Učiteľka z rozdeleného Cypru: Deti si neuvedomujú, že aj na druhej strane boli obete

Nikózia je od pádu Berlínskeho múra poslednou rozdelenou metropolou sveta. Aj najväčší pesimisti veria, že už nie nadlho. Od rozdelenia Cypru však vyrástla celá jedna generácia, ktorá si zjednotený ostrov nepamätá.

01.10.2016 13:00
debata (4)
zväčšiť Nárazníková zóna je demilitarizovaná zóna,... Foto: Viera Hebertová, Pravda
01, cyprus, nikózia, Nárazníková zóna je demilitarizovaná zóna, ktorá oddeľuje územie pod kontrolou Cyperskej republiky a Severocyperskou tureckou republikou. Kontrolujú ju mierové sily OSN na Cypre - UNFICYP.

Roky trvajúce rozdelenie by sa mohlo vyriešiť do konca roka 2016. Vyhlásil to cyperský prezident Nikos Anastasiadis na nedávnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. „Verím, že je tento ambiciózny cieľ dosiahnuteľný," dodal. Od úplného rozdelenia ostrova na základe etnickej príslušnosti na časť gréckych a časť tureckých Cyperčanov uplynulo štyridsať rokov. Ostrov však stále delí zóna pod správou modrých baretov a monumenty turbulentnej histórie.

Rozdelená metropola

Nárazníková zóna, ktorá rozdeľuje ostrov je dlhá 180 kilometrov. Na niektorých miestach má šírku aj sedem kilometrov, na iných, napríklad v hlavnom meste Nikózia, ju tvorí iba jedna ulica. Tam nárazníkovej zóne najčastejšie hovoria Green line, teda zelená čiara. Názov vznikol spontánne. Po vypuknutí násilností v 60. rokoch, britský generálmajor Peter Young rozdelil v roku 1964 mesto zelenou ceruzou. Snahou bolo zabrániť ozbrojeným stretom.

Nárazníková zóna je v Nikózii najužšia. Na... Foto: Viera Hebertová, Pravda
cyprus, nikózia, 07 Nárazníková zóna je v Nikózii najužšia. Na území nikoho platí status quo, teda všetko ostalo tak, ako to ľudia nechali.
Tento dom ilustruje, čo znamená nárazníková... Foto: Viera Hebertová, Pravda
09, cyprus, nikózia Tento dom ilustruje, čo znamená nárazníková zóna. Kým prvý byt, prvé dve okná, je obývaný, byty z druhej strany museli vyprázdniť.

Od roku 1979 existuje The Nicosia Master Plan, teda akýsi vzorový územný plán. Obe komunity spoločne pracujú na tom, aby po opätovnom zjednotení ostrova a najmä mesta pôsobili ako jeden celok. Po rozdelení totiž vzniklo vákuum. Nikto nevedel povedať, ako dlho táto situácia potrvá. Domy, ktoré susedia s nárazníkovou zónou a samotná zóna roky chátrajú. Odborné tímy preto pracujú na postupnej obnove budov a ulíc na grécko-cyperskej strane, a takisto aj na strane tureckých Cyperčanov. Ako sa žije pri nárazníkovej zóne? Domáci hovoria, že veľmi ticho a na vojakov na stanovištiach si vraj zvykli. Len ten pohľad do zóny nikoho nie je príjemný.

Voľný pohyb z jednej na druhú stranu je možný až od roku 2003. V Nikózii je jeden z troch checkpointov pri hoteli Ledra Palace. Keď ho v roku 1949 otvárali ako jeden z najluxusnejších v meste, nikto netušil, že už v roku 1974 sa stane súčasťou nárazníkovej zóny. Dnes v ňom bývajú vojaci OSN. Bol aj miestom rokovaní medzi lídrami gréckych a tureckých Cyperčanov, ako aj iných platforiem pre spoluprácu.

Mierový zbor

V súčasnosti sa v hoteli Ledra Palace stretáva aj Mierový zbor dvoch komunít na Cypre – Bi-communal choir for Peace in Cyprus. Vznikol v roku 1997 a má približne 50 členov, gréckych a tureckých Cyperčanov. Vedú ho Lena Melanidou a Kursat Tilki. Prostredníctvom hudby sa snažia zblížiť obe komunity a šíriť spoločnú víziu zjednoteného a v mieri žijúceho Cypru. Spievajú grécke aj turecké piesne.

