÚ by po zavedení kvót mohlo prísť o privilegovaný prístup k vnútornému trh únie. Švajčiarski poslanci však musia do roku 2017 zosúladiť výsledky referenda o kvótach pre imigrantov so zmluvami s EÚ. V opačnom prípade musí Švajčiarsko uzákoniť kvóty pre pracovníkov z únie bez ohľadu na to, či sa podarí dospieť ku kompromisu s EÚ.
Odmerané švajčiarske vzťahy
Laurianne nám predstavila svojho kolegu Kevina, ktorý sa prisťahoval do Lausanne z Portugalska. Je jedným z mála kamarátov Laurianne, ktorý pochádza mimo Švajčiarska. „Švajčiari sú veľmi uzavretí, ťažko sa s nimi nadväzujú priateľstvá. Nikdy som necítil diskrimináciu alebo horšie podmienky len preto, že som sa tu nenarodil. Ale je pravda, že mám viac kamarátov medzi cudzincami, ktorí tu žijú, ako medzi tu narodenými Švajčiarmi,“ povedal nám Kevin.
Výsledky referenda vníma rozpačito. „Kedysi bolo Švajčiarsko pre mnohé chudobnejšie krajiny takým snom o blahu a prosperite. Vždy som sníval o tom, že sa sem presťahujem a nájdem si tu prácu. Obávam sa, že krajina sa teraz pred svetom uzavrie a už moji krajania šancu na lepší život, ako som mal ja, mať nebudú,“ myslí si Kevin.
Laurianne ho však zahriakne s tým, že nie je všetko také ružové, ako opisuje. „Platíme poctivo dane. Platíme veľa za zdravotnú starostlivosť. Vysoké náklady máme aj na stravu a spoločenský život. Máme vysoké nájmy, mnoho mladých ľudí si musí vybrať, či chce bývať s rodičmi a mať takú vymoženosť ako auto, alebo bývať vo svojom a chodiť miestnou dopravou. Nežijeme v takom raji, ako si mnohí myslia. Máme vysoké platy v porovnaní napríklad s Portugalcami, ale keď si odrátate výdavky na služby a tovary, nežijeme si všetci na vysokej nohe,“ skonštatovala Laurianne.
Krajina sa však môže pochváliť vysokou životnou úrovňou vďaka tomu, že príjmy z daní idú do kvalitného zdravotníctva, infraštruktúry, školstva. „Vieme, kam idú naše dane. Platíme ich, lebo vidíme výsledky. Dokonca tu vidíte aj málo revízorov v metre. Ľudia totiž nechodia načierno. Jednoducho dodržiavajú pravidlá,“ hovorí Laurianne s tým, že práve cudzinci na takéto pomery nie sú zvyknutí a z ich krajín prichádzajú s „návykmi“, ako pravidlá obchádzať. Cudzincom sa zvyknú pripisovať aj ďalšie neduhy – počnúc nárastom kriminality a končiac zahustenou dopravou.
Raj pre prisťahovalcov
Odkedy v roku 2002 vstúpila v krajine do platnosti dohoda o voľnom pohybe osôb z roku 1999, prisťahovalo sa do Švajčiarska každý rok v priemere okolo 80-tisíc cudzincov, prevažne z krajín EÚ. Momentálne z osem miliónov občanov Švajčiarska tvoria cudzinci približne 23 percent – je ich okolo 1,8 milióna. Švajčiarsko má po Luxembursku druhý najväčší podiel cudzincov v Európe. Až 60 percent z doterajších imigrantov prišlo do krajiny za prácou. Zatiaľ čo krátko po otvorení švajčiarskych hraníc boli medzi prisťahovalcami najmä Nemci, po finančnej kríze v roku 2008 to boli predovšetkým obyvatelia z krajín strednej a východnej Európy.
Cudzinci z EÚ s výborným vzdelaním sú pritom nenahraditeľní pre švajčiarsky farmaceutický, chemický a biotechnologický priemysel – tvoria až 45 percent zamestnancov. Mnohí z únie tam pracujú aj v oblasti cestovného ruchu. Cudzinci pritom znamenajú prínos pre krajinu helvétskeho kríža aj z iného pohľadu. Zakladajú približne 40 percent z celkového počtu nových firiem. Napríklad v roku 2013 vytvorili 30-tisíc pracovných miest. Imigranti sú pre ekonomiku prínosom aj cez výdavky. Švajčiarska banka Credit Suisse uvádza, že vďaka cudzincom vzrástla súkromná spotreba od roku 2008 o 25 percent. Získať prácu vo Švajčiarsku sa však za posledné roky pre cudzincov značne skomplikovalo. Aj preto mnohí po pár týždňoch či mesiacoch musia krajinu opustiť.
