Je zvláštna nostalgia človeka, ktorý tu 20 rokov hlušil, až tu nechal zdravie. A možno je zanedbateľná pri pohľade na osud ďalších, najmä uhoľných baní, ktoré prežívajú len vďaka dotáciám vlády. Ročne predstavujú asi 100 miliónov eur. Existuje však štúdia, podľa ktorej škody na zdraví a produktivite môžu dosahovať takmer jednu miliardu! Tak prečo okamžite nezatvoriť tento, ako hovoria ekológovia, ekonomický a sociálny cynizmus? Možno aj preto, že neponúknuť tisícom baníkov slušnú alternatívu znamená rozbiť základnú bunku spoločnosti. Rodinu.
"Nikto z baníkov nechce znečisťovať ovzdušie!” mračia sa bývalí baníci z uhoľnej Bane Dolina vo Veľkom Krtíši, keď sa ich pýtame na ekológiu. Nechce, no nepriamo k tomu prispieva. Ťažba hnedého uhlia na Slovensku dáva prácu priamo asi 3 800 a nepriamo 6 000 ľuďom. Väčšina suroviny končí v Elektrárni Nováky, kde sa z nej vyrobí elektrina. Približne 6 percent celkovej elektrickej energie na Slovensku.
Slovenské hnedé uhlie patrí k menej kvalitným. Má vysoký obsah síry, ktorá sa pri výrobe elektriny uvoľňuje do ovzdušia. Oxidy síry zvyšujú náchylnosť na ochorenia dýchacích ciest, ciev, srdca. Problémom sú aj prachové častice. "Krátkodobé vystavenie prachovým časticiam vedie k zvýšeniu spotreby liekov, k zvýšeniu hospitalizácii. Dlhodobo to vedie k poškodeniu vývoja dýchacích ciest u detí, k skráteniu doby dožitia a zvýšenej úmrtnosti na mozgové mŕtvice a infarkty, ” upozorňuje Miroslav Šuta, český odborník na ekologické a zdravotné riziká. Elektráreň v Novákoch je podľa meraní Slovenského hydrometeorologického ústavu suverénne najväčším znečisťovateľom ovzdušia oxidmi síry. V roku 2014 predstavoval podiel elektrárne na celkových emisiách oxidu siričitého vyše 57 percent. Podnik na druhom mieste, U. S. Steel Košice, vypustil "len” 15,39 percenta (údaje za rok 2015 budú k dispozícii v apríli 2017).
To najlacnejšie riešenie
Štát uhoľné baníctvo nepriamo dotuje každý rok sumou 95 miliónov eur (pričom túto podporu platia všetci Slováci prostredníctvom faktúr za elektrinu). Organizácia HEAL, ktorá je európskou špičkou v oblasti zisťovania vplyvov prostredia na zdravie, však vydala štúdiu, podľa ktorej Slovensko nakoniec môže zaplatiť desaťnásobne viac na zdravotných nákladoch spojených s výrobou energie z uhlia. Optimistický odhad je 336, pesimistický až 925 miliónov eur ročne. Nejde len o náklady na liečbu, ale aj o výdavky v sociálnom systéme a tiež v súkromnom sektore súvisiace s nižšou produktivitou práce. Štúdia zaraďuje Elektráreň Nováky medzi 20 zdravie najviac poškodzujúcich elektrární v Európe.