Všetci sme Cyperčania, hovorí učiteľka Alexandra

Alexandra Katsou pracuje ako učiteľka na strednej škole, kde učí angličtinu a francúzštinu. Členkou zboru je desať rokov. Hovorí, že v zbore sú nielen kolegovia, ale najmä priatelia.

Ako často trénujete?
Stretávame sa raz do týždňa práve tu, v hoteli Ledra Palace. Ak máme pred sebou koncert, stretávame sa častejšie, aj trikrát týždenne.

Spievate po grécky aj turecky, ako sa dorozumievate?
Niektorí hovoria po turecky, druhí grécky. V zbore najčastejšie komunikujeme po anglicky, čo je veľmi smutné. Obidva sú to oficiálne jazyky Cypru, ale pre všetky tie konflikty a nenávistné reči, sme zabudli jazyk tých druhých.

Aká je spolupráca v zbore?
Máme podobnú kultúru a spôsob myslenia, ale práve pre dlhoročnú separáciu sa navzájom nepoznáme. Tento zbor mi dal šancu spoznať tureckých Cyperčanov. Zbor je ako rodina pre nás všetkých. Máme sa radi a stretávame sa na večeriach, pohreboch, narodeninách, počas sviatkov. Máme spoločnú víziu, aký by sme chceli Cyprus, keď sa opäť zjednotí. Zbor by mohol byť v tomto vzorom. Pretože nechceme nič iné, ako žiť v mieri a rešpektovať jeden druhého. Vieme, ako sa zhodnúť, ako rešpektovať jeden druhého. Stačí vôľa. A samozrejme, veľa tvrdej práce.

Aké je spolunažívanie komunít na rozdelenom ostrove?
My všetci sme Cyperčania. Sme z dvoch komunít, ale všetci sme Cyperčania. Jediným rozdielom je jazyk a náboženstvo. Ale viete, ako je to dnes, niektorí ani nie sú veriaci. Dôležité je, aby sme našli spôsob ako prekonávať bariéry. Trvá to príliš dlho. Veď prvé delenie bolo pred viac ako 50 rokmi (1963). To je celá jedna generácia. Neuveríte, ale prvý turecký Cyperčan, ktorého som stretla, bol študent v Anglicku.

Myslíte si, že ľudia nie sú pripravení na spojenie ostrova?
Myslím si, že sú pripravení akceptovať novú situáciu, prinajmenšom na našej strane. Obe komunity si musia uvedomiť, že bolesť je vzájomná. Musia spoznať utrpenie toho druhého. Straty sú na oboch stranách. Každá komunita však pozná iba svoju pravdu, a tá, žiaľ, ešte nebola povedaná. My vieme o ľuďoch, ktorých sme stratili, ale nevieme, deti nevedia, že aj na druhej strane tiež stratili blízkych. Potrebujeme akceptovať realitu minulosti, ktorá tvorí časť našej histórie, aj keď je zlá. Toľko utrpenia, obetí, nezvestných ľudí. Ale nám ukazujú iba naše straty, im ukazujú iba ich. Ako sa teda môžeme chápať a spoznať pravdu? Budeme pripravení na budovanie mieru iba ak budeme rešpektovať, že trpela aj druhá strana.

Veríte v skoré znovuzjednotenie ostrova?
Ak chceme pripraviť ľudí na novú situáciu, na riešenie, mali by sme začať od vzdelania a masmédií, formovať verejnú mienku. Vytvoriť atmosféru naklonenú riešeniu. Stále je veľa čo robiť. Mojim študentom hovorím o zážitkoch zo zboru. Nevedia toho veľa. Aspoň takto im dávam možnosť hovoriť a pýtať sa.

Ako sa ostrov rozdelil

Cyprus získal nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1960. Spolužitie gréckych a tureckých Cyperčanov od začiatku sprevádzalo napätie. Domáci dodnes tvrdia, že problém spôsobili zákony, ktoré napísali mimo ostrova. Teda neboli šité na mieru pomerom, aké vládli na ostrove medzi oboma komunitami. Situáciu neupokojovali ani nacionalisti. Napätie vyvrcholilo na Vianoce v roku 1963. Turecko tvrdilo, že cyperská vláda znevýhodňuje a utláča tureckých Cyperčanov. Na upokojenie situácie a zabezpečenie prímeria vznikla v roku 1964 misia UNFICYP, ktorá na ostrove pôsobí dodnes.