Drogy a sny o veľkom bohatstve
Odvrátená stránka prisťahovalectva sú Afričania, ktorých tamojší mafiáni vyžívajú na predaj drog. Títo díleri sa pohybujú v blízkosti vlakových staníc, metra a obchodných centier. Ak tam človek stojí dlhšie ako päť minút, je to pre nich signál, že ho musia osloviť s „ponukou“. To sa stalo aj nám. Prvýkrát, keď sme v nevedomosti čakali pred stanicou vyše 15 minút, k nám pristúpil černoch s tým, že sa chce iba porozprávať.
Kevin nám neskôr vysvetlil, že takto si chcú díleri preveriť, či ide o policajtov, alebo o bežných ľudí, ktorým môžu ponúknuť tovar. „Veľa policajtov a agentov chodí v prestrojení na stanicu a hľadajú týchto dílerov. Väčšinou sú to ženy agentky, tie totiž títo muži oslovujú najčastejšie,“ smeje sa Kevin. „Nikdy ich však nezatknú, policajti sa totiž chcú dostať k samotnému bosovi, nie k obyčajným dílerom. Tí sú len prostriedkom na to, ako sa dostať k hlave celého biznisu, doslova idú po tom, aby odsekli chobotnici hlavu,“ vysvetľuje Kevin.
Na druhý deň sme mali podobnú skúsenosť opäť. Pri obchode neskoro večer nás doslova obkľúčilo šesť mužov, ktorí nám núkali svoj tovar. „It is good, you have to try this (Je to dobré, musíte to skúsiť),“ hovorili nám.
Mnoho prisťahovalcov, ktorí chcú v krajine hojnosti prísť k veľkému bohatstvu, skúša šťastie v tamojších kasínach. Jedno veľmi známe švajčiarske kasíno v meste Montreux je každý večer plné Albáncov. Tí sa snažia na nevedomosti turistov poriadne zarobiť. Aj my sme sa stali v jeden večer ich obeťami.
Pri vstupe do kasína si od vás vypýtajú občiansky preukaz, mladší ako 20 rokov sem nesmú. Vnútri je zakázané fotografovať a nahrávať videá. Ak chcete hrať, musíte si kúpiť tiket. Ten vložíte do automatu a hra sa spustí. Išli sme k tým najjednoduchším automatom, kde iba stláčate gombík a čakáte, či vám na obrazovke padnú štyri rovnaké obrázky zvislo alebo vodorovne. Po chvíli k nám pristúpil pán v obleku, s veľmi kultivovaných vystupovaním. Videl, že sa trápime s nastavením automatu. Odporučil nám, aby sme si presadli k vedľajšiemu, pretože ten náš vraj pred chvíľou prestavovali a zrejme sa niečo pokazilo. Boli sme mu veľmi vďační, že nám takto poradil. Ako sme hrali, zrazu nám na hlavu padali mince. Pozreli sme sa hore a na balkóne nad nami stálo okolo 15 Albáncov. Jednému z nich, ktorý sa cez zábradlie viac nahýnal, vypadli mince z vrecka. Kevin za nami po chvíli pribehol a odviedol nás preč.
„To ste nemali robiť, nemali ste si sadať práve pod balkón. Ide o Albáncov, ktorí číhajú na to, koľko pokusov ste mali na automate neúspešných. Po 10 až 15 pokusoch, keď prehráte, mnohé automaty automaticky vygenerujú výhru, a na to Albánci čakajú. Vedia, kedy ktorý automat dá výhru, a preto vás pošlú preč a zasadnú zaň oni,“ vysvetlil Kevin. Spomínaný Albánec vyhral po našom odchode do 10 minút vyše 700 frankov (645 eur).
Takto strávia celý večer, mnohí sú tam až do rána. Pracovníci kasína s tým nič nerobia, Albánci totiž neporušujú žiadne pravidlá. „Albánci sú v kasínach veľmi známi. Vo Švajčiarsku sa v kasínach točia veľké peniaze, oni to dobre vedia a vedia aj pekne ľudí oklamať. Cez deň pracujú ako poslíčkovia alebo pracovníci v továrňach. Večer si oblečú saká a idú vyhrávať veľké peniaze. No často predsa aj o veľké peniaze prídu. Je to hra, šťastie je vrtkavé,“ poznamenal Kevin.
Dobré jedlo a pitie
Turistom sa vo Švajčiarsku najviac páči nádherná príroda, hory, ale aj dobré jedlo a kvalitné víno. Známa pochúťka racklette – teda roztopený syr, ktorým sa polievajú zvyčajne zemiaky v šupke, nesmie chýbať na dobrej party alebo pri posedení priateľov. Väčšinou ku každej večeri si Švajčiari nalejú aj pohár červeného vína. Víno, syry a čokolády sú tradičným vývozným artiklom. Švajčiarsko je pre EÚ štvrtým najdôležitejším obchodným partnerom v rámci exportu aj importu tovarov po Číne, Rusku a USA.