Ešte konkrétnejšia je štúdia z uznávaného lekárskeho žurnálu The Lancet, ktorá porovnávala rôzne zdroje elektriny z hľadiska ich vplyvov na zdravie v európskych podmienkach. Najhoršie vychádza hnedé uhlie. Podľa tabuliek jedna terawatthodina (TWh) energie vyrobenej z lignitu znečisťujúcej ovzdušie spôsobí po zaokrúhlení 33 úmrtí, 298 závažných a 17 676 ľahších ochorení. Elektráreň Nováky mala vlani stanovený objem výroby elektriny na 1,584 TWh. To podľa štúdie predstavuje 52 predčasných úmrtí ročne, 472 vážne chorých ľudí, ktorých liečba môže byť nákladná a úplne ich odstaví od práce. Navyše ochorie ďalších 27 999 ľudí (takmer celé Piešťany), ktorí budú chýbať v robote, budú čerpať PN a budú sa tak podieľať na nižšom výkone firiem. "Vo vládnom materiáli, ktorý schválil dotovanie elektriny z uhlia, nie je ani slovo o tom, že z neho vyplývajú závažné externality na zdravie a životné prostredie,” dodáva Marian Jánoš, finančný manažér, vyštudovaný lekár a občiansky aktivista.
A potom je tu ešte drobnosť. Planéta Zem. Organizácia Climate Analytics, ktorá združuje vedcov a odborníkov na klimatickú zmenu, vydala vo februári správu, podľa ktorej má Európska únia už len 13 rokov na to, aby zatvorila všetkých 315 uhoľných elektrární, ak chce splniť záväzky Parížskej dohody a spomaliť tak otepľovanie. Ako dodáva vedúca autorka správy Paola Yanguas Parra, zrušenie a nahradenie obnoviteľnými zdrojmi je to najlacnejšie riešenie.
Zrušiť! Zrušiť? Lenže akú majú perspektívu tisíce ľudí zamestnaných v slovenských baniach? Odpoveď sme hľadali v regiónoch, kde zatvorili bane pred pár rokmi. Baňu Dolina vo Veľkom Krtíši utlmovali postupne od roku 2001. Vtedy v nej pracovalo asi 1 600 ľudí, ktorí postupne odchádzali, až kým baňu úplne nezatvorili pred dvomi rokmi.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Košikár, kamionista, nezamestnaný
Banských elektrikárov "rozchytali” hneď. Stabilnú prácu si relatívne ľahko našli aj zámočníci, strojári z bane. No samotní baníci už nie.
"Odmietali ich prijať kvôli chorobe z povolania. Mohla prepuknúť až u nového zamestnávateľa a ten by musel znášať dôsledky,” prezrádza nám predseda Baníckeho cechu Dolina Branislav Mojžiš. Ak ich aj zamestnali, tak zväčša na časovo obmedzené dohody. Prečo? "Lebo vás môžu prepustiť bez udania dôvodu a nemusia vyplácať odstupné.” Baníci museli prehrýzť tvrdú ekonomickú realitu vo Veľkokrtíšskom okrese. "U nás v bani bola priemerná hodinová mzda 5 eur. V okrese je priemer pre nevyučených 2,5 eura.” Tí, ktorí mali po päťdesiatke, mali mizivú šancu. Chodili po rekvalifikačných kurzoch. Učili sa pliesť košíky, robili skladníkov. Zostali doma. Dakto si našiel prácu na plavárni.
Bývalým baníkom ponúkli pracovať v Bani Čáry, na týždňovky asi 240 kilometrov od domova. Pristúpilo na to len niečo vyše tucta chlapov, na čo predstavitelia manažmentu krútili hlavou, že dnes je normálne dochádzať. Taká je vraj doba, robota do domu nepríde. Začali jazdiť na kamiónoch. Mnohí dochádzajú za robotou do zahraničia. "Lenže skoro všetko sa končí rozvodmi!” poznamenáva Mojžiš.
Bývalí baníci z Veľkého Krtíša zažívajú to, čo kolegov z hornej Nitry straší. Dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach Michal Cehlár v rozhovore pre TA3 zdôrazňuje sociálny rozmer ťažby na hornej Nitre a tvrdí, že ak by sme prepustili tisíce ľudí zapojených do tohto odvetvia, štát by mal ročné výdavky 126 miliónov eur.
