Slovensko sa od novembra vyníma aj vo Vatikánskych múzeách, a to hneď pri vchode, kde tisíce návštevníkov denne obdivujú bojnianske plakety so záhadným písmom. Artefakt, ktorý ašpiruje na obálky najnovších vydaní encyklopédií o umení. O úspechoch a výzvach sme hovorili s riaditeľom Archeologického ústavu SAV Matejom Ruttkayom.
Je zima. Pre archeológov je to čas, keď sa z terénu presúvajú k depozitom a škatuliam s nálezmi. Ako hodnotíte uplynulý rok?
Ako pomerne úspešný. Na rozdiel od minulých rokov sme sa mohli viac zamerať na systematické, ako na záchranné výskumy. V rámci našich projektov a aj programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom sme robili rozsiahle výskumy na desiatke hradov. K najväčším patril výskum na Nitrianskom hrade, prím hrá určite aj zvolenský Pustý hrad. A vďaka podpore Slovenskej akadémie vied sme urobili celý rad výskumov, v ktorých sme sa zamerali na včasnostredoveké mocenské centrá. Výrazne sme posunuli aj spracovanie starších výskumov. Máme toľko nazhromaždeného materiálu, že to zvládame spracovať len „s odretými ušami“.
Ešte stále čerstvou a mimoriadnou udalosťou bolo otvorenie výstavy vo Vatikánskych múzeách s artefaktmi, ktoré sa viažu k počiatkom kresťanstva na území Slovenska. Vatikán robí zahraničné výstavy len výnimočne. Aké sú ohlasy?
Boli veľmi dobré už od začiatku, keď vatikánski konzervátori preberali naše predmety. Žasli. Sú zvyknutí na rímske, grécke artefakty, ale veľa predmetov z včasného stredoveku nemajú. Fascinovala ich remeselná kvalita, materiál a estetická hodnota. Každý drobučký predmet preberali z našich rúk veľmi opatrne. Na to sme neboli zvyknutí ani na Slovensku, ani na iných európskych výstavách. Bol som si pozrieť vatikánsku výstavu aj na druhý deň po otvorení a tešila sa veľkému záujmu. Výhodou je, že je umiestnená hneď na začiatku Vatikánskych múzeí, ktorých veľkosť si ani nedokážeme predstaviť. Možno každý druhý človek, ktorý smeruje do Sixtínskej kaplnky, si pozrie aj našu výstavu a to je pre Slovensko nezaplatiteľné.
Výstava sa končí 26. januára. Dočkáme sa jej aj doma?
Najvýznamnejšie predmety z výstavy sme vlastne už prezentovali v nitrianskej Katedrále sv. Emeráma v júli a auguste tohto roku. Bolo to síce komornejšie, no vďaka tejto výstave mal Nitriansky hrad najvyššiu návštevnosť za posledné roky. Zbierku z Vatikánu plánujeme predstaviť v apríli alebo v máji prinajmenšom na pôde Slovenského národného múzea. My sa však už tešíme na ďalšiu expozíciu, ktorú pripravujeme s českými kolegami.
Akú?
Pôjde o rozsiahlu reprezentatívnu výstavu o Veľkej Morave, o jej vzniku a zániku, od bežného života cez remeslá, kresťanstvo, sociálnu štruktúru. Podobná výstava bola v 60. rokoch v bývalom Československu a putovala po celej Európe.
Za polstoročie sa však obraz ríše Slovanov výrazne zmenil…
Najnovšie nálezy zmenili pohľady na šírenie kresťanstva, na remeselnícku zdatnosť a vývoj. Vďaka novým technológiám sme sa napríklad dozvedeli, že celý rad hradísk, o ktorých sme si mysleli, že vznikli na prelome 8. a 9. storočia, v skutočnosti vznikal až na konci 9. storočia. To je sto rokov rozdiel a výrazne to mení naše nazeranie na históriu Veľkej Moravy a toho, čo sa tu dialo po páde Avarského kaganátu. Aj nové objavy na Morave, v Rakúsku či južnom Poľsku ukazujú, že v záverečných rokoch vlády Svätopluka nastala nejaká zvláštna situácia. Okolo roku 890 sa začalo veľké opevňovanie sídlisk. A my si zatiaľ môžeme len domýšľať, či to súviselo s predchádzaním nebezpečenstvu zvonku, alebo naopak – s výbojnou aktivitou. Či eskaloval konflikt medzi Svätoplukom a Frankami a musel sa brániť. Druhá možnosť je, že práve pre tento konflikt moc Svätopluka doma slabla, už bol aj starý a ostatné kniežatá si začali odbojne budovať vlastné opevnenia.
