Ťažko opísať, čo by za kúsok tmy dal počas spomínanej aktivity nezvyknutý prišelec. Čiastočnou „záchranou“ môže byť častá oblačnosť. No tých priemerne minimálne šestnásť bezoblačných dní v roku slnko neohrozene tróni nad mestom, ktoré je jediným ruským prístavom v Barentsovom mori. Využívajú to hlavne zahraničné a ruské veľkokapacitné nákladné lode, ale aj ľadoborce patriace Rosatomflotu, ktoré im v zimných mesiacoch pomáhajú prekonať ľadové prekážky na Severnej morskej ceste, keď smerujú do Japonska. V lete zase ľadoborce zarábajú na turistoch a vozia ich na severný pol. Záujem je veľký. Ibaže približne tisíc cudzincov ročne túžiacich po extrémnom výlete musí za jedenásť dní zaplatiť v prepočte viac ako 20-tisíc eur.
Záujmu majiteľov lodí vďačí prístav za vplyv teplého Golfského prúdu. A tak takmer nikdy nezamŕza. Aj priemerná ročná teplota je celkom prijateľná – okolo nuly. Horšie je to však s vládnutím polárnej noci, ktorá spôsobuje miestnym neraz poriadnu depresiu. Trvá totiž až 42 dní.
Pre tunajších obyvateľov, na rozdiel od stúpajúceho počtu predovšetkým turistov z Ázie, je pohľad na impozantnú polárnu žiaru slabým stimulom. Aj keď v tom čase vyzerá vysvietený Murmansk ako Las Vegas najodľahlejšieho severu. A ešte čosi tu v týchto dňoch vo viac ako tristotisícovom meste nehrá podľa našich mierok – napríklad orgován tu začína kvitnúť až v júli.
Kam sa hrabe Fínsko
„Fíni sa často chvália, že sú krajinou tisícich jazier. Ibaže my ich tu máme iba na Kolskom polostrove viac ako stotisíc vrátane tých najmenších, ako aj 20-tisíc riek a riečok,“ tvrdí sprievodkyňa Ľuba. Napokon sa o tom môžete presvedčiť aj pri pohľade z lietadla počas letu na murmanské najsevernejšie ruské civilné letisko, oslepení odrazom slnečných lúčov od vodnej hladiny.
Aj preto je to raj športových rybárov. Ruský premiér Dmitrij Medvedev, ale hlavne bohatí Rusi z „vnútrozemia“ si prenajímajú vrtuľníky, dávajú sa vysadiť v hlbokej tundre ďaleko od civilizácie a niekoľko dní sa venujú rybolovu. Jediným ich nepriateľom sú roje komárov. Najradšej preto vítajú pobyt počas častých dažďov, keď hmyz neútočí a vtedy aj samotné ryby plávajú nie tak hlboko ako za slnečného počasia.
Aľoša stojí na stráži
Nad mestom je pamätník obetiam ponorky Kursk, ktorej 101-členná posádka zahynula v auguste 2000. Postavili ho výhradne za peniaze širokej verejnosti. Súčasťou memoriálu je ortodoxný kostol, symbolický maják a originálny kapitánsky mostík z potopeného plavidla K-141. Stále ho zdobia živé kvety. Celému komplexu už roky dominuje v pozadí socha Aľošu, ruského vojaka symbolizujúceho osloboditeľov Zapolária od nemeckých okupantov. Je to druhá najvyššia socha na území bývalého Sovietskeho zväzu. Prvenstvo patrí soche známej ako Matka – vlasť vo Volgograde.
Nemci sa do samotného Murmanska nikdy nedostali. Obrancovia ich zastavili asi 80 kilometrov západne od mesta. Do strategického Murmanska totiž smerovali spojenecké konvoje z USA a Británie so zásobami zbraní, munície, ale aj paliva či potravín. Podľa miestneho Múzea námorníctva spojenci celkove vypravili 48 konvojov, ktoré tvorilo asi 800 lodí. Čo do množstva naň zhodených bômb tak patrí mestu tretie miesto po Stalingrade a britskom Coventry.
