Lov na líšky orlami je unikátna tradícia

Slovenské sokoliarstvo patrí medzi svetovú špičku. Do konca roka máme poslednú šancu zapísať aj slovenské sokoliarstvo na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

23.01.2017 11:40
Alojz Kaššák, Toby, Kaňúr okrúhlochvostým Foto:
Alojz Kaššák s kaňúrom okrúhlochvostým Tobym.
debata (2)

Muži s orlami na zápästiach sa rozostavia na dopredu dohodnuté miesta. Čakajú. Ani sa nehnú. Nechávajú na seba pršať dážď. Každý pozoruje lúku pred sebou. Ak sa na nej zjaví líška, sokoliar, ktorý je najbližšie, má vypustiť orla. Skrotený, no stále dostatočne divý dravec naletí nad zviera a zhodnotí svoje šance. Líška je silný nepriateľ… Pri vzájomnom súboji by líška mohla vtáka zraniť tak, že by ho to v prírode stálo život. Ak sa orol rozhodne bojovať, vrhne sa k zemi a zasekne pazúry do koristi. Keď nie je úspešný, čaká na svojho pána. Až keď opäť sedí na jeho sokoliarskej rukavici, môže vypustiť orla iný lovec. Nikdy nesmú byť vo vzduchu dva vtáky.

Lov na líšky orlami je unikátna tradícia, ktorá sa asi nikde nezachovala tak ako na Slovensku. Naše sokoliarstvo patrí medzi svetovú špičku. Ako jediní vyučujeme tento predmet na základnej škole, stredných školách aj univerzitách. V roku 2006 začali sokoliari zo Spojených arabských emirátov pripravovať zápis sokoliarstva na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Medzi sokoliarmi z trinástich krajín, ktoré oslovili, boli aj slovenskí. Paradoxne, ostatné z navrhovaných krajín aj niekoľko ďalších už na svetovom zozname sú. Slovensko tam stále chýba. Z nepochopiteľných dôvodov ho totiž nezapísali na náš národný zoznam. Slovenská komisia návrhy sokoliarov opakovane zamieta. Ak zápis nestihneme tento rok, už sa na svetový zoznam nedostaneme. Pre sokoliarstvo sa v roku 2018 uzatvára.

zväčšiť Orol skalný, náš najmajestátnejší dravec. Foto: Jana Čavojská
sokoliarstvo, dravec, orol skalný Orol skalný, náš najmajestátnejší dravec.

Ako orlí samec

Alojz Kaššák je pre svoju orlicu Betty životným partnerom. Nazýva sa to imprint. Betty ho berie ako orlieho samca. Spolu tokajú a stavajú hniezdo, Betty každý rok znáša vajíčka, hoci neoplodnené. Pred Betty takto fungoval s jastrabicou Ambrou. "Mal som ju od študentských čias. Absolvoval som s ňou dokonca aj vojenskú službu. Na vojenskom letisku v Hradci Králové sme spolu rok robili biologickú ochranu a chránili tak lietadlá pred kolíziou s vtákmi. Ambra mala na vojne vyššiu stravnú jednotku ako ja.“

Bola aj prvou jastrabicou, ktorá hniezdila v zajatí. Vtedy Miroslav Micenko začínal s prvými úspešnými pokusmi s umelým odchovom dravcov na Slovensku. Ambra sa stala náhradnou mamou pre jeho orlíčatá. "Občas sme pod ňu dávali aj mláďatá, ktoré vypadli z hniezda. Bola to vynikajúca mama. Keď som pracoval na projekte záchrany orla skalného, pomohla tiež. U orlov totiž funguje kainizmus. Vyliahnu sa obyčajne dve mláďatá, ale silnejší súrodenec toho slabšieho zabije. Odoberali sme preto jedno z mláďat z hniezd a vychovávala ich Ambra. Keď obdobie kainizmu pominulo, vrátili sme mláďa späť do hniezda. Populácia orla skalného je teraz na Slovensku stabilizovaná so stopäťdesiatimi pármi.“

zväčšiť Miroslav Micenko ako prvý odchoval na Slovensku... Foto: Jana Čavojská
sokoliarstvo, dravec, Miroslav Micenko Miroslav Micenko ako prvý odchoval na Slovensku orlíčatá po umelom oplodnení.

Pre Alojza Kaššáka je sokoliarstvo skutočné, žijúce dedičstvo ľudstva. "Zrodilo sa pred štyritisíc rokmi na stepiach Strednej Ázie a ešte dnes, v 21. storočí, sa ním ľudia živia. Pri odchovoch dravcov, pri biologickej ochrane letísk a poľnohospodárskych plôch, pri výrobe sokoliarskych pomôcok, pri predvádzaní dravcov,“ vypočítava. "Je to životný štýl. Dravec vyžaduje váš čas každý deň.“

Pri skúsenom sokoliarovi

Hovorí sa, že sokoliarstvo do našich končín priniesli Huni. Kmeň zo Strednej Ázie plienil Európu v 4. storočí. Podľa povesti sa Atila, vodca Hunov, pri love so sokolom dostal až na dnešnú Podunajskú nížinu, ktorá mu veľmi pripomínala jeho rodnú stredoázijskú step. Historické záznamy svedčia o tom, že sokoliarstvo na našom území fungovalo naprieč dejinami. "Posledné masové záznamy máme z obdobia buržoáznej revolúcie. Potom šľachta a šľachtické poľovačky, o ktorých sa písalo v kronikách, zanikli. Sokoliarstvo si však udržali jednotlivci. Horári, lesníci, ľudia, ktorí predtým dravce pre šľachticov cvičili,“ vysvetľuje Alojz Kaššák. "O nich sa už však v kronikách nepíše. Od buržoáznej revolúcie do roku 1971 sme našli len tri písomné záznamy o sokoliaroch. Ale tradícia predsa prežila.“