Avizovali ste objav veľkomoravského hradiska, bohatstvom porovnateľného s Bojnou. Lokalitu tajíte kvôli vykrádačom, no mohli by ste predsa len prezradiť niečo viac?
Je to lokalita v severnej časti západného Slovenska. Podobne ako v Bojnej ide o viac opevnení a máme tam celý rad podobných nálezov ako napríklad z Pobedima. Už teraz v zime sa chystáme na letecké snímkovanie s LIDAR-om (metóda diaľkového prieskumu s laserom, pozn. red.), vďaka čomu vieme zo snímky odrušiť lesný porast. Budeme mať kvalitné zameranie celého terénu a presne sa nám odhalia opevnenia, staré cesty či iné relikty. Po podrobnej dokumentácii príde na rad aj samotné odkrytie.
A čo vykrádači?
Žiaľ, aj tam nás predbehli. Len to zatiaľ nie je zdevastované ako inde.
V čom môže tento kúsok skladačky pomôcť v poznaní histórie Veľkej Moravy?
To súvisí najmä s datovaním hradísk, ktoré som spomínal. Sme presvedčení, že na Slovensku musia byť aj staršie hradiská z prvej tretiny 9. storočia. Naznačujú to písomné správy, len priame doklady chýbajú, respektíve nie sú jednoznačné. A práve toto by mohlo byť jedno také staršie hradisko, ktoré by nám odomklo zámok. Sú tam artefakty, ktoré by mohli byť zo staršieho obdobia Veľkej Moravy.
Najvýznamnejšie výskumy hradov a hradísk ste robili tento rok na Lietave, Divíne, Vinnom, Čabradi, Modrom Kameni, Gýmeši, Slanci a najmä na Pustom hrade, kde vedúci výskumu Ján Beljak pracuje so študentmi z celého sveta na odkrývaní záhady obrovskej veže z 13. storočia. Naozaj išlo o kráľovský hrad?
Ešte stále je ťažké vysvetliť, čo vlastne bola tá vežovitá stavba. Naša prvá predstava bola, že ide o kráľovský hrad, no chýba mu ďalšia výbava, objekty, ktoré by súviseli s kráľovským dvorom. Možno bol pripravený pre kráľa, ale nakoniec neslúžil svojmu účelu.
A nekonala sa práve tu kráľovská svadba, keď uhorský kráľ Belo IV. vydával svoju dcéru za syna haličského kniežaťa Leva?
Písomné pramene to uvádzajú, ale nevieme, na ktoré miesto vo Zvolene sa to presne vzťahuje. Možno archeológovia spresnia tieto informácie. V každom prípade ide o exkluzívnu stavbu. Budova s rozmermi 20-krát 20 metrov s výškou piatich poschodí je výnimočná v dobe, keď naši predkovia žili ešte v rôznych zemniciach a len kde-tu stál nejaký kamenný kostolík. Pustý hrad sa vyníma spomedzi európskych lokalít z tohto obdobia.
Do obnovy hradov sa zapojili desiatky ľudí bez práce. Má podľa vás ochrana pamiatok ešte väčší potenciál pomôcť v tomto smere?
Viem si predstaviť, že by podobný program bežal aj na iných náleziskách, na zaniknutých kostoloch, pohrebiskách, sídliskách. Napríklad aj na záchranných výskumoch na stavbách, ktoré sa hradia zo štátneho rozpočtu alebo z európskych peňazí, ako sú diaľnice či priemyselné parky. Možno by to odľahčilo ich rozpočet. Napríklad celá rýchlostná cesta R2 ide priestorom, kde je veľká nezamestnanosť (Lučenec, Rimavská Sobota, pozn. red.). Dobrým príkladom je Rakúsko, kde už dvadsať rokov funguje Archeologicko-sociálna iniciatíva. Pôsobia tu 10-členné skupiny nezamestnaných, každá má sociálneho pracovníka, ktorý im pomáha vo všetkom. Od zaplatenia zloženky po komplikácie v rodine. Vyberajú najmä dlhodobo nezamestnaných a snažia sa ich vrátiť do života, aby získali pracovné návyky. Vytvorili bunky ľudí, ktorí sú pripravení vyraziť z minúty na minútu, kam treba.