Analytik INESS – Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz Martin Vlachynský oponuje, že v súčasnosti nie je deň, keď by médiá nehlásili nedostatok pracovníkov v priemysle. "Ťažba v Hornonitrianskych baniach má naplánovaný koniec do roku 2030. Kedy bude vhodnejšia doba riešiť túto otázku, ak nie teraz? Udržanie výroby nie je riešením, ale drahým kupovaním času.” Matadori z Krtíša nenamietajú. V priemyselných parkoch skutočne pribúdajú závody s pásovou výrobou, ponúkajú prácu. Ale je dôstojná?
Zánik s pridanou hodnotou
Možno je ťažké porozumieť hrdosti baníka. Pretože buď človek pracuje, alebo nie. V regióne s vysokou nezamestnanosťou si nemá čo vyberať. Lenže podľa Mojžiša fungovala u človeka v podzemí vysoká miera nezávislosti, rozhodovania. "Človek nikdy nevedel, čo ho čaká. Veľa sa improvizovalo, od spracovania dreva, uloženia železa, ovládania strojov, čerpania vody, všetky tieto veci robil baník sám a vždy musel vlastným umom nájsť najlepšie riešenie. Aby vyhovovalo vedeniu a aby neohrozil bezpečnosť nás všetkých,” prízvukuje. Za pásom čaká kohokoľvek, nielen baníka, ubíjajúci stereotyp, monotónnosť, kolísanie tlaku, keď sa človeku kvôli chaotickému striedaniu zmien zlieva deň a noc.
Mojžiš nám vo Veľkom Krtíši ukazuje ďalšie a ďalšie obytné budovy, ktoré sa postavili vďaka baníctvu. Máme si ich vraj predstavovať ako autobusy, ktoré dnes zvážajú ľudí zo širokého okolia do novodobých závodov. "Čo zostane po nich, keď skončia výrobu?”
Ján Znak, bývalý šéf investičného oddelenia v Bani Dolina, vyťahuje z kabáta pohľadnicu. Cap’Découverte. Obrovský rekreačný areál na mieste bývalej uhoľnej bane pri francúzskom meste Carmaux. "Na ten sú nadviazané ďalšie budovy, hotely, penzióny, atrakcie, na povrchu vyrástlo skoro menšie mesto.” Nový areál generuje asi 1 300 pracovných miest.
Opálové bane v Austrálii sa stali nezvyčajným domovom pre komunitu asi 3 500 ľudí. Architekt Charles Jencks pretvoril 22 hektárov uhoľnej bane v Škótsku na pôsobivú záhradu s mohylami, so špirálovými chodníkmi a s kamennými útvarmi.
Práve takáto snaha na Slovensku podľa pána Znaka chýba. Rekultivácia, ktorá by priniesla novú prácu. Pridanú hodnotu. Lenže na Slovensku sa mnohé bane ani len nevracali do pôvodného stavu, bývalí majitelia ich zanechali nadivoko. Baňa Dolina je podľa jej bývalých zamestnancov unikátom na Slovensku, pretože ju ako jediní svedomito a zodpovedne posledné roky postupne rušili, demontovali zariadenie, banské diela a vrátili miesto, i keď už zmenené, prírode.
Foto: Andrej Barát, Pravda
"No napríklad bane, ktoré zostali opustené pri Rudňanoch, Rožňave, Spišskej Novej Vsi nie sú v poriadku, je tam stále nebezpečie, vyteká z nich znečistená voda,” varuje Znak. V živote každej bane je dôležitý jej koniec, aj na ten musí myslieť jej rozpočet, práve na rekultiváciu si musí každá baňa podľa Znaka v posledných rokoch zarábať.
Už štyridsiatnik je pristarý
Ivan Gunár míňa sutiny s pokrkvanými prilbami, brašnami a tehlami, zborené kancelárie bane v Nižnej Slanej. Na vchode do šachty vidno, že ho museli murovať na dvakrát. Zlodeji rozmlátili tvárnice, aby prenikli do tmavých chodieb a vyvláčili odtiaľ tony hajcmanov, masívnych železných výstuží banských štôlní. "Šrotoviská to od nich vykupovali za minimálnu cenu a potom ich predávali do iných baní,” hovorí kolega Milan Junger. Deti vytrhávali v štvormetrovej výške, bez istenia, okenné rámy, rozoberali, čo sa dá.