Pred päťdesiatimi rokmi založili sokoliari prvý Československý sokoliarsky klub. V roku 1971 vznikol Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore. Sokoliar Ivan Maroši študoval na Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku a založil tam prvý sokoliarsky krúžok. Neskôr vzniklo niekoľko ďalších. Sokoliarstvo sa opäť dostávalo do povedomia.

zväčšiť Chov dravca znamená povinnosti. Pre vtáka je... Foto: Jana Čavojská
sokoliarstvo, dravec Chov dravca znamená povinnosti. Pre vtáka je chovateľ životným partnerom.

Sokoliari chceli v prvom rade jasné pravidlá. Každý, kto chce držať dravého vtáka alebo loviť s ním, musí spĺňať prísne podmienky. Koniec koncov, ide o chránené druhy. „Kto chce byť sokoliar, musí byť členom Slovenského klubu sokoliarov, urobiť poľovnícku skúšku a sokoliarsku skúšku. Kto sa chce uchádzať o členstvo v našom klube, minimálne rok musí byť kandidátom,“ vysvetľuje Alojz Kaššák. "To znamená, že sa učí pri skúsenom sokoliarovi. Tam nadobudne praktické skúsenosti. Teoretické vedomosti získa na školeniach. Potom sa podrobí poľovníckej skúške aj sokoliarskej skúške pred komisiou. Musí preukázať, že pozná zoológiu dravcov aj lovenej zveri, choroby dravcov, vie, ako sa jednotlivé druhy dravých vtákov cvičia, aké pomôcky sa používajú pri chove a love. Musí poznať svetovú aj slovenskú históriu sokoliarstva, zvyky a tradície. Na skúšku musí priniesť vlastnoručne vyrobený výstroj pre dravca.“ Tento rok má Slovenský klub sokoliarov sedemdesiat kandidátov sokoliarstva.

Listy do Kazachstanu

Ivan Maroši kedysi, ešte v počiatkoch Slovenského klubu sokoliarov, našiel v sovietskom poľovníckom časopise reportáž o starých kazašských sokoliaroch. Nejako sa mu podarilo získať ich poštovú adresu. Boli to kočovníci s jurtou. Nevedeli ani po rusky. Ivan Maroši si s nimi začal dopisovať v ruštine a vnučka jedného z nich im listy prekladala. Na odpoveď sa čakalo celé mesiace. Takto, cez listy, získaval Ivan Maroši informácie o tom, ako v Kazachstane s orlami lovia.

zväčšiť Lov na líšky, zajace alebo srnčiu zver orlami... Foto: Jana Čavojská
sokoliarstvo, dravec, lov Lov na líšky, zajace alebo srnčiu zver orlami znamená aj dlhé čakanie.

Po štyridsiatich rokoch sa situácia otočila. Kazašskí a kirgizskí sokoliari pozvali tých slovenských, aby im ukázali svoje schopnosti. „Chovali síce orly, ale už s nimi nevedeli loviť. Skôr sa s nimi predvádzali pred turistami,“ hovorí Alojz Kaššák. "V Almaty žije starý sokoliar Alik, ktorý na požiadanie filmárov vycvičí orla a vie s ním zaobchádzať, a na kazašsko-mongolskej hranici ešte funguje komunita, ktorá prakticky s orlami loví. No medzi ostatnými už tento spôsob lovu upadal do zabudnutia. My sme s nimi cestovali niekoľko týždňov autami aj na koňoch, pretože sú to stále kočovníci. Ľudia od jazera Issyk-Kul v Kirgizsku, ktorí ešte nemajú školopovinné deti, dodnes ženú svoje stáda na pastviny na náhornej plošine a žijú v jurtách. My sme im priniesli ukázať náš výstroj aj videá o našom spôsobe lovu. Vysvetľovali sme im aj, že sokoliarstvo musia upraviť zákonmi. Hoci Kazachovia majú orla na minciach, jurtách aj alkohole a sokoliarstvo tam má obrovskú tradíciu, veľa vecí stále nemali doriešených.“

Aj pri nominácii sokoliarstva na Svetový zoznam UNESCO boli Slováci jedni z lídrov. Sokoliari zo Spojených arabských emirátov nakrútili k projektu dvadsaťminútový film a vypracovali dôsledný návrh. Nakoniec museli všetky papiere meniť a z filmu vyhodiť deväť minút o slovenských sokoliaroch, a to tri dni pred uzávierkou nominácie. Na Slovensku totiž sokoliarstvo nezapísali na národný zoznam. "Komisia nám vyčíta, že sokoliarstvo nie je čisto slovenské, že sme dostatočne nepreukázali kontinuitu a že rozdeľujeme komunity,“ konštatuje Alojz Kaššák. "Ak sa na svetový zoznam nedostaneme, budeme smutní. Dali sme do toho veľa energie.“

zväčšiť Blízky vzťah medzi človekom a dravcom. Foto: Jana Čavojská
sokoliarstvo, dravec Blízky vzťah medzi človekom a dravcom.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #UNESCO #orol #tradícia #sokoliarstvo #lov na líšky