Vráťme sa ešte k Bojnej, kde tento rok pribudol druhý slovanský dom aj s hospodárskou stavbou. Najnovšie sa uvažuje o rekonštrukcii slovanskej brány, čo by bol unikát v strednej Európe. Ako sa vôbec dá rekonštruovať niečo, čo ste nikde nevideli, nie je to nakreslené a ostali len akési náznaky v zemi?
Vieme, ako zhruba vyzerala jedna strana brány, ktorá sa dobre zachovala, no druhá strana bola zdevastovaná. V našom stredodunajskom priestore nemáme dochované podobné brány, najbližšie príklady sú až z Poľska alebo Nemecka. Sme takmer v nulovom bode. Podobne je to aj pri ostatných objektoch. Je to ako kriminalistika. Nájdeme kôl, ktorý niesol bránu a statici nám pomôžu vyrátať, koľko toho asi udržal. A takto sa to tvorí. Zničené veci staviame na nohy. Ak je výskum kvalitný, mozaika sa dá poskladať. Ak vieme, aký stavebný materiál sa použil, z čoho boli steny. Nuž a či už bol na streche nejakého domu šindeľ, alebo slama, to je v našich zemepisných šírkach už iba nutná fantázia. Bránu sa snažíme vytvoriť čo najvernejšie, ale aj čo najbezpečnejšie, preto uvažujeme o kompromise. Dnu budú skryté moderné nosné prvky a zvonka bude vyzerať ako v minulosti. Práve sa pripravuje architektonická štúdia.
Ako vidíte budúcnosť skanzenu v Bojnej? Čo konkrétne zo života či z architektúry Slovanov v ňom návštevníci uvidia?
Takmer všetko, no nie v hradisku, ale v archeoparku bližšie k obci. Hradisko chceme zachovať v prevažnej miere v jeho aktuálnej podobe. Návštevníka v Bojnej budú lákať tri historické zastavenia. Hradisko, archeopark a už dnes veľmi navštevované múzeum. Bojná je špeciálna práve tým, že množstvo nálezov má veľmi kvalitné vyhotovenie, kováčstvo tam bolo na vysokej úrovni. Takže remeslo tam určite bude. Tiež metalurgia iných kovov, sklárstvo. Z Bojnej máme celý rad sklenených nálezov, čo je v tomto období veľmi výnimočné. Mohol by tam byť kus zrekonštruovaného opevnenia a naznačené vzťahy medzi domácimi a nepriateľmi. Zachovali sa nám staromaďarské strelky šípov, aj veľkomoravské. A určite by tam nemalo chýbať spracovanie dreva. Málokto si totiž uvedomuje súvislosť s klimatickými pomermi. A to, že klčovanie lesa v takom obrovskom rozsahu pre potreby opevnenia, obydlí, výroby dreveného uhlia, remesiel znamenalo doslova ekologickú katastrofu.
Zažívali povodne?
Neviem, či to možno nazvať povodňami, išlo skôr o postupnú zmenu charakteru krajiny. V dôsledku tvrdého zásahu človeka do prírody, odlesnenia veľkých území nastali zmeny v pôdnych pomeroch. Niva sa v mnohých potokoch zanášala naplaveninami, ktoré stiekli z kopcov. V niektorých lokalitách to bolo dokonca až do výšky dvoch metrov. Nálezy zo starších období nachádzame oveľa hlbšie, ako sme zvyknutí. Mnohé dediny sa museli posunúť ďalej od potoka, lebo boli zrazu v záplavovom území. Teraz sa deje niečo podobné. Ale dnes by mohli byť ľudia trochu múdrejší.
A čo písmo na Bojnianskych plaketách, ktorých originály teraz obdivujú návštevníci Vatikánu. Kedy bude rozlúštené?
Písmo je stále záhadou. Tešíme sa, že je vo Vatikáne. Možno sa práve tam nájde niekto, kto povie niečo spoľahlivé. Na prvej plakete je určite latinka. Písmo na tej druhej je však veľmi zvláštne. Pripomína niektoré latinské písomné listiny. Za tie roky ho videlo veľa bádateľov z Grécka, špecialistov na byzanciu, na západnú Európu. K jasnejšiemu vysvetleniu však neprišli.