Pohľad do tureckej časti Nikózie. Foto: Viera Hebertová, Pravda
cyprus, nikózia, 05 Pohľad do tureckej časti Nikózie.

Za definitívnym rozdelením ostrova stojí pokus o štátny prevrat zo strany gréckych nacionalistov a snahy o pripojenie ostrova ku Grécku. Cyperská Národná garda sa s podporou gréckych oficierov pokúsila o prevrat a zvrhnutie až zabitie prezidenta Makariosa III. Ten z ostrova napokon ušiel. Za lídra vyhlásili Nikosa Sampsona, bývalého člena pravicového hnutia EOKA, ktoré bojovalo proti britskej nadvláde.

Nárazníková zóna je demilitarizovaná zóna,...
Keď v roku 1964 nakreslil generálmajor Peter...
+9Ledra Palace Hotel bol do roku 1974 jedným z...

Turecko, ako jedna z troch garančných krajín Cyperskej republiky, využilo svoje právo, aby sa zapojilo a chránilo svoju menšinu na ostrove. „Dňa 20. júla sa Turci vylodili v meste Kyrenia na severe ostrova a dostali sa až do Nikózie. Ich hlavným cieľom bolo letisko, aby mohli na ostrov prepraviť viac vojakov. Národná garda si však práve tam vybudovala svoje stanovište,“ vysvetlil Róbert Szakszon, ktorý pôsobí na veliteľstve misie UNFICYP. Účelom však nebolo letisko zničiť, ale prevziať nad ním kontrolu. Cieľom bombardovania bola skôr dráha, aby zabránili lietadlám pristávať. A to všetko počas turistickej sezóny v plnom prúde.

Po troch dňoch sa práve za asistencie mierových jednotiek OSN podarilo dohodnúť na ukončení bojov. Oblasť vyhlásili za chránenú zónu OSN.

Terminál zamrzol v čase

Na skelete budovy terminálu vidno diery po delostreleckej paľbe. Z pýchy Nikózie je dnes ruina, kde kraľujú holuby. Keď nemeckí architekti Dorsch a Gehrmann navrhovali jedno z najmodernejších letísk v tých časoch, netušili, ako krátko bude slúžiť pasažierom.

Impozantný príjazd na letisko lemovali lampy a fontány. Modernistický terminál slávnostne otvoril v marci 1968 prezident Makarios III. Budova stála milión stotisíc libier a polovicu nákladov zaplatila Veľká Británia.

Terminál medzinárodného letiska v Nikózii bol v...
Letisko leží v nárazníkovej zóne, do ktorej je...
+15Stopy po guľkách na fasáde terminálu.

Návšteva letiska bola aj spoločenskou udalosťou. Vďaka jedinečnému bočnému schodisku sa tí, ktorí nikam neleteli, dostali priamo do reštaurácie, odkiaľ mohli pozorovať prílety a odlety a kochať sa výhľadom. Moderné priehľady vpúšťali do budovy prirodzené svetlo a vzduch. Na pravej strane bol check-in, potom hala, kde nechýbali reklamné pútače. Na druhom konci terminálu bola pasová kontrola. Letisko dokázalo odbaviť 800-tisíc pasažierov ročne. Ideálne podmienky pre bujnejúci cestovný ruch na ostrove. Až do roku 1974, keď vypukli boje, letisko zatvorili a oblasť sa stala súčasťou nárazníkovej zóny pod kontrolou vojakov OSN.

Na ploche dodnes stojí lietadlo, ktoré bolo v čase bojov, nefunkčné. Rovnaký stroj sa práve 20. júla 1974 blížil aj s dovolenkármi z Veľkej Británie. Pilot Adamos Marneros zbadal, že k letisku sa blížia vojská a informoval vežu.

„Členovia misie UNFICYP pomohli turistov evakuovať, poskytli im vodu aj šatstvo a transportovali ich na juh,“ hovorí Róbert Szakszon. Na svete sú stále miesta, kde by pomoc vojakov OSN bola žiadanejšia. „Aj sebemenší incident však môže eskalovať veľmi rýchlo,“ dodáva Szakszon.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Cyprus #Nikózia #UNFICYP