Murmančania žijú aj prítomnosťou
A tá nie je ani zďaleka ružová. Za posledných 20 rokov napríklad klesol počet obyvateľov približne o 200-tisíc, na súčasných asi 307-tisíc. A stále klesá. Jedným z dôvodov je neochota mladej generácie ostať v „bráne do Arktídy“. Väčšina z nich sa sťahuje južnejšie do vnútrozemia. Samozrejme, ich snom je Petrohrad či Moskva. Smerujú na vysoké školy. A to napriek tomu, že v Murmansku sú dve univerzity: Technická univerzita, ktorej predchodcom bola Námorná univerzita, ako aj univerzita s humanitným zameraním.
Pritom už dnes neplatí povinnosť z čias socializmu, keď študent musel podpísať trojročný záväzok, že po skončení štúdia dostane tzv. umiestenku do rôznych častí ZSSR. Podľa potreby národného hospodárstva. Napokon skôr narodení si to pamätajú aj u nás v bývalom Československu. Výsledkom bolo, že hlavne absolventi škôl technického zamerania sa takto ocitli v Murmansku a okolí. Mnohí si napokon založili rodiny a zakotvili natrvalo. Výsledkom bolo až polmiliónové mesto.
Nepomáha ani vysoká mzda
Skutočným dôvodom poklesu obyvateľstva je však pokles pracovných príležitostí. A to napriek tomu, že v oblasti sú oveľa vyššie mzdy ako na území „zvyšku“ Ruska. V prepočte je to asi 800 eur mesačne, zatiaľ čo inde sa pohybuje priemerná mzda okolo 500 eur. Jedným z benefitov je odchod do dôchodku pre mužov po dosiahnutí 55 a v prípade žien 50 rokov. V Rusku ale muži pracujú o desať rokov dlhšie, rovnako ako ženy.
V neposlednom rade je vymoženosťou aj povinnosť zamestnávateľa raz za dva roky uhradiť zamestnancovi náklady na dovolenku. Väčšina smeruje do Soči alebo inde, kde je teplejšie a viac slnka ako za polárnym kruhom.
Trh si pomáha gastarbeitrami
Rovnako ako inde v Európe, aj na Kolskom polostrove a hlavne v Murmansku využívajú miestni podnikatelia lacnú zahraničnú pracovnú silu. Nie sú to však Vietnamci alebo Číňania, ale ľudia zo Strednej Ázie. Napríklad Uzbeci.
„Sú ochotní pracovať aj 20 hodín denne za minimálnu mzdu,“ vraví s povzdychom Vitalij Voronov, dnes už námorník na dôchodku. Vraj za ponúkanú finančnú odmenu domáci odmietajú pracovať. „A keď gastarbeitri zarobia viac ako našinec, tak im závidia,“ konštatuje rezký starec uprostred upraveného parku v centre Murmanska v susedstve moderného hotela Azimut. Nedá sa to však povedať o pôvodných domoch, ktoré postavili expresne, a teda aj dosť nekvalitne, ešte tesne po vojne. S tým, že ich najneskôr po 20 rokoch zamenia novými stavbami. Mnohé však slúžia dodnes. Ďalšie pamätajú 30. roky minulého storočia. Väčšina je drevených a neobývaných. Dnes je ich len v Murmansku asi 100. Postupne ich mesto likviduje, ako nedávno neďaleko prístavu na Ulici Čkalovcov či Liebknechta. Niet však peňazí na ich rýchlejšiu sanáciu.
Miestne úrady chcú stavať a aj stavajú nové príbytky. Cieľom je udržať si obyvateľov a prilákať nových záujemcov modernou výstavbou a sociálnym zázemím. Ibaže stále to nie je tempo spred 26 rokov, keď to na polostrove pracovne vrelo a keď každý uchádzač o miesto v tunajších podnikoch dostal povolenie na pobyt a s tým aj štátny byt. Dnes je to už iba „film pre pamätníkov“. Aj tu totiž panujú zákony trhového mechanizmu. Získať byt je preto pre väčšinu mladých ľudí iba snom. Bývajú väčšinou s rodičmi alebo si berú hypotekárne úvery, ktorými sa zadlžia na desiatky rokov.