Ako vnímate názor riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Pavla Žiga? Tvrdí, že na plaketách je Dávidov žalm z Biblie a že je to hlaholika.
Priznám sa, mňa ešte nepresvedčil. Sme však radi, že sa rozvírili stojaté vody. Možno to pritiahne ďalších bádateľov, ktorí sa vyjadria. A teóriu profesora Žiga možno potvrdia, alebo vyvrátia.
Profesor Žigo vysvetľuje hlaholiku na predmete o desiatky rokov staršom ako misia Cyrila a Metoda tak, že mohla byť vytepaná dodatočne. Vaši experti to však odmietli…
Určite to nebolo tak, že plaketa niekde kolovala a po čase niekto doklepkal písmo. Plakety boli pozlátené už aj s vyrytým písmom. Zatiaľ ich spájame so starším predcyrilometodským obdobím. Máme však aj iné nezodpovedané otázky. Z čoho pochádzajú? Išlo o prenosný oltár alebo ceremoniálny kríž? V každom prípade to bolo v danej dobe niečo výnimočné. Ručím za to, že tento nález bude o štyri až päť rokov vo všetkých svetových encyklopédiách o stredovekom umení. Patrí k špičke umenia raného stredoveku.
Tragédiou a paradoxne šťastím v Bojnej boli aj súkromní zberatelia. Už raz ste sa vyjadrili, že Slovensko prichádza kvôli detektoristom o státisíce, možno milióny eur. Pokračuje tento trend?
Ťažko to kvantifikovať, ale stačí si vyjsť v Nitre na Zobor alebo v Bratislave na Devínsku Kobylu, čo sú ešte aj prírodné rezervácie. Napriek tomu sa tam nelegálne kope. Takto to funguje od hlavného mesta až po Čiernu nad Tisou. Detektoristi majú kvalitné prístroje a idú len po tých najvzácnejších predmetoch. Prichádzame o nenávratné hodnoty, ktoré žiadne peniaze nevyrovnajú. Je celý rad trestných podaní, naposledy zo Žiliny, ale zatiaľ neviem o tom, že by bol niekto výraznejšie potrestaný. Máme jeden z najprísnejších zákonov v Európe, no reálna ochrana pred vykrádačmi pokrivkáva.
Veľa artefaktov končí nielen na čiernych, ale aj oficiálnych burzách. Prečo sa to nedarí zastaviť?
Je ťažké dokázať, že daný predmet je jednoznačne zo Slovenska. Preto tento obchod prekvitá. V minulosti sa snažila aj polícia, no práve na stopercentnom určení pôvodu to stroskotalo.
Je vôbec nejaká šanca to zmeniť?
Asi by bolo dobré hľadať podobnú cestu, ako napríklad na severe Nemecka v Šlezvicku-Holštajnsku, kde nám konzervujú slávnu hrobku veľmoža z Popradu. Tam sú zákony ústretovejšie. Hľadači môžu pracovať pod dohľadom archeológov. Sú zaškolení. Všetko sa správne dokumentuje a všetko sa odovzdáva. Druhou zaujímavou zmenou by mohlo byť pripadnutie nálezného pri náhodných nálezoch nielen nálezcovi, ale aj majiteľovi pozemku. Pomáha to v mnohých krajinách – majiteľ pôdy si chráni svoj majetok. Ideálny prístup však neexistuje. Sú krajiny ako Veľká Británia, kde je to takmer voľné.
Uvažuje sa o tom, že by ste takýchto ľudí pritiahli na svoju stranu?
Verím, že väčšia časť z nich má len hľadačskú vášeň. Nejde im o to, aby mali doma vystavený predmet, ale aby hľadali. Tých treba podchytiť. Bývajú na dedinách a ich hobby je hľadanie črepov na poliach. Dnes je to takmer nelegálne, no nám ich informácie vyše storočia veľmi pomáhali. Pre striktné zákony sa nás teraz informovať boja. Neurobia pritom žiadnu materiálnu škodu, len hľadajú na povrchu.
Pripravuje sa novela zákona o ochrane pamiatkového fondu. Pomôže?
Pripomienkovali sme ju s tým, že by bolo vhodné to riešiť. No stav sa nemení, dokonca sa ešte sprísňuje, práve voči bežným záujemcom o históriu svojho regiónu. A to až tak, že ak pôjde laik na hradisko Zobor a začne ho zameriavať s GPS, lebo aj to patrí pod archeologický výskum, podľa novej definície zákona to už bude nelegálna činnosť. Čo je pritiahnuté za vlasy. Niektoré naše argumenty boli akceptované, na niektoré takpovediac nebolo síl.
Čiže keď niekto robí geocaching, čo je hľadanie skrýš s pomocou GPS, a mnohé sú previazané práve na archeologické lokality, môže mať problém so zákonom?
Podľa mňa áno.
Časť artefaktov v múzeách je práve z darov súkromníkov. Aké percento to môže byť na Slovensku?
Neveľké. Možno päť percent. A navyše práve podľa posledných zákonných noriem nemôže žiadna inštitúcia prebrať nálezy, ktorých pôvod je neistý. To znamená, že ak vieme, že nález je od detektoristu, nesmieme ho prevziať, ale musíme to nahlásiť polícii. Čo je dozaista správny prístup. Ani múzeá si to nemôžu dovoliť.
Spomínali ste kvalitné vybavenie hľadačov pokladov. Archeologický ústav však práve v tomto roku výrazne modernizuje vybavenie.
Áno, práve vďaka operačnému programu Výskum a vývoj sme čiastočne dovybavili laboratóriá. Ide o destilačné prístroje aj detektory. Teraz čakáme veľkú várku špičkových geofyzikálnych prístrojov na vyhľadávanie pod zemou. To, čo kedysi robilo jedno veľké laboratórium, dnes zvládne jeden prístroj. Inovovali sme vybavenie geologických aj zoologických laboratórií. Musíme však myslieť aj na kvalitné uskladňovanie predmetov.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Pred niekoľkými mesiacmi ste dokončili projekt moderného depozitára v bývalých kasárňach na Martinskom vrchu. Znamená to, že tie najcennejšie nálezy budú sústredené v Nitre?
Tie najvýznamnejšie sú v osobitných trezoroch, ale nepoviem kde… Časť tvorí expozíciu Slovenského národného múzea alebo napríklad aj klenotnice Ponitrianskeho múzea. Snažíme sa, aby predmety boli v regiónoch, ale nie všetko sa dá v múzeách uložiť. Česť výnimkám, no slovenské múzeá sú v zlom stave, nemajú priestory, nemajú nové depozitáre. My sme vďaka nášmu depozitáru zabezpečení aspoň na nejakých pätnásť rokov dopredu a materiál budeme vedieť spoľahlivo uložiť.
Sú slovenské poklady odkázané na svetové múzeá?
To nie. Ale Slovensko by si malo položiť otázku, čo s múzeami. Takmer všetky sú dlhodobo podfinancované. Naozaj to vidím, pretože veľa predmetov vystavujeme v zahraničí. Vidíme situáciu v iných krajinách, nielen bohatých. U nás síce beží program digitalizácie, ale to minimálne rieši otázku stavu predmetov a to ako naše múzeá vyzerajú. Keď ideme so zahraničnými hosťami do múzeí, z predmetov sú nadšení, no všetci sa obzerajú, aké je to ošarpané a v päťdesiatročných vitrínach. Vizitka nie je dobrá. Milým prekvapením sú malé múzeá. Napríklad v Bojnej, v obci s malým rozpočtom, si dokázali postaviť slušné múzeum, ktoré dobre funguje. A to je výzva pre väčšie obce a vyššie územné celky, aby sa pohli. Nové múzeum si iste zaslúži hrobka v Poprade. Nestačí len rozprávať o tom, aká je naša minulosť dôležitá. S deklaratívnou podporou sa stretávame všade, každý je nadšený, no činy meškajú.
Matej Ruttkay (1961) riaditeľ Archeologického ústavu SAV
- Po skončení štúdia archeológie na FiF UK v Bratislave pracoval vo Vlastivednom múzeu v Nitre.
- V Archeologickom ústave SAV pôsobí od roku 1986.
- Svoju dizertačnú prácu zameral na vývoj osídlenia a typ sídlisk v 6. až 13. storočí na západnom Slovensku.
- Viedol výskum komplexne preskúmanej staroslovanskej osady na Slovensku v Bajči, odkryl v tom čase (2009) najväčšie pohrebisko z doby sťahovania národov na Slovensku v Tesárskych Mlyňanoch.
- Je špecialistom na veľkomoravské hradiská.
- Je autorom a spoluautorom viac ako 160 vedeckých štúdií vydaných doma aj v zahraničí.