Bývalí baníci nechápu, ako mohla ich baňa tak spustnúť za deväť rokov. Neťažilo sa tu síce uhlie, ale železná ruda, no i tak je Nižná Slaná príkladom toho, čo sa stane, keď sa baňa okamžite zruší. V roku 2008 zo dňa na deň asi 650 ľudí ostalo bez roboty. A pre "nebanského” zamestnávateľa je úplne jedno, či človek robil v uhoľnej, alebo železnej bani. Nebude vás chcieť. Pre Gunára to je deväť rokov hľadania. "Mám 20 rokov odrobených v bani. Nikde ma nebrali.
Nepodarilo sa mi nájsť si nič stabilné. Kým mal človek našporené korunky, tak to šlo, potom živorí.” Skúša pomocné murárske a zatepľovacie práce v Čechách, týždňovky, otrasné ubytovne. Všade hľadali len mladých. "Lenže odpisovali už aj baníkov štyridsiatnikov!”
Maroš Domec tu fáral 14 rokov. Posledných deväť rokov sa pretĺka. "Keď som si išiel prácu pýtať, pozreli sa do karty, problém s chrbticou… Ani na stavbu ma nezoberú.” Pritom v bani, keď začal mať človek zdravotné problémy, ale vládal robiť, neposlali ho preč. Presunuli ho z podzemia na povrch, na menej exponované pracovisko, napríklad na údržbu. Dnes? "Som na aktivačných prácach.” Nuž a Milan Junger mal silné tušenie, že baňa skončí a odišiel ešte dva roky pred tým, než skutočne skrachovala. Teraz robí koordinátora aktivačných prác.
Koľko sa im z obce vytratilo priateľov, kamarátov, manželov a žien. Tie sú, ako inak, opatrovateľky v Rakúsku, Nemecku, chodia na dvojtýždňové alebo mesačné turnusy. Je fakt, že niektorým chlapom sa podarilo nájsť si prácu v inej bani. Vo Švédsku, v Malajzii. Pracujú na razení tunelov v Nemecku. No sú preč na dva, tri mesiace aj viac. Nevykradlo sa len železo z bane. Zmizli vzťahy, väzby. Rozbili sa rodiny, manželstvá.
Bez koreňov
"Život v obci, a nielen v Nižnej Slanej, vo všetkých okolitých obciach, sa pomaly vytráca. Chýba nám stredná generácia,” hovorí starosta Ján Vieloha, bývalý baník. Zúfalo im chýbajú ľudia na vrchole síl, so záujmami, možnosťami, inšpiráciou.
V tejto chvíli zarezonuje jedna z odpovedí Christiana Piccioliniho, bývalého skinheda, v nedávnom rozhovore pre Pravdu. Slovensko navštívil už tri razy, rozpráva sa so stredoškolákmi. "Príbehy niektorých sa veľmi podobajú na moje. Deti, ktorých rodičia odišli za prácou do zahraničia, sa cítia vykorenené. Videl som to aj v Bulharsku či Maďarsku.”
Pýtame sa starostu, akú vidí budúcnosť na hornej Nitre. "Treba spočítať, čo je viac. Dať 95 miliónov eur dotáciu na sociálnu ťažbu a mať spokojné rodiny, mestá, dediny. Alebo mať 95 miliónov eur a všetko rozbité… V Anglicku tiež zatvárali bane, ale pripravili niečo, aby to ľudia zvládli. Ale tu neponúkli nič. Zavreli a končíme!” Závod Siderit skrachoval, podľa starostu ho položila finančná kríza a zdraženie plynu.
Pod zemou zostalo asi 20 miliónov ton železnej rudy a starosta už len v mysli prepočítava, že by to vychádzalo pri ročnej ťažbe 700-tisíc ton asi na štvrťstoročie prevádzky. Baňa by si podľa neho zarobila na transformáciu. Objavil sa aj nápad, vzorom bola poľská soľná baňa Vielička, no nepodarilo sa im starú baňu získať do vlastníctva. "Tých 650 ľudí mohlo mať ďalej prácu. Neviem, koľko by nás to ročne stálo. Ale koľko nás to teraz stojí na sociálnych dávkach, na programoch úradov práce, skrz nespokojnosť ľudí?” Nehovoriac o tom, že baňa v Nižnej Slanej sa už zatápa, štát musel zaplatiť odvodňovaciu štôlňu, čističku.
Bezpečnosť
Vráťme sa k tomu, ako sa na Slovensku vyrába elektrina z hnedého uhlia. Deje sa to vo všeobecnom hospodárskom záujme. Ministerstvo hospodárstva argumentuje bezpečnosťou.
"Dôvodom je zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky nielen pri výrobe elektriny, ale aj pri zabezpečení podporných služieb. Využívanie domáceho uhlia na výrobu elektriny tiež znamená predpoklad na zabezpečenie spoľahlivosti a bezpečnosti dodávky elektriny, nakoľko tento zdroj elektriny nie je závislý od dovozu energetických surovín a ani od klimatických podmienok,” vysvetľuje Juraj Rybanský z kancelárie ministra. Stačí sa pozrieť na kolísavú výrobu elektriny v Gabčíkove, rok 2010 – 2,375 TWh, 2011 – 1,910 TWh, 2013 – 2,618 TWh, 2015 – 0,448 TWh.
Ministerstvo ešte dodáva, že "podporuje príchod nových investorov do regiónu, aby sa diverzifikovali pracovné možnosti obyvateľov hornej Nitry”.
Analytik Vlachynský hovorí, že väčšina energie sa aj tak vyrobí z jadra. A jadrovým palivom sa dá ľahko predzásobiť. "Mimochodom, ak argumentujeme bezpečnosťou, nemali by sme to uhlie zanechať v zemi na horšie časy, než ho spaľovať v časoch, keď sú prebytky elektriny?”
Práve na toto nás však upozorňujú všetci oslovení starí baníci a predáci. Ak sa raz baňa zruší, je nesmierne ťažké či dokonca nemožné v nej v budúcnosti ťažiť. Štôlne zaplaví voda, banské diela sa zrútia a nedá sa tam vojsť.
Viliam Bauer, odborník na ťažbu nerastných surovín a dobývacie metódy z Ústavu zemských zdrojov Technickej univerzity v Košiciach pripomína ešte zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva. "Tento zákon nariaďuje každej ťažobnej spoločnosti na Slovensku vydobyť ložisko racionálnym spôsobom tak, aby sa zo zásob vyťažil maximálny objem nerastu.”
Veľmoc
Maroš Barok študoval baníctvo na strednej aj na vysokej škole. Je súdnym znalcom v oblasti ťažby. Šesť a pol roka pracoval priamo v bani na hornej Nitre. Len nedávno odišiel, venuje sa Mineralogickému a baníckemu múzeu v Bojniciach, ktoré založil, a pôsobí ešte v súkromnej sfére.
Atmosféra z podzemia v ňom stále rezonuje. "Baníci sú veľká a dobrá rodina, partie držia spolu, navzájom sa podporujú. A všetci tí ľudia teraz cítia neistotu. Keby bol nejaký iný variant, idú preč. No nevidia inú perspektívu.”
Ten banícky duch, Banícka nátura, ako napovedá názov zbierky poviedok a príbehov z baníckeho prostredia od Ondreja Žúdela, sa však vytráca. V hlbinách zostávajú starší a skúsenejší, je náročné prilákať nových ľudí. Fluktuácia zamestnancov je vysoká. "Z desiatich nových sa uchytia dvaja, traja.” Dnes už nie každý je ochotný pracovať nielen v stiesnených pomeroch, ale, ako priznáva Barok, v tvrdej drsnej komunite.
Ktorá pritom stavia na nesmiernej tradícii, ktorou je presiaknutá celá krajina. "Slovensko je kolískou európskeho baníctva. U nás sa uskutočnil prvý odstrel s pušným prachom, použili sa prvé ťažné stroje,” hovorí znalec a vyratúva rôzne významné ložiská, napríklad ložisko mastenca, jedno z najkvalitnejších a najvýznamnejších na celom svete, je v Gemerskej Polome. Využíva sa vo farmaceutickom, chemickom a kozmetickom priemysle.
Aj po vyťažení alebo zrušení predstavujú bane pre Slovensko podľa neho veľký potenciál. Pre turistov. Ako príklad spomína montanistickú expozíciu v Hodruši-Hámroch nazvanú Hodrušské hlbiny, Cestu medi v Španej Doline. "No a potom tu máme perlu na východnom Slovensku, opálové bane na Dubníku ešte z rímskych dôb, kde je všetko rozbité a rozkradnuté…”
Ovocie
Predseda Centra pre trvalo udržateľné alternatívy Daniel Lešinský vidí pre banícke oblasti veľký potenciál v recyklačnom priemysle. Slovensko je vo veľkej väčšine čistým dovozcom surovín a materiálov, tiež energie. S pomocou eurofondov a investícií do BAT technológií (Best available technology, čo je termín pre najlepšie dostupné technológie z hľadiska technického, ekonomického aj environmentálneho), by sme mohli získať strategický sektor. "Mohli by sme sa stať recyklačnou veľmocou v EÚ, dnes sme na chvoste. Obehové hospodárstvo aktuálne rezonuje na strategických podujatiach EÚ ako jedna z top priorít rozvoja v Európe.”
Je tu ešte ďalšia oblasť, ktorá na Slovensku nebezpečne vymiera – regionálna produkcia a spracovanie potravín a iných prírodných produktov, ako je drevo či vlna. "Vymiera nám vidiek, čo môže mať ďalekosiahle negatívne dopady v nesebestačnosti Slovenska v jeho základných potrebách pri akejkoľvek kríze, ktorá sa v klimaticky meniacom sa svete skôr či neskôr dostaví.”
Práve na pestovanie ovocia či na chov včiel má horná Nitra priaznivé klimaticko-geografické podmienky. Lenže to sa len ťažko zrealizuje, ak sa nevyrieši znečistenie spojené s banskou činnosťou. Mnohé dopady si ľudia neuvedomujú. Alebo nepripúšťajú.
"Biosféra, ktorej sme súčasťou, predstavuje zložitý systém, prvky ktorého spolupôsobia a vzájomne sa ovplyvňujú. Škodlivé látky zo znečisteného ovzdušia sa ukladajú v pôde, prenikajú do povrchových i podzemných vôd, do živých organizmov a následne intoxikujú celý potravinový reťazec. Navyše ovzdušie, voda i živé zložky prírody nie sú fenomény statické, ale dynamické. To znamená, že ich znečistenie a znehodnotenie môže postihnúť i relatívne vzdialené územie. Citlivé na znečistenie ovzdušia sú napríklad včely, od aktivity ktorých závisí okrem iného úroda ovocia,” vysvetľuje geograf, environmentalista a spoluzakladateľ Slovenského ochranárskeho snemu Mikuláš Huba.
A predsa, baníci z hornej Nitry už niekoľko rokov pestujú v skleníkoch rajčiny, využívajú teplo z hlbín zeme. Vybudovali tiež výnimočnú rybiu farmu, kde chovajú sumčeka afrického. Tvoria síce len desiatky pracovných miest. Nie tisíce. Ale koľkých inšpirujú?