Napríklad minibyt s rozlohou asi 30 štvorcových metrov centre Murmanska vyjde na 1,5 milióna rubľov (skoro 22-tisíc eur). Za dvojizbový byt je nájomné okolo 15-tisíc rubľov (asi 214 eur). V starej zástavbe je to celkove v prepočte za mesiac (teplo, voda, elektrina) priemerne 100 eur. Na ústrednej ulici Prospekt Lenina či vo štvrtiach na juhu mesta a na východných svahoch s modernými domami sú však ceny za nehnuteľnosti či komunálne poplatky dvojnásobne vyššie.
A tak nečudo, že nervozita mladých ľudí narastá a výsledkom je aj neradostná štatistika za šesť mesiacov tohto roku. Podľa nej zomiera stále viac ľudí, ako sa rodí detí. Aj keď rozdiel sa zmenšuje, stále je to 4¤347 ku 4¤489. Opačný vývoj zaznamenali iba v Murmansku, Severomorsku, Alexandrovsku, Ostrovnom či Zaozersku a Viďajeve. Prísľubom by mohol byť terajší väčší počet svadieb ako rozvodov (2¤604 respektíve 2¤092). V minulom roku bolo však oveľa viac ženbychtivých. Teraz na tisícku obyvateľov Zapolária pripadá osem svadieb a päť rozvodov.
Nádejou je Severná morská cesta
Úrady si v tomto smere veľa sľubujú od dostavby Severnej morskej cesty do Japonska. Je časovo oveľa kratšia, nehovoriac o nákladoch za prepravu. Dovtedy však celkový dojem návštevníka, ktorý bol v Murmansku pred štyridsiatimi rokmi, je, že sa tu zastavil čas. Akoby aj svetoznáma ruská „perestrojka“ zabudla na tento kút Ruska. Fasády domov spred desaťročí sú ošarpané. Ako keby sa ich za toto obdobie nik nedotkol. Nie je to teda iba náročným podnebím, keď niekoľko mesiacov čelia obyvatelia krutým zimným podmienkam.
Napriek všetkým nedostatkom však v Murmansku narazíte na ľudí oblečených podľa najnovších módnych trendov. Hlavne mládež si potrpí na to, aby išla s dobou. Ako nám prezradila sprievodkyňa Ľubka, tajomstvo spočíva v asi dvesto kilometrov vzdialenom Nórsku, kde Murmančania chodia nakupovať rovnako ako našinci do susedného Rakúska či Poľska. Ceny sú vraj síce o niečo vyššie, ale kvalita je neporovnateľná. Vrátane potravín či bytového zariadenia. „Stačí prejsť dvaapolkilometrový most, najdlhší za polárnym kruhom, ktorý spája brehy Kolskej zátoky, a následne po kvalitnej diaľnici doraziť do prvého nórskeho mesta vzdialeného od hranice asi 25 kilometrov a mať, samozrejme, krytú kreditku či slušnú hotovosť,“ upozorňuje Murmančanka. Mimochodom, miestne cesty, vrátane hlavného ťahu na juh smerom na Poľarnyje Zori boli čoraz kvalitnejšie po každej návšteve prezidenta Vladimira Putina, ktorý na Kolský polostrov zavítal už sedemkrát.
Vycestovať nie je problém
V súvislosti so zahraničnou turistikou do Nórska odpadá aj čakanie na schengenské víza. „S ich získaním nemáme v našej oblasti problémy. Rovnako ako napríklad v Petrohrade. Komplikovanejšie je to ale v Moskve a ďalej na juh či východ Ruska,“ informuje sympatický Vadim z miestnej turistickej pobočky v narážke na existujúci nepísaný zákon, ktorý u nás poznáme pod pojmom „malý pohraničný styk“.
Ďalším dôvodom cestovať k západnému susedovi je skutočnosť, že Oslo je pre tunajších obyvateľov leteckou bránou do celého sveta. Tým skôr, že letenky sú v tomto prípade lacnejšie než keby Murmančania lietali vnútroštátnymi aerolinkami do Petrohradu či Moskvy a potom pokračovali ďalej za hranice.
„Do Nórska chodíme aj lyžovať. A to napriek tomu, že aj u nás je mnoho vhodných terénov na kopcoch dosahujúcich najviac tisíc metrov. Sú však ďalej od Murmanska ako tie nórske,“ pripomína náš zdroj informácií, ktoré sotva nájdete v turistických príručkách.
Hlad po práci
Obyvatelia Kolského polostrova však cestujú do Nórska hlavne za prácou. „Často sa najímajú na rybárske lode alebo k vrtným spoločnostiam ťažiacim plyn či ropu. Aj môj manžel, ako absolvent námornej školy s mnohoročnou stážou, dočasne dnes nepracuje vo svojom fachu. Je inštruktorom v jednom z množstva tunajších fitnescentier. Verím však, že sa podarí vyriešiť tunajšiu nezamestnanosť, len čo "nakopneme“ celoročné fungovanie Severnej morskej cesty," zdôveruje sa Lena, ktorá pracuje v luxusnom hoteli Azimut, situovanom v blízkosti Leninovho prospektu, asi dvanásťkilometrovej dopravnej a hlavne obchodnej tepny mesta.
Mimochodom, pri návšteve niektorého z moderných obchodných domov vyznievajú smiešne tvrdenia niektorých našich znalcov pomerov v Rusku o klesajúcej životnej úrovni tamojšieho obyvateľstva. Nielen v Murmansku sú zásobené rovnako ako hocikde inde zahraničným i domácim tovarom. Nie je to možno také vyčačkané ako v Moskve alebo v Petrohrade, ale aj tu, jeden a pol tisíc kilometra po železnici severne od mesta na Neve je dosť toho, čo aj u nás. Najťažšie je však kúpiť si napríklad nejakú „pravú“ ruskú čokoládu. Rakúskych, nemeckých či iných je všade prebytok. Tak ako u nás. A tak neprekvapuje, keď sa v potravinách v jednom z mnohých miestnych nákupných stredísk ozve za chrbtom hlas predavačky: „Aľonku ani nekupujte. Už to nie je tá kvalita ako voľakedy“ – v narážke na dlhoročnú delikatesu s podobizňou milého modrookého dievčatka v šatke.
Viete, že:
- Len v Murmanskej oblasti sa môžete zoznámiť s kultúrou prvých osadníkov Sámov, ktorí dodnes žijú pôvodným životom diktovaným chovom sobov.
- Murmansk je najväčším mestom na svete za polárnym kruhom a na jeseň oslávi 100 rokov od svojho vzniku (4. október 1916). Je zároveň posledným mestom, ktoré dal postaviť ruský imperátor Nikolaj II.
- Za krátky čas existencie mesta prežili Murmančania štyri vojny. Napriek tomu do mesta nikdy nepriateľ nevstúpil. Ani nemeckí okupanti. Obrancovia Murmanska im úspešne odolávali 40 mesiacov. Aj preto až 70 percent budov bolo zničených bombardovaním. Viac bômb dopadlo už len na Stalingrad. Spolu s Londýnom, Leningradom a ostrovom Malta patrilo mesto k štyrom s najsilnejšou protivzdušnou obranou.
- Murmansk spája so svetom najsevernejšie položená železnica, a tak tamojšie vlaky smerujú len na juh. Najsevernejšou je aj tamojšia trolejbusová doprava.
- Hlavná murmanská Leninova trieda meria 12 km, pričom samotné mesto sa tiahne popri Kolskom zálive v dĺžke 20 kilometrov.
- Murmanský prístav je najsevernejším ruským prístavom a začiatkom Severnej morskej cesty, je domovským prístavom jedinej flotily atómových ľadoborcov na svete známej pod hlavičkou Rosatomflot.
- V Murmanskej oblasti, neďaleko mesta Zapoľarnyj je najhlbší vrt na svete hlboký 12 262 metrov.
- Kolský most (2,5 km) spájajúci rovnomennú zátoku i diaľnicu smerujúcu do Nórska je druhým najväčším mostom za polárnym kruhom a jedným z najdlhších v Rusku.
- V okolí Murmanska môžete najčastejšie sledovať nezabudnuteľné prírodné divadlo vytvorené polárnou